Témata: Izraelská kosmonautika

admin - 14/9/2016 - 00:15

Tak i Izrael má problémy. Po jako obvykle utajeném(termín, raketu nešlo přehlédnout) startu závada na družici.


https://www.nasaspaceflight.com/2016/09/israel-launches-ofek-spy-satellite-malfunctions/


HonzaVacek - 11/7/2018 - 18:47

Izraelská společnost SpaceIL připravuje přistání sondy na povrchu Měsíce. Start by se měl uskutečnit koncem prosince 2018 z Floridy pomocí rakety Falcon 9 a přistání je plánované na 13. února 2019.

http://www.spaceil.com/
https://www.space.com/41129-israel-launching-moon-mission-december.html


admin - 29/12/2018 - 21:33

Lander se jmenuje Beresheet a start sklouzl na 13.2.2019.
Mimo jiné přinese na Měsíc holografické vzpomínky přeživších holocaust, izraelskou vlajku, atd.

https://www.cnet.com/news/historic-israeli-beresheet-moon-landing-set-to-carry-holocaust-survivors-story/


admin - 2/2/2019 - 01:38

Beresheet prošel testy.

https://www.geekwire.com/2019/israeli-lunar-lander-passes-tests-preparation-spacex-launch-moon/


admin - 8/2/2019 - 21:37

Já bych zas takový optimista nebyl. Pokud to nebude mít logické pokračování, tak jedna vlaštovka jaro nedělá...

https://thehill.com/opinion/international/429030-moon-mission-could-solidify-israel-as-silicon-valley-of-the-middle-east


MiraH - 20/2/2019 - 12:09

Start izraelské sondy Beresheet (z hebrejského názvu pro knihu Genesis: Bereshit [vyslovnost bərešit], v překladu Počátek, Na počátku) je naplánován na pátek 22. února ve 02:45 SEČ (01:45 UT) jako jeden ze sekundárních nákladů na raketě Falcon 9.



Skutečná podoba a velikost sondy:



Sonda bude mít na palubě kameru pro pořizování snímků okolí a dva vědecké přístroje. Izraelský magnetometr, který bude měřit v Moři Jasu magnetické anomálie. A laserový koutový odrážeč dodaný NASA.

Také bude mít na palubě "časovou schránku", která bude obsahovat hebrejskou bibli napsanou nanotechnologií na malém kovovém disku velikosti mince 5 šekelů. 3 disky se soubory s Izraelskou deklarací nezávislosti, národní hymnou a izraelskou vlajku, poznámky bývalého prezidenta Shimona Perese. Dětské kresby vesmíru a Měsíce, izraelské písně, vzpomínky přeživších na holocaust.

Tři digitální disky, které bude mít sonda na palubě:





Falcon 9 vynese sondu na přechodovou geostacionární dráhu (GTO). Poté vlastním motorem bude sonda postupně zvyšovat apogeum dráhy, až bude dráha dosahovat k Měsíci. Tento "přelet" bude trvat asi 40 dnů. 4. dubna by měla být navedena na oběžnou dráhu Měsíce, kde by měla kroužit 6 dnů. Přistání je naplánováno na 11. dubna v Moři jasu (Mare Serenitatis). (To vše pokud se podaří páteční start rakety Falcon 9.)




Očekávaná životnost sondy je 2-3 dny. Protože sonda nemá systém tepelné ochrany, tak se předpokládá, že skončí provoz po dosažení vyšších teplot. Kdyby náhodou "přežila" vysoké teploty, tak se předpokládá, že chlad měsíční noci její funkci ukončí.


Video průběhu letu a přistání:




http://www.moondaily.com/reports/Spaceflight_to_launch_first_privately_funded_lunar_lander_999.html

http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/beresheet-what-to-expect.html

https://www.nbcnews.com/mach/science/israeli-start-aims-put-first-private-space-probe-moon-ncna971556

http://www.digitaljournal.com/tech-and-science/science/first-private-space-probe-on-the-moon-to-launch-this-week/article/543489

https://www.fromthegrapevine.com/innovation/israel-moon-launch-time-capsule-what-is-inside-spaceil-beresheet

http://www.spaceil.com/mission/
[upraveno 21.2.2019 09:36]


MiraH - 20/2/2019 - 12:25

Pokud se vše podaří:


lamid - 21/2/2019 - 00:28

Plan letu sondy
http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/beresheet-what-to-expect.html

[upraveno 21.2.2019 00:43]

[upraveno 21.2.2019 01:49]

[upraveno 21.2.2019 08:06]


admin - 21/2/2019 - 01:17


lamid - 22/2/2019 - 03:41

Separácia sondy od horného stupňa F9 prebehla 2:19 UTC úspešne.
https://spaceflightnow.com/2019/02/21/falcon-9-nusantara-satu-mission-status-center/

Tak už je to len na nej.
Teším sa na ďalšie manévre a pristátie na Mesiaci 4.2019.

Ak to vyjde, tak pekná ukážka ako sa dá za 100 mil dolárov dostať na Mesiac. [upraveno 22.2.2019 03:44]


lamid - 23/2/2019 - 16:46

Na space-track.org sú TLE
44050 OBJECT C 2019-009C TBA TBD 2019-02-22 AFETR 1372.48 27.61 68808 256 TLE | OMM
44049 OBJECT B 2019-009B TBA TBD 2019-02-22 AFETR 1373.04 27.56 68845 242 TLE | OMM
44048 OBJECT A 2019-009A TBA TBD 2019-02-22 AFETR 1378.32 27.55 69036 260 TLE | OMM

Ktorý z toho je Barešit?

a na stránke
https://www.timesofisrael.com/as-beresheet-heads-to-moon-israeli-team-probes-problem-with-navigation-sensors/
sa spomínajú drobné problémy navigačných prístrojov s oslnením Slnkom.


admin - 23/2/2019 - 17:04

Dráhy jsou si extrémně podobné, protože tam je jen jeden záznam. Až tam bude další, tak to může dost napovědět. Beresheet perigeum zvedat nebude.

http://space50.org/objekt.php?rok=2019&mot=2019-009A&jazyk=pp_en
http://space50.org/objekt.php?rok=2019&mot=2019-009B&jazyk=pp_en
http://space50.org/objekt.php?rok=2019&mot=2019-009C&jazyk=pp_en


lamid - 23/2/2019 - 17:15

24.2. má plánovanú zmenu perigeaa na 600 km a 25. apogea na 123000 viď tabuľka vyššie.
Ale predpokladám, že aj skôr space-track pomenuje jednotlivé objekty A,B,C.


admin - 23/2/2019 - 17:32

quote:
24.2. má plánovanú zmenu perigeaa na 600 km a 25. apogea na 123000 viď tabuľka vyššie.
Ale predpokladám, že aj skôr space-track pomenuje jednotlivé objekty A,B,C.


Jo, měl jsem ještě napsat "příliš". Narozdíl od těch dvou víceméně GEO družic...


lamid - 23/2/2019 - 17:45

áno, za pár dní bude jasno.
Mňa hlavne teší, že cez TLE sa bude dať sledovať priebeh letu.

[upraveno 23.2.2019 17:53]


lamid - 24/2/2019 - 00:13

44049
BERESHEET
2019-009B
PAYLOAD
ISRA
2019-02-22
AFETR

1374.93
27.59
68920
242

B bola správna odpoveď. A je NUSANTARA. C je F9 horný st, mikrosatelit S5 zatiaľ nie je identifikovaný
[upraveno 24.2.2019 00:21]


admin - 24/2/2019 - 03:50

quote:
mikrosatelit S5 zatiaľ nie je identifikovaný
[upraveno 24.2.2019 00:21]


To proto, že letí jako soulodí spolu. S5 se oddělí od Nusantara Satu těsně před dosažením GEO.


lamid - 24/2/2019 - 05:18

Vďaka za info.
Simulácia letu a live sledovanie polohy od Spaceil:
https://live.spaceil.com/


lamid - 24/2/2019 - 14:58

Beresheet dokončil prvý manéver
http://www.israelnationalnews.com/News/News.aspx/259508
"This is the first time Beresheet's main engine was activated – the maneuver was completed successfully".

The maneuver was made at a distance of 69,400 km from Earth for 30 seconds and will increase the spacecrafts closest point of approach to Earth to a distance of 600 km. [upraveno 24.2.2019 14:59]


kacenka - 25/2/2019 - 17:44

quote:
Pokud se vše podaří:




... tohle video se líbí! ;-)

... a pokud se vše podaří, tak to bude i pořádný štulec zbytku světa!


lamid - 26/2/2019 - 00:37

TLE
BERESHEET
1 44049U 19009B 19056.12000000 -.00000410 00000-0 00000+0 0 9999
2 44049 27.0110 11.2380 8290697 180.2020 59.3930 1.03728676 24
Epocha
Mon Feb 25 2019 03:52:48 GMT+0100 (Stredoeurópsky čas (normálny)) ep=19056.12

668.0 x 69020.7 km
27.011°


lamid - 26/2/2019 - 07:41

Manéver sondy Beresheet bol zrušený
http://www.israelnationalnews.com/News/Flash.aspx/449107
"V pondelok v noci okolo polnoci bol plánovaný ďalší manéver pre Beresheet, ktorá prechádzala blízko Zeme, v oblasti bez komunikácie.

Počas fázy pred manévrovaním se počítač sondy neočakávane resetoval a manéver bol automaticky zrušený."


lamid - 26/2/2019 - 10:21

https://twitter.com/Golans_mom/status/1100257103074205696
"V súčasnej dobe Beresheet pracuje OK (so známou STR otázky) a sú to analýzy, prečo tam bol počítač reset"

Edit:
Posledný manéver bol 24.02.2019 11:29:00 UTC v apogeu a P=1388 min.

Skanclovaný zážih mal byt v perigeu, teda T+P/2+P=25.02.19 22:11
Teraz musia spravit zase jeden obeh,
tak ďalší manéver mi vychádza na 26.02.19 21:19.

To je o chvíľu, len tie info od nich idu dlho.
[upraveno 26.2.2019 10:43]

Edit
tak aj na twittru od TeamSpaceIL
https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1100334367589715970
[upraveno 26.2.2019 12:17] [upraveno 28.2.2019 10:25]


lamid - 28/2/2019 - 17:56

Nové TLE
epocha 19059.41777308 28.02.2019 10:01:36
622.64 x 69028.26 km 27.6559°
P=23:07:16.87 (1387 min)

žiadna zmena orbity

1 44049U 19009B 19059.41777308 -.00000504 00000-0 00000+0 0 9990
2 44049 27.6559 10.1226 8300930 181.4837 211.4679 1.03800294 67


MiraH - 28/2/2019 - 22:45

quote:

žiadna zmena orbity



Tak doufám, že se jim to podaří vyřešit a přistání na Měsíci se nakonec uskuteční.


lamid - 1/3/2019 - 01:43

Beresheet vykonal úspešný manéver dnes večer ako hlavný motor bol aktivovaný po dobu 4 minút. Kozmická loď je na ceste k eliptickej obežnej dráhe, kde je najvzdialenejší bod od Zeme vo vzdialenosti 131 000 km. https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1101222662444072973


http://planetary.org/blogs/jason-davis/beresheet-overcomes-early-glitches.html
dnes o 19:30 UTC, zvýšenie najvyššieho bodu dráhy asi na 131,000 kilometrov [upraveno 1.3.2019 01:58]


lamid - 4/3/2019 - 10:53

Dráha Beresheetu k Mesiacu


admin - 6/3/2019 - 21:15


admin - 7/3/2019 - 16:42

Další manévr(13:11 SEČ). Apogeum by mělo být 270 000km.


admin - 7/3/2019 - 16:46

quote:
Další manévr(13:11 SEČ). Apogeum by mělo být 270 000km.



lamid - 7/3/2019 - 17:26

quote:
Další manévr(13:11 SEČ). Apogeum by mělo být 270 000km.



03:11 p.m. Israel time = 13:11 UTC = 14:11 SEČ


admin - 7/3/2019 - 20:34

quote:

03:11 p.m. Israel time = 13:11 UTC = 14:11 SEČ


Nj, samozřejmě.


admin - 8/3/2019 - 08:10

Aktuální TLE je 470x271500 km, 27,8°.


lamid - 18/3/2019 - 09:06




https://wis-wander.weizmann.ac.il/space-physics/beresheet-lunar-landing-site-revealed-0


lamid - 19/3/2019 - 03:51

SpaceIL Landing Plan, video z roku 2015


lamid - 19/3/2019 - 14:47

Na internete sa objavujú prvé správy o tretom urýchľovacom manévri demoštrátora Beresheet.
https://twitter.com/EladRatson/status/1107987979778297856
len majú problem s prepočtom času.
https://www.facebook.com/SpaceIL/photos/a.157038247672351/2210231309019691/?type=3&theater


lamid - 19/3/2019 - 23:06

https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1108018671132143616
ďalší úspešný manéver! Motor bol aktivovaný 60 sekúnd & všetky systémy fungujú 👍🏽. Beresheet je na eliptickej obežnej dráhe, Moon-Earth 405000 km


MiraH - 22/3/2019 - 22:34



Méně obvyklý pohled na sondu Beresheet (bərešit), kde je vidět horní plocha s panely slunečních článků.

https://spaceflightnow.com/2019/03/19/beresheet-lander-on-course-for-the-moon/


admin - 26/3/2019 - 20:30

Záznam uvolnění přistávacíh noh těsně po odpojení od F9.

https://twitter.com/MasaCritit/status/1109820814860402688


lamid - 28/3/2019 - 17:40

Takmer mesiac po vypustení z Cape Canaveral, Florida, SpaceIL's Beresheet lander sa pripravuje na svojej dostaveníčko s Mesiacom 4. apríla o 17:57 UTC.

http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/beresheet-gears-up-for-lunar.html [upraveno 29.3.2019 04:19]


MiraH - 29/3/2019 - 21:52

Snímek ze sondy Beresheet (bərešit) pořízený ze vzdálenosti 265 tisíc km od Země:



Pod horní deskou sondy je umístěno 6 fotoaparátů, jejichž velikost a kvalita odpovídá digitálním zrcadlovkám. Jednoduché domácí nebo mobilní fotoaparáty by nevydržely měsíc v kosmickém prostředí.

Zde je možné sledovat aktuální polohu sondy: https://beresheet.space/live

https://space.aardnews.com/news/beresheet-wows-the-world-with-another-selfie-and

http://www.jwire.com.au/postcards-from-beresheet/


MiraH - 31/3/2019 - 22:43

Sonda Beresheet (bərešit) je na poslední trajektorii na orbitální dráze kolem Země a směřuje k Měsíci. Nevím jak moc je přesné zobrazení nebeské mechaniky tady v tom sledování polohy sondy: https://beresheet.space/live

Ale zaujalo mě, že dráha sondy Beresheet (bərešit) neprotíná dráhu Měsíce. Je tam nějaké úhlové naklonění, které zřejmě musí sonda změnit vlastním motorem.

V některých článcích se uvádí jako místo přistání Moře klidu (Mare Tranquillitatis). Nevím, kde na to přišli. Podle mě platí jako místo přistání původně avizované Moře jasu (Mare Serenitatis).


lamid - 1/4/2019 - 01:36

quote:

...Ale zaujalo mě, že dráha sondy Beresheet (bərešit) neprotíná dráhu Měsíce. Je tam nějaké úhlové naklonění, které zřejmě musí sonda změnit vlastním motorem.

V některých článcích se uvádí jako místo přistání Moře klidu (Mare Tranquillitatis). Nevím, kde na to přišli. Podle mě platí jako místo přistání původně avizované Moře jasu (Mare Serenitatis).

príletova dráha sondy v 3d s tienmi drahy na základných rovinách animácia


prilet v jednotlivých rovinách

vytvorené z dát live.spaceil.com
je to bez novo zaradeného manévru ohláseného na 1.4.
https://twitter.com/MasaCritit/status/1111869208013488128


sonda preletí popred dráhu Mesiaca a tým vykoná gravitačný manéver- gravitačné brzdenie a potom vykoná vlastné brzdenie motorom, aby sa zachytila na eliptickej obežnej dráhe.
To, že sa dráhy nepretínajú vyplýva s požadovanej roviny obežnej dráhy okolo Mesiaca a takto si to vybrali letový inžinieri SpaceIL.
Chce to prepočítať, či samotný gravitačný manéver by stačil na zachytenie na dráhe okolo Mesiaca, a ak by áno, asi by dráha bola hodne pretiahnutá.
https://lamid58.blogspot.com/2019/03/beresheet-spaceil.html [upraveno 1.4.2019 01:54] [upraveno 1.4.2019 07:13]

Edit: podčiarknutý text=preškrtnúť, chybná úvaha. [upraveno 2.4.2019 13:14]


lamid - 1/4/2019 - 15:55

Dnes prebehol avizovaný manéver, ktorý v pôvodnom pláne nebol.
https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1112653805265608704
tak už vyššie uvedené obrázky sú neaktuálne.

Nakoľko správy od SpaceIL sú kusé, tak netuším, či smerujú k tomu čo plánovali, alebo vybrali iný manéver zachytenia.


MiraH - 2/4/2019 - 11:25

quote:
príletova dráha sondy v 3d s tienmi drahy na základných rovinách animácia



WOW! Že je nebeská mechanika komplikovaná, tak to jsem věděl. Ale toto je přímo "kosmický balet". Zase jsem o něco chytřejší. Mimochodem, máte zajímavý blog. Stojí za prozkoumání. Konečně jsem z toho pochopil princip gravitačních manévrů zrychlení a zpomalení při průletu kolem nebeského tělesa.

Na té dráze sondy Beresheet (bərešit) mě zaujalo, že jsou tam 2 "smyčky - těsný průlet" kolem Měsíce. Předpokládám, že první je gravitační manévr a ta druhá je způsobená motorickým manévrem. [upraveno 2.4.2019 11:37]


lamid - 2/4/2019 - 12:33

Ono závisí z akého pohľadu sa pozerám.
Z Mesiaca je to jednoduchá príletová dráha a po zabrzdení prechádza do eliptickej obežnej dráhy.


a tu je graf rýchlostí:


keď sa pozriem detailnejšie:

v 18:24 je vidieť zlom v rýchlosti=motorové brzdenie.

MiraH:
"Na té dráze sondy Beresheet (bərešit) mě zaujalo, že jsou tam 2 "smyčky - těsný průlet" kolem Měsíce. Předpokládám, že první je gravitační manévr a ta druhá je způsobená motorickým manévrem."


Asi si nerozumieme. Gravitačný manéver je len do cca 18:00, teda do 1/2 prvého oblúku (viď obrázok vyššie, čas Apr 4 2019 18:00
https://2.bp.blogspot.com/-_T2VBIJoFyE/XJnu8hay0NI/AAAAAAAAx4w/EhhNb8rVqNM6jgHmkWQi2NvIwM9oytP7QCLcBGAs/s1600/Beresheet%2Bx_z%2By_z%2Bplane.png),
motorické brzdenie je 18:24 a to potom je už eliptická obežná dráha okolo Mesiaca. Aj tie kopčeky na týchto grafoch (cca po 18:00) sú rozmery elipsy obežnej dráhy okolo Mesiaca.






Edit: píšem bludy. Gravitačné brzdenie by bolo, keby sonda preletela okolo Mesiaca a rýchlosť sa zmení oproti Zemi.
Kedže neviem ako prečiarknuť text, tak ho editujem na podčiarknutý=chybný text.
[upraveno 2.4.2019 13:27]


lamid - 2/4/2019 - 12:46

quote:

Na té dráze sondy Beresheet (bərešit) mě zaujalo, že jsou tam 2 "smyčky ... [upraveno 2.4.2019 11:37]




Každá jedna modrá smyčka okolo žltej dráhy Mesiaca je jeden obeh sondy okolo Mesiaca (elipsa).


lamid - 3/4/2019 - 04:28

zachytenie na obežnej dráhe Mesiaca vo štvrtok 4.4. 14:18 UTC
https://twitter.com/MasaCritit/status/1113194287536193536


lamid - 4/4/2019 - 05:59

O 15:25 nášho začne prenos z centrály misie.
https://www.facebook.com/SpaceIL/

Na Facebooku majú aj video o pristaní, len chcelo by to titulky.


lamid - 4/4/2019 - 10:00

Izraelský Beresheet lander manéver na vstup na obežnú dráhu
https://spaceflightnow.com/2019/04/03/israels-beresheet-lander-heads-for-make-or-break-maneuver-to-enter-lunar-orbit/

"If the robotic spacecraft misfires Thursday, it will continue past the moon and escape Earth’s gravitational grasp to head deeper into the solar system, bringing the mission to an end."

S týmto nesúhlasím, čo by vyhodilo sondu z gravitačnej oblasti Zeme?


lamid - 4/4/2019 - 11:06

Už spomínané video: SpaceIL - Maneuver, Lunar Capture


yamato - 4/4/2019 - 11:28

chachali chac zážeh, chuchme chala chachali a potom pristaneme

sorry nedalo mi...


lamid - 4/4/2019 - 15:41

Prenos beží aj na


lamid - 4/4/2019 - 16:06

Beresheet will need 330 m/sec for 350 sec manuever
https://twitter.com/Golans_mom/status/1113802128374550529


admin - 4/4/2019 - 16:24

Zdá se, že manévr proběhl úspěšně.


lamid - 4/4/2019 - 16:35

Áno, spomalil o 323,663 m/s.
delta_v burn-time Propellant Probe Mass_Initial 467,25 kg
323,66 352,97 46,00 Probe Mass_final 421,25

Israel's Spacecraft #Beresheet Successfully Captures Moon Orbit - All Systems Go For A Moon Landing
"Izraelská kozmická sonda #Beresheet sa úspešne zachytila Moon Orbit-všetky systémy idú na pristátie"
https://twitter.com/Israel_News_INA/status/1113812476863369217

[upraveno 4.4.2019 16:51]


PinkasJ - 4/4/2019 - 17:04

Moje odpověď na stanovisko p. Lamida, týkalo se toho proč vlastní sonda opustila gravitační pole Země:

Já bych hádal 3 možnosti:
- Vlastní sonda k Měsíci měla větší rychlost, než je 2.kosmická.
- Po oddělení přistávací sondy jí zbylo nějaké palivo, kterým mohla
zvýšit rychlost nad 2.kosmickou
- Byla navedena k Měsíci tak, aby získala navíc gravitační efekt od
rychlosti Měsíce kolem Země
[upraveno 4.4.2019 17:13]


lamid - 4/4/2019 - 18:30

Samotný LOI je vo videu v čase 57:09 do 1:04:20



lamid - 4/4/2019 - 19:14

quote:
Moje odpověď na stanovisko p. Lamida, týkalo se toho proč vlastní sonda opustila gravitační pole Země:

Já bych hádal 3 možnosti:
- Vlastní sonda k Měsíci měla větší rychlost, než je 2.kosmická.
- Po oddělení přistávací sondy jí zbylo nějaké palivo, kterým mohla
zvýšit rychlost nad 2.kosmickou
- Byla navedena k Měsíci tak, aby získala navíc gravitační efekt od
rychlosti Měsíce kolem Země
[upraveno 4.4.2019 17:13]


Vyššie v tomto vlákne je priebeh rýchlosti oproti Mesiacu.
úniková rýchlosť z Mesačnej gravitácie je 2.38 km/s na r=1738 km.
max rýchlosť na grafe je 2,320 km/s na r= 1 998 km a to 2019-Apr-04 18:20 ( v_esc=2.215 km/s na tomto polomere)
Teda sonda bez zážehu by preletela okolo Mesiaca.
Na to, aby použila prelet ako gravitačný prak, tak by musela preletieť poza Mesiac ( trajektória sondy by pretínala orbitu Mesiaca po jeho prechode).

Ale ako je vidieť z grafov vyššie plánovaný je prelet popred Mesiac, teda bez zážehu by prelet bol gravitačným brzdením.


A to bola moja otázka, čo do pekla by ju dostalo z gravitačného poľa Zeme, ak lietala po plánovanej eliptickej dráhe a ešte by sa spomalila?

"If the robotic spacecraft misfires Thursday, it will continue past the moon and escape Earth’s gravitational grasp to head deeper into the solar system, bringing the mission to an end."

Jedine, že sa nestrafili do plánovanej elipsy a v skutočnosti letela poza Mesiac, dostala by gravitačný kopanec a ten by ju vyhodil na hyperbolickú únikovú dráhu od Zeme.
Netrpezlivo čakám na aktualizáciu dráhy na live.spaceil.com.
Na NASA Eyes je úplne prvá verzia dráhy sondy, a na live.spaceil.com
je predposledná verzia bez zážehu 1.4.


Inak len taká drobnosť
Plán:
4 April at 14:07 UTC
http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/beresheet-what-to-expect.html

Napriek prekazenému a presunutému manévru
Realita
4 April at 14:18 UTC


alamo - 4/4/2019 - 19:35

@lamid
Podstatný asi bude, rozdiel v orbitálnych rýchlostiach sondy a Mesiaca voči Zemi.
Mesiac do sondy ktorá sa "loudala" v apogeu, v podstate "najel".


lamid - 4/4/2019 - 19:54

@alamo
"Podstatný asi bude, rozdiel v orbitálnych rýchlostiach sondy a Mesiaca voči Zemi.
Mesiac do sondy ktorá sa "loudala" v apogeu, v podstate "najel". "


4 Apr 2019 18:20:00,000
Beresheet
400388,8 km 1,7865 km/s
Mesiac
399760,6 km 0,988 km/s

Ide o údaje z plánu live.spaceil.com
Ešte raz to zopakujem. Buď letela pre Mesiacom podľa plánu, alebo im plán nevyšiel a v skutočnosti letela poza. Vtedy by ta veta mala zmysel.
Preto chcem nové údaje o trajektórii.


Ešte podotýkam, že keďže sa trajektórie v 3d nepretínali, tak by išlo o kombinovaný gravitačný manéver - brzdenie a aj zmena inklinácie.





[upraveno 4.4.2019 19:59]


alamo - 4/4/2019 - 20:45

Aký má mať výsledná dráha okolo Mesiaca vlastne sklon?


lamid - 5/4/2019 - 07:12

Posledné TLE epoch 19079.854 inc=25.0088° ( Mar 20 2019 20:30:00)

SpaceIL to nikde neuvádza.
Zo stránky live.spaceil.com sa dá stiahnuť orbitálny stavový vektor( pred korekciou 1.4.2019, teda neaktuálny) a z neho vypočítať Keplerove parametre:
2 Apr 2019 12:00:00,000
Orbital state vector x y z [km] vx vy vz [km/s]
327984.00 28401.00 -15034.00 0.6281 0.2626 0.0697
Orbital elements
a [km] e [-] i [deg] Omega[deg] omega[deg] theta[deg] h [km^2/s]
204337.21 0.964105 25.6824 10.3982 181.26 172.70 75777.66

5 Apr 2019 00:00
Orbital state vector x y z [km] vx vy vz [km/s]
-5058.52 9110.85 -4581.89 -0.0509 0.2744 0.2662
Orbital elements
a [km] e [-] i [deg] Omega[deg] omega[deg] theta[deg] h [km^2/s]
6879.17 0.706314 102.9900 113.2185 164.83 170.77 4112.00

Teda 25,7° Zem a 103° okolo Mesiaca.



alamo - 5/4/2019 - 09:45

Takmer polárna, mierne retrográdna dráha. To by sa sonda, vôbec nemala ocitnúť v pozícii skrytá za Mesiacom bez spojenia s riadiacim strediskom, stále v "kontakte"?


milantos - 5/4/2019 - 10:18

To z toho ale přeci vůbec nevyplývá. Zatím co Měsíc má vázanou rotaci a otočí se jednou za měsíc, rovina dráhy se nebude otáčet a bude držet"stabilní" orientaci v prostoru


MiraH - 5/4/2019 - 10:29

quote:
chachali chac zážeh, chuchme chala chachali a potom pristaneme

sorry nedalo mi...


Rozuměl jsem tak akorát ty "kilometry". I na to Beresheet (bərešit) jsem si to musel pustit znovu.


alamo - 5/4/2019 - 10:36

@milantos
To áno.. Ale aspoň počas najkritickejšej fázy, mali so sondou neustále kontakt.
..
To miesto pristátia More jasu alebo More pokoja..
Keďže dráha "zhruba" kopíruje terminátor, a ten bude v plánovanej dobe pristátia prechádzať práve cez túto oblasť k "prvej štvrtine".
Keďže sonda nemá termoreguláciu, a vydrží iba kým sa neprehreje pristanú keď tam bude "skoro ráno".


MiraH - 5/4/2019 - 10:37

quote:

Inak len taká drobnosť
Plán:
4 April at 14:07 UTC
http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/beresheet-what-to-expect.html

Napriek prekazenému a presunutému manévru
Realita
4 April at 14:18 UTC



Předpokládám, že to bylo korigováno tím vloženým manévrem 1. 4.


MiraH - 5/4/2019 - 10:46

Snímky odvrácené strany ze sondy Beresheet (bərešit) během manévru kolem Měsíce:



Na prvním je odvrácená strana Měsíce z výšky 470 km a na druhé je vidět i Země v pozadí.

https://twitter.com/teamspaceil


lamid - 5/4/2019 - 13:00

Inklinácia 103° je vypočítaná z neaktuálnej dráhy. Aká je skutočná neviem. Polárna až retrográdna 120°?

O vykopnutí sa hovorí vo videu "https://youtu.be/T-ullrNON-g" od 37:40 do cca 40 min.
Len je to hebrejsky, tak to chápem len z gestikulácie.
Okolo 50 minute, anglicky to už nerozoberá. Tam spomína deltaV 324 m/s.

Tak neviem, či hovorí o opustení gravitácie Zeme ako teoretickej možnosti, alebo sonda skutočne bola na dráhe poza Mesiac.

Rozdiel v čase zachytenie simulácia a realita je cca 4 hodiny.


admin - 5/4/2019 - 23:53


lamid - 6/4/2019 - 10:31

Pohľad na obežnú dráhu sondy okolo Mesiaca.
z-x rovina a z-y rovina
dáta sú z live.spaceil.com
žial, nie sú aktuálne, teda aj uvedená orbita nie je presná.




x-y rovinu som sem dával dávnejšie, príspevok 02.4.2019 - 12:33 - lamid

y-z rovina je Mesiac skoro v nove, x-z Mesiac skoro v prvej štvrti.

Pristávať 11.4. sa môže cca 22:13 UTC alebo o obeh dva menej. Perióda je 120.8 min.


Samozrejme všetko bude závisieť od prevedených brzdných manévroch:
• 4/4/2019 - Lunar capture [10,000x400] 4 Orbits
• 7/4/2019 – [750x400] maneuver 9.5 Orbits
• 8/4/2019 – [750x200] maneuver 9.5 Orbits
• 9/4/2019 – [200x200] maneuver 17.5 Orbits
• 10/4/2019 – [200x15] maneuver 14.5 Orbits
• 11/4/2019 - Landing


lamid - 7/4/2019 - 01:18

odkaz na ruskú stránku, autor Denis-19:
https://habr.com/ru/post/446452/
spústa fotiek, grafov, odkazov



[upraveno 7.4.2019 01:36]


PinkasJ - 7/4/2019 - 08:43

Re: https://habr.com/ru/post/446452/

Neuvěřitelné množství informací a fotek. Měsíc zřejmě "zapracoval" na rychlosti sondy nejméně 2x.


alamo - 7/4/2019 - 08:53

Na tomto obrázku je naznačený pohyb sféry vplyvu Mesiaca.
https://hsto.org/webt/nk/fz/oh/nkfzoh_qayx9_njgpskk2md0sh4.gif


lamid - 7/4/2019 - 10:21

Vysvetľujúci obrázok k orbitám okolo Mesiaca v rovinách x-z a y-z:
[upraveno 7.4.2019 10:22]


lamid - 7/4/2019 - 10:32

quote:
Na tomto obrázku je naznačený pohyb sféry vplyvu Mesiaca.
https://hsto.org/webt/nk/fz/oh/nkfzoh_qayx9_njgpskk2md0sh4.gif


Trochu inak zobrazené:

Nie je to správne, miešajú sa hrušky z jablkami. Ale predstavu to vytvorí. To je pôvodná trajektória.


lamid - 9/4/2019 - 08:17

Zapáčil sa mi obrázok dráhy sondy v rotujúcom rámci.
Tak tu je v prevedení od mňa:

Spojnica Zem-Mesiac stojí a rotuje obežná dráha. Pekne vejárovito sú vidieť jednotlivé obehy,
a finálna fáza:

Dáta zo live.spaceil.com (stále neaktuálne, už by si mohli zmeniť text "Telemetry data is updated every 24 hours" na "every 2 weeks or more")

Rovina je x-y, nie obežná rovina Miesiaca.


lamid - 9/4/2019 - 09:37

Pristátie medzi 22-23 izraelský čas (21-22 nášho). Live prenos @TeamSpaceIL @ILAerospaceIAI pol hodiny pred. Konečný čas bude známy po zajtrajšom záverečnom manévri.

https://twitter.com/Golans_mom/status/1115501101158150145


lamid - 10/4/2019 - 17:24

Beresheet-blížiace sa pristátie na Mesiaci. anglicky


5 min hebrejsky
"https://youtu.be/JCkEBgqgsrQ" [upraveno 10.4.2019 17:25]


lamid - 11/4/2019 - 04:15

Ak dnes Beresheet pristane bude Izrael štvrtou krajinku, ktorého sonda pristala na Mesiaci.
Pôjde o 21. alebo o 22. mäkké pristátie?


Erakis - 11/4/2019 - 08:50

quote:

Pôjde o 21. alebo o 22. mäkké pristátie?

Pôjde o 22. úspešné pristátie, ak rátame aj Lunu 23, ktorá sa síce po pristátií prevrátila, ale prežila to a ďalej vysielala (aj keď svoju úlohu - odber a návrat vzoriek už splniť nemohla).

1) Luna 9
2) Surveyor 1
3) Luna 13
4) Surveyor 3
5) Surveyor 5
6) Surveyor 6
7) Surevyor 7
8) Apollo 11
9) Apollo 12
10) Luna 16
11) Luna 17
12) Apollo 14
13) Apollo 15
14) Luna 20
15) Apollo 16
16) Apollo 17
17) Luna 21
18) Luna 23
19) Luna 24
20) Čchang-e 3
21) Čchang-e 4 [upraveno 11.4.2019 08:50]


lamid - 11/4/2019 - 11:00

Áno, k tomu smerovala moja otázka.

Na stránke
https://www.axios.com/israeli-moon-landing-graphic-all-the-moon-landings-4941c45f-b7a3-4c1a-a797-37214564d975.html
je to bez Luny 23

a dôvod:
"We debated whether to include Luna 23 or not. We decided against it because it tipped over on landing, causing the mission to fail. I see the case for including it as well, but that was our reasoning."

https://twitter.com/Harry_Stevens/status/1116058572322816000

Tak som zvedavý, keď Beresheet mäkko pristane ale sa pritom prevráti, či Izrael bude považovaný za 4. krajinu čo pristála na Mesiaci.


lamid - 11/4/2019 - 11:09

Pristátie 11 apr 2019 20:14 UTC
Obežná doba 120,8 min
Pohľad na obežnú dráhu sondy okolo Mesiaca.
obežná dráha a fáza Mesiac: 11. apríl 2019 20:00




"Israel is landing on the Moon!
Join us for the live broadcast at 9:45 PM Israel time (UTC+03:00). The landing process will start at 22:05"
https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1116244799340916737

"Lunar landing aimed for 22:25 (Israeli time), landing process from 22:05. Exciting!!"
https://twitter.com/Golans_mom/status/1116255406677012481

UTC = IDT-3 hour
19:25 UTC
21:25 nášho
[upraveno 11.4.2019 11:11]


Erakis - 11/4/2019 - 16:15

quote:

Tak som zvedavý, keď Beresheet mäkko pristane ale sa pritom prevráti, či Izrael bude považovaný za 4. krajinu čo pristála na Mesiaci.



Ak bude sonda živá (teda bude vysielať), tak prečo nie. Navyše oproti Lune 23 by v tomto prípade benefitom Beresheetu bolo aj to, že nemá v podstate žiadnu špecifickú úlohu, len pristáť. Magnetometer a laserový reflektor sú skôr takým bonusom.


lamid - 11/4/2019 - 18:23

Mám ten istý názor, a preto si myslím, že 22.


Obrazovka, z ktorej budeme večer sledovať údaje:


lamid - 11/4/2019 - 20:35


lamid - 11/4/2019 - 20:53

https://www.nasa.gov/multimedia/nasatv/index.html#public


MiraH - 11/4/2019 - 21:13

Přistávací motor běží. Tak držím palce.


Roman2016 - 11/4/2019 - 21:27

tak ? poslední hodnota 134ms ..:-( .. co se stalo ?


yamato - 11/4/2019 - 21:27

takze neuspech


MiraH - 11/4/2019 - 21:29

Nepřistáli. Tak to je zklamání. Škoda. Tak jsem jim fandil. Ale snažili se.

Vypadá to na selhání přistávacího motoru. [upraveno 11.4.2019 21:40]


lamid - 11/4/2019 - 21:57

Škoda. Tak nádejne to prebiehalo.
Uvidíme dúfam rozbor.
Chyba motora.


Gratulujem aspoň k zachytenia na obežnej dráhe.


admin - 11/4/2019 - 21:58

Netanjahu: "If at first you dont succeed, try again."


admin - 11/4/2019 - 22:01

Ta fotka je z 22km nad povrchem Měsíce.

Myslím, že Beresheet 2 si vezme izraelská vláda už za svoji sondu. Teda doufám.

Tak jako tak - dostali se dál, než drtivá většina světa. Nemají se za co stydět.


Roman2016 - 11/4/2019 - 22:02

při tom přenosu se to nějak zaseklo, 13350m a pak to rovnou skočilo na 11040m ale při 47,2ms(už ve žlutém),a pak to šlo z kopce, to je škoda

R.


MiraH - 11/4/2019 - 22:07

quote:
Netanjahu: "If at first you dont succeed, try again."




❝We failed the first try, we'll make it in the second [...] within two years we'll try it again❞

Že by za dva roky.

https://twitter.com/EladRatson/status/1116425965385728000 [upraveno 11.4.2019 22:08]


MiraH - 11/4/2019 - 22:11

Jeden z posledních snímků (jestli ne úplně poslední):



https://twitter.com/EladRatson/status/1116427960033136640


alamo - 11/4/2019 - 23:58

Aj tak "klobúk dolu".
A keby sa im podarilo pristátie na prvý krát, tak si nemyslím že by sa uspokojili s tým, že vypustia "prvú a poslednú" sondu naraz.
Podľa mňa tá "dvojka" fakt bude.


lamid - 12/4/2019 - 08:42

Prvý rozbor pristávacieho manévru:
http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/beresheet-comes-close-crashes.html
Stručný prehľad:
"Po tom, čo sa zdalo, že ide o bezchybný počiatočný zostup, správcovia misie oznámili, že Beresheet má problém s hlavným motorom.
Signály zo sondy sa stratili asi v 19:23 UTC.
Pristátie sa začalo o 19:11 UTC, všetko na začiatku išlo dobre.
Prvé naznačenie problémov prišlo asi o 19:21 UTC, keď letoví dispečeri oznámili, že jedna z inerciálnych meracích jednotiek bola resetovaná a dočasne sa vypol tok telemetrie. Bolo nejasné, či to súviselo s motorickým problémom, ktorý nakoniec odsúdil sondu.

Krátko nato sa rozsvietili indikačné svetlá pre motory a oznámili, že existuje problém s hlavným motorom sondy.

Hlavný motor sa vrátil on-line, ale v tomto bode, nadmorská výška kozmickej lode bola len 149 metrov, zatiaľ čo jej vertikálna rýchlosť bola stále 134 metrov za sekundu, a jej horizontálna rýchlosť bola 947 metrov za sekundu. V tomto bode sa zastavila všetka telemetria z kozmickej lode a pozemní pozorovatelia oznámili stratu signálu v 19:23."




Tak nie ako si nahováram, že nešlo o poruchu motora, ale meracej jednotky. Motor síce môže zlyhať, ale keď predtým vypadla jedna z inerciálnych meracích jednotiek bolo by to veľa chýb naraz.
Môj predstava:
výpadok jednej z inerciálnych meracích jednotiek mal za následok problém s hlavným motorom.

A ak sa pozriem na rýchlosti, tak na Mesiaci nebude kráter, ale škrabanec a veľa úlomkov v kilometrovej vzdialenosti. [upraveno 12.4.2019 08:50]


Erakis - 12/4/2019 - 09:04

Fakt škoda, držal som im palce. Ale aj tak sa dostali pekne ďaleko a veru majú byť na čo hrdý.

quote:

Podľa mňa tá "dvojka" fakt bude.



Ak to bude opäť mať kto zaplatiť, tak určite. Predsalen, 100 milionov nie je malá čiastka, aj keď know-how získané pri prvej misii by "dvojku" mohli trochu zlacnieť. Netanjahu mal k tomu "skúste to znova" pripojiť aj "a my (štát) vám to zaplatíme". Ale to nepovedal, veď tam bol len preto, že sa chcel zviesť na prípadnom úspechu, ktorý zabezpečili iní, no proste typický politik

quote:

A ak sa pozriem na rýchlosti, tak na Mesiaci nebude kráter, ale škrabanec a veľa úlomkov v kilometrovej vzdialenosti.



Myslím, že plytký, pretiahnutý kráter bude, ale uvidíme, necháme sa prekvapiť z fotiek LRO. Čo sa týka úlomkov sondy, nie som si istý, či pri dopadovej rýchlosti takmer 1 km/s vôbec nejaké budú, je to skôr tak na hrane toho, aby sa sonda úplne vyparila. Hrba kamenia z impaktu všade navôkol ale samozrejme bude.


milantos - 12/4/2019 - 09:48

Pokud ta animace sondy vedle telemetrie odpovídala zkutečnosti ( což v průběhu tak vypadalo), tak v okamžiku problému se sonda z původní polohy , kdy vektor tahu směřoval jen mírně pod horizont natočila tak, že směřoval "kolmo " dolů. Telemetrie v jeden okamžik ukazovala i růst horizontální složky rychlosti.A pak už jen ty výpadky a růst vertikální rychlosti


lamid - 12/4/2019 - 09:58

Predpokladám, že po stopách sondy sa bude pátrať a rozdiel škrabanec a pretiahnutý kráter sa ujasní.
Sonda mala 150 + 76 kg hmotnosť.


ptpc - 12/4/2019 - 10:26

quote:

Netanjahu mal k tomu "skúste to znova" pripojiť aj "a my (štát) vám to zaplatíme". Ale to nepovedal, veď tam bol len preto, že sa chcel zviesť na prípadnom úspechu, ktorý zabezpečili iní, no proste typický politik



Presne tak...

Napadla ma jedna vec, o ktorej sa nikde nehovorilo.
Pri zostupe bola uvedená horizontálna a vertikálna rýchlosť (okrem iných parametrov). Ale bolo tam uvedené aj zrýchlenie, resp. spomalenie. V niektorých momentoch však súčasne bolo nenulové zrýchlenie ale rýchlosť sa nemenila. Moja otázka znie - prečo?


Alchymista - 12/4/2019 - 10:39

Horizontálna rýchlosť bola ~950m/s, vertikálna >135m/s = kráter s priemerom 7-10 metrov bude "takmer presne" kruhový.

ptpc - možno preto, že "prístrojový panel" nezobrazuje "realitu" - teda údaje z nejakých snímačov, ale údaje vypočítané z iných dát.


lamid - 12/4/2019 - 11:17

"Horizontálna rýchlosť bola ~950m/s, vertikálna >135m/s = kráter s priemerom 7-10 metrov bude "takmer presne" kruhový."

Toto by som poprosil nie ako zdokladovať.
To je 8° dopad, a kruhový kráter?
Trochu s nad sádzkou, neodrazila sa sonda ako žabka a neletí ďalej po orbite?
[upraveno 12.4.2019 16:49]


Alchymista - 12/4/2019 - 11:43

- dopadová energia bude okolo 100-120MJ, ekvivalent ~25-30kg TNT - v bežnej pozemskej pôde by bol aj priemer kráteru päť metrov priveľa, 7-10 metrov je odhad pre vysoko nesúdržný a relatívne ľahký materiál
- "šírka" a "dlžka" krateru v smeru pohybu sa budú líšiť o 1-3 "dlžky" sondy v smere pohybu.

Výrazná a nápadné môže byť stopa vyvrhnutého materiálu, ale skôr kvôli odlišnej farbe.

Zdokladovať? Povedzme že je to odhad z pozorovania dopadov delostreleckej a leteckej munície do terenu.



lamid - 12/4/2019 - 17:08

quote:
- dopadová energia bude okolo 100-120MJ, ekvivalent ~25-30kg TNT - v bežnej pozemskej pôde by bol aj priemer kráteru päť metrov priveľa, 7-10 metrov je odhad pre vysoko nesúdržný a relatívne ľahký materiál
- "šírka" a "dlžka" krateru v smeru pohybu sa budú líšiť o 1-3 "dlžky" sondy v smere pohybu.

Výrazná a nápadné môže byť stopa vyvrhnutého materiálu, ale skôr kvôli odlišnej farbe.

Zdokladovať? Povedzme že je to odhad z pozorovania dopadov delostreleckej a leteckej munície do terenu.



To dáva zmysel. Mňa zarazil v príspevku názor na "takmer presne" kruhový" kráter.

m 226,00 kg
vh 946,00 m/s
vv 134,00
vf 955,44

E=1/2m*v2 103 154 536,00 J

h 149,00 m/s
a_moon 1,62 m/s2
Ep=m*a*h 5 017 426,00 J
E=Ep+Ek=108 MJ
[upraveno 12.4.2019 17:47]


lamid - 12/4/2019 - 19:06

https://www.timesofisrael.com/israels-beresheet-spacecraft-crashes-during-moon-landing-attempt/

"„Zapíšte si to, za tri roky dostaneme na Mesiaci ďalšiu kozmickú loď, a toto bude pristáť v jednom kuse,“ povedal premiér Benjamin Netanjahu."

"Spoluzakladateľ Vesmíru Yariv Bash povedal, že bude trvať asi dva alebo tri roky, kým sa pripraví ďalší prototyp na pristátie na Mesiaci. "

"došlo k zlyhaniu v jednej z meracích jednotiek telemetrie (nadmorská výška), ktorá spôsobila reťaz udalostí, ktoré skončili zmenou činnosti hlavného motora približne 10 kilometrov nad povrchom mesiaca. Bez hlavného motora, kozmická loď nemohla riadne zabrzdiť včas, aby urobila jemné pristátie, namiesto toho narazila na povrch."


lamid - 13/4/2019 - 04:59

Spaceflight Now
Israeli probe crashes in attempt to become first privately-funded moon lander
https://spaceflightnow.com/2019/04/11/israeli-probe-crashes-in-attempt-to-become-first-privately-funded-moon-lander/

nič nové
[upraveno 13.4.2019 05:01]


lamid - 13/4/2019 - 15:47

Denis-19 znovu zabral:
https://habr.com/ru/post/447198/
[upraveno 13.4.2019 15:50]
určenie miesta vzniku poslednej odoslenej fotografie.

[upraveno 14.4.2019 05:53]


lamid - 14/4/2019 - 06:10

poloha miesta poslednej foto
Thorsten Denk

Phil Stooke


lamid - 14/4/2019 - 07:45

Ako vyzerá dráha preletov k miestu poslednej foto:



Trochu mimo, ale ako som písal spaceil neaktualizuje stránku live.spaceil.com odkiaľ som stiahol data a prepočítal na 20:13 UTC


Alchymista - 14/4/2019 - 10:59

Dopadový kráter bude ďaleko za predpokladaným miestom pristátia... oblasť Mare Frigoris, Aristoteles, alebo ešte ďalej na sever, takže nájsť ho bude asi dosť problém...

Otázka: po vysadení motora sonda pracovala ďalej (odosielala prinajmenšom telemetriu či len rádiový signál), alebo bolo zlyhanie motora spojené so súčasným alebo rýchlo nasledujúcim zlyhaním väčšiny alebo všetkých systémov sondy?
[upraveno 14.4.2019 11:46]


MiraH - 14/4/2019 - 21:00

quote:
Denis-19 znovu zabral:
https://habr.com/ru/post/447198/



Docela "výživná" stránka.

Podle těch snímků obrazovky s telemetrií:



V 19:19:20 motory běží a rychlost je v pořádku.



V 19:20:07 motory jsou vypnuté, ale rychlost je v pořádku.



V 19:21:10 motory opět běží, ale vertikální rychlost už narůstá. A to neustále, přestože motory pořád běží. Když motory byly funkční, tak to podle mě vypadá spíš na tu inerciální měřící jednotku. (?)


Alchymista - 14/4/2019 - 23:20

lenže udaje v lavej a pravej simulácii korešpondujú len na prvej snímke, na ďalších dvoch sa rozchádzajú.


lamid - 15/4/2019 - 02:07

quote:
Dopadový kráter bude ďaleko za predpokladaným miestom pristátia... oblasť Mare Frigoris, Aristoteles, alebo ešte ďalej na sever, takže nájsť ho bude asi dosť problém...

Otázka: po vysadení motora sonda pracovala ďalej (odosielala prinajmenšom telemetriu či len rádiový signál), alebo bolo zlyhanie motora spojené so súčasným alebo rýchlo nasledujúcim zlyhaním väčšiny alebo všetkých systémov sondy?
[upraveno 14.4.2019 11:46]


Zaujímava úvaha. Beresheet letí zhora nadol (zo severu na juh) plánovné miesto pristátia preletí pre poruchu IMU, a dopad sa má nachádzať v miestach kde všetko ešte fungovalo?
Možno to zle chápem.

Sonda bola v automatickom režime, bol výpadok príjmu ale vysielala ďalej.

Na reddit bola diskusia zo SpaceIL, tak to nie je posledná fotka a poslednú ešte nezverejnili.

https://www.reddit.com/r/space/comments/bd34il/hi_my_name_is_ben_nathaniel_i_work_on_the_team_of/

Is this really the last photo received from Beresheet? When exactly was it taken? I ask because the Hypatia crater is much more southern than the planned landing site.

No it is not the last picture that was taken. We have one picture that was taken closer to landing but has not been confirmed to be published yet. I assume that it will be published soon.

odkaz na wiki
https://en.wikipedia.org/wiki/Inertial_measurement_unit [upraveno 15.4.2019 02:33]


Alchymista - 15/4/2019 - 09:31

ups... Mal som za to že letel z juhu na sever...
Pomýlila ma tá "posledná snímka" s kráterom Hypatia, predpokladal som, že kamera snímala priestor pred sondou v smere pohybu.
[upraveno 15.4.2019 09:35]


lamid - 15/4/2019 - 10:43

quote:
ups... Mal som za to že letel z juhu na sever...
Pomýlila ma tá "posledná snímka" s kráterom Hypatia, predpokladal som, že kamera snímala priestor pred sondou v smere pohybu.
[upraveno 15.4.2019 09:35]


To je na tej snímke mätúce. Všetky zverejnené snímky Beresheet mal pohľad za seba. Ak nemá nastaviteľné kamery, tak v dobe snímania letel s motorom dozadu, teda nemohol brzdiť ( moja hypotéza).
Inak je uhol pohľadu dosť úzky, teda ide o foto z teleobjektívu.
Nie som odborník, z akej vzdialenosti od krátera Hypatia A to mohlo byť snímané?

Edit:
uhol je 55° teda štandardný objektív. dá sa porovnať s 50 mm. [upraveno 15.4.2019 17:33]


MiraH - 15/4/2019 - 11:20

quote:
Beresheet letí zhora nadol (zo severu na juh) plánovné miesto pristátia preletí pre poruchu IMU, a dopad sa má nachádzať v miestach kde všetko ešte fungovalo?


To je dobrý postřeh. Nějak jsem si neuvědomil, že sonda letěla ze severu. Tak nějak jsem předpokládal, že když klesala rychleji než byl plán, tak dopadla na povrch před plánovaným místem přistání a poslední snímek byl pořízený cestou k místu přistání. Ale sonda to místo vlastně přeletěla a dopadla jižně od pořízeného snímku s kráterem Hypatia.


MiraH - 15/4/2019 - 11:37

quote:

To je na tej snímke mätúce. Všetky zverejnené snímky Beresheet mal pohľad za seba. Ak nemá nastaviteľné kamery, tak v dobe snímania letel s motorom dozadu, teda nemohol brzdiť ( moja hypotéza).


Sonda měla po obvodu 6 kamer a na všech zveřejněných snímcích přistávací nohy nejsou vidět. Viz předchozí snímky odvrácené strany Měsíce. Klidně to mohl být pohled do boku.


Erakis - 15/4/2019 - 13:49

quote:
Ale sonda to místo vlastně přeletěla a dopadla jižně od pořízeného snímku s kráterem Hypatia.


To je jedna možnosť. Ale nejako sa mi nezdá, že by sonda preletela plánovanú oblast pristátia až o viac ako 1 200 km. Poznáme presný čas vzniku snímky s Hypatiou? Pokiaľ viem, tak nie. Nie je skôr možné, že snímka vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu?


lamid - 15/4/2019 - 14:06

quote:
quote:

To je na tej snímke mätúce. Všetky zverejnené snímky Beresheet mal pohľad za seba. Ak nemá nastaviteľné kamery, tak v dobe snímania letel s motorom dozadu, teda nemohol brzdiť ( moja hypotéza).


Sonda měla po obvodu 6 kamer a na všech zveřejněných snímcích přistávací nohy nejsou vidět. Viz předchozí snímky odvrácené strany Měsíce. Klidně to mohl být pohled do boku.

Áno, je ich šesť.
"Fotografie z vesmíru Bereshit robí pomocou šiestich 8-megapixelových kamier Imperx Bobcat B3320C s optikou Ruda"

Niekde som čítal, že po pristáti mali spraviť panoramatický záber okolia. Predpokladám, že asi nemajú rovnaký uhol k osy sondy, ale myslím si, že ak panorama má mať zmysel, tak sa pozerám na povrch, teda dole, nie do čierneho okolia osvetleného Mesiaca, teda hore. Preto ta moja úvaha "pozerá dozadu".
Tak to upresním, dozadu pod určitým uhlom na bok, alebo do boku smerom vzad.

Inak musím zapracovať na zrozumiteľnosti grafov, a dať tam výraznejšie červené šípky:
https://4.bp.blogspot.com/-vNKpO_5qVPQ/XKhVFA4uOTI/AAAAAAAAx8w/lbTY0Vfoy4U8bWd06rAB2SUBNRKMjx1YwCLcBGAs/s1600/Beresheet%2BMoon%2Bcomp.png

https://4.bp.blogspot.com/-lcytRzfPMkQ/XKhT2NVnxvI/AAAAAAAAx8c/1EAj2rUsZwAXPB58aMkioekDHLqLEZKpwCLcBGAs/s1600/Beresheet%2BMoon%2Bzy%2Bcom.png
aby z nich bolo jasné, že letí pred Mesiacom zhora dole.


"...a na všech zveřejněných snímcích přistávací nohy nejsou vidět."
viď:
http://www.jwire.com.au/wp-content/uploads/2019/03/oir7k.png

Celá úvaha stojí na tom, že pozícia kamier na sonde je pevná. Nikde som sa nedočítal, či niektorá z nich nie je polohovateľná.


lamid - 15/4/2019 - 14:30

quote:
Nie je skôr možné, že snímka vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu?


Tiež som na to myslel, ale...
ako píšem vyššie:
"No it is not the last picture that was taken. We have one picture that was taken closer to landing but has not been confirmed to be published yet. I assume that it will be published soon."
síce to nevylučuje, ale skôr to hovorí, že patrí k posledným.
Ale je to len špekulácia.
Sme rozmaznaný zverejňovaním exaktných údajov od ESA a NASA a tieto od SpaceIL bez bližších údajov dávajú priestor fantázii.
Občas si myslím, že to robia schválne.


Erakis - 15/4/2019 - 15:13

Presne ako hovoríš, máme veľmi málo presných údajov a tak môžme len špekulovať. Preto si aj myslím to, že tvrdenie že snímka s Hypatiou patrí k posledným nijako nevylučuje, že vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu. Nevieme s akou frekvenciou snímkovanie prebiehalo, je možné, že počas pristávacej sekvencie neprebiehalo vôbec a všetky snímky, vrátane tej zatiaľ nezverejnenej poslednej, mohli vzniknúť ešte pred spustením brzdiaceho manévru. A preto si myslím, že stopy po impakte Beresheetu stále treba hľadať niekde v Mori Jasu, nie tisíce kilometrov od plánovaného miesta pristátia. Ale opäť, áno, je jasné že zatiaľ sú to len špekulácie... [upraveno 15.4.2019 15:17]


Alchymista - 15/4/2019 - 16:07

quote:
Inak je uhol pohľadu dosť úzky, teda ide o foto z teleobjektívu.
Kamery majú byť podľa https://www.imperx.com/ccd-cameras/b3320/ 8 megapixel s rozlíšením 3296 x 2472 - takže to bude skôr len "jednoduchý výrez" zo záberu.


lamid - 15/4/2019 - 16:25

quote:
quote:
...cameras/b3320/ 8 megapixel s rozlíšením 3296 x 2472 - takže to bude skôr len "jednoduchý výrez" zo záberu.


na web sa dávajú snímky redukované z pôvodného rozlíšenia na veľkosť šírky max 1200 pixelov( štandardne 600 až 900) , lebo 3300 je na HD monitor zbytočne veľa.
Nerobí sa výrez. Ale zase ide len o dohad.
[upraveno 15.4.2019 16:26]


lamid - 15/4/2019 - 16:57

quote:
... Ale opäť, áno, je jasné že zatiaľ sú to len špekulácie... [upraveno 15.4.2019 15:17]


Osobne sa teším, kde ju nájdu.

Pokúsil som sa pristátie Beresheet pomocou tu riešeného algoritmu v Excel upraveného na Mesiac.
http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&fid=3&tid=1870&start=30&page=2
http://mek.kosmo.cz/zaklady/rocket_ascent_simulation_20km.xls
Ja používam verziu 0.05 – 21.12.2016 mnou upravenú a teraz modifikovanú na Mesiac.


Nosič beresheet
Suchá hm.1 150 kg
Palivo 1 215 kg
Tah 1 407 N
Isp sl 1 318 s
Isp vac 1 318 s
area 0,0 m2
násobok Cx 0,000
m1 365 kg


vychádza mi, že pri plne zapálenom hlavnom motory by pristál po 500 km.
Ale keď som videl, živý prenos, ako vyhodnocovali každý jednotlivý pulz, tak to je rozdiel medzi teóriou a praxou. Možno boli príliš opatrný a neverili orientácii sondy, keď to tak rozkúskovali.

A ak majú telemetriu do výšky nad povrchom 149 m, tak potom je to len balistická krivka a presnosť dopadu majú v +- 1 km.
Skúsme počítať:
v_hor 946,00 m/s
v_ver 134,00 m/s

149m/134m/s=1,11 s
946 m/s x 1,11s=1052 m

Možno sa mýlim, ale takto mi to vychádza.
[upraveno 15.4.2019 17:11] [upraveno 16.4.2019 01:44]


lamid - 17/4/2019 - 06:51

quote:
... že snímka s Hypatiou patrí k posledným nijako nevylučuje, že vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu. Nevieme s akou frekvenciou snímkovanie prebiehalo, je možné, že počas pristávacej sekvencie neprebiehalo vôbec a všetky snímky, vrátane tej zatiaľ nezverejnenej poslednej, mohli vzniknúť ešte pred spustením brzdiaceho manévru. A preto si myslím, že stopy po impakte Beresheetu stále treba hľadať niekde v Mori Jasu, nie tisíce kilometrov od plánovaného miesta pristátia. ... [upraveno 15.4.2019 15:17]


Správne,
diskusia na reddit, odkaz je vyššie, stačilo pozorne čítať:
SpaceIL_Beresheet
u/demonspawn79: Is there any footage from the lander as it made it's descent?

Yes, there are two pieces of footage, they are pictures. One is a 'selfie' that was taken shortly before landing: https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1116430572551852032
The other still hasn't been released.

This picture was taken four hours before the landing process, at an altitude of 22kn, before Beresheet started making its descent. https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1116677654370029568

"Tento obraz bol zosnímaný štyri hodiny pred procesom pristátia, v nadmorskej výške 22km, predtým ako Beresheet začal robiť zostup."

4 hodiny, teda dva obehy pred pristávacím manévrom (P=120,8 min).

Tak, ta moja zobrazovaná dráha na obrázku nebude až tak mimo.
https://2.bp.blogspot.com/-6U4xJGOromk/XLLGmASQVMI/AAAAAAAAyAk/3I8M7j5YMyEp0DdTNRrJQn_79a_rLEHKgCLcBGAs/s1600/Beresheet%2B_trajectory11apr20_13utcorez.png


A aj orientácia sondy sedí. Letela s motorom dozadu a snímka je z boku smerom dozadu. [upraveno 17.4.2019 07:24]


admin - 17/4/2019 - 10:39

Poslední snímek. 15km na povrchem.


lamid - 17/4/2019 - 10:43

Áno,
https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1118430821520683008
Teraz len zistiť kde to na Mesiaci je.

Beresheet preletová fotografia označené Hypatia, Hypatia A, pristávacie lokality Apollo 11, ...:
[upraveno 17.4.2019 10:49]


lamid - 18/4/2019 - 04:51

"Šesť dní potom, čo Beresheet havaroval na lunárnom povrchu , teraz máme vysvetlenie toho, čo sa pokazilo: Softvérový príkaz nahraný na opravu problému so snímačom začal reťazovú reakciu, ktorá vypínala hlavné motory, odsúdil lander.

... prvých pár minút zostupu dokonale odrážalo simulácie. Prvé znamenie problémov sa začalo, keď jedna z inerciálnych meracích jednotiek kozmickej lode, ktorá poskytuje údaje o rýchlostnom vektore a údaje o zrýchlení, sa náhle vypla. Dôvod zlyhania je stále neznámy.
...zlyhanie IMU samo o sebe by nespôsobilo, že Beresheet havaruje, pretože kozmická loď mala ich viac."

http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/software-command-doomed-beresheet.html




a tento twit identikuje polohu aj predhádzajúceho snímku a tiež posledného
https://twitter.com/saetur/status/1118516159626784769

[upraveno 18.4.2019 05:28]


lamid - 18/4/2019 - 09:40

Pokúsil som sa o lokalizáciu.
Nie som na to odborník, ale skúsil som.
Google Earth moc nepomôže:

moc tam vidieť nie je.

A tu je to aj s trajektóriou:


lamid - 21/4/2019 - 10:06

Denis-19 rozoberá dopad.
https://habr.com/ru/post/448812/
"По предварительным подсчетам, аппарат «Берешит» пролетел на 16-20 км дальше расчетного места посадки."
Podľa predbežných výpočtov jednotka Bereshit letala o 16-20 km ďalej ako odhadované miesto pristátia.

"D (диаметр кратера в метрах= 0.55679*(M^(1/3)), где M=ТНТ(в кг.
Получается, что расчетный диаметр кратера: 0.55679*(25^(1/3))) = 1.62 метра."

Neviem odkiaľ má tieto informácie.

Pridám sem identifikáciu miesta pristátia:
podľa Weizmann Institute of Science, topografická mapa 140 km širokej pristávacej zóny uvedená vyššie v tomto vlákne a mapa vykreslená LROC quickmap:


nikde nie je písané, že mala pristať na stred. Ak sa kráter nájde v tom 140 km priemere bude to skvelé.


Alchymista - 21/4/2019 - 14:02

quote:
"D (диаметр кратера в метрах= 0.55679*(M^(1/3)), где M=ТНТ(в кг.)
...
Neviem odkiaľ má tieto informácie.

počítal to podobne ako ja - zo ženijných tabuliek - priemer a hlbka "povýbuchového" kráteru s bežne počítajú ako tretia odmocnina ekvivalentnej hmotnosti nálože TNT s nejakými koeficientami, ktoré závisia od relatívnej hlbky uloženia nálože (podkop, násobný podkop, neuplný podkop, povrchové uloženie) a od druhu "zeminy" (sypná, kopná, ťažko kopná, rôzne druhy "skaly"). Mňa by skôr zaujímalo, odkial vzal koeficient "na päť desatinných miest", v tabuľkách je bežne uvádzaný na jedno, maximálne dve miesta, viac to ani nemá zmysel ...


lamid - 21/4/2019 - 16:57

quote:
quote:
"D (диаметр кратера в метрах= 0.55679*(M^(1/3)), где M=ТНТ(в кг.)
...

počítal to podobne ako ja - zo ženijných tabuliek - priemer a hlbka "povýbuchového" kráteru s bežne počítajú ako tretia odmocnina ekvivalentnej hmotnosti nálože TNT s nejakými koeficientami, ktoré závisia od relatívnej hlbky uloženia nálože (podkop, násobný podkop, neuplný podkop, povrchové uloženie) a od druhu "zeminy" (sypná, kopná, ťažko kopná, rôzne druhy "skaly"). Mňa by skôr zaujímalo, odkial vzal koeficient "na päť desatinných miest", v tabuľkách je bežne uvádzaný na jedno, maximálne dve miesta, viac to ani nemá zmysel ...


Denis-19 je dosť zdielny, dal tam odkaz na pdf odkiaľ to zobral:
http://przyrbwn.icm.edu.pl/APP/PDF/128/a128z2bp076.pdf


lamid - 21/4/2019 - 17:36

Na internete je viac kalkulátorov dopadu.
Mne sa pozdáva:
https://www.open.edu/openlearn/science-maths-technology/science/physics-and-astronomy/astronomy/crater-calculator

Dá sa v ňom zvoliť gravitácia Mesiac.

Your inputs:

Projectile diameter in metres = .75
Projectile density in kg/m3 = 1000
Impact velocity in km/s = 1
Impact angle in degrees = 8
Target density in kg/m3 = 1500
Acceleration due to gravity in m/s2 = 1.6
Target type: loose sand

Results:

The three scaling laws yield the following transient crater diameters. Note that diameters are measured at the pre-impact surface. Rim-to-rim diameters are about 1.25 times larger!

Yield scaling: 2.80 m
Pi scaling (preferred method!): 3.69 m
Gault scaling: 2.29 m

Crater formation time = 1.84 s

Using the Pi-scaled transient crater, the final crater is a Simple crater with a rim-to-rim diameter of 5.76 m.

This impactor would strike the target with an energy of 1.10 × 10E8 Joules.


Alchymista - 21/4/2019 - 17:45

ak podľa PDF, takže zložitejšie a "vedeckejšie", otázka je či aj presnejšie
Kalkulátor - mohlo by byť. V podstate záleží na spôsobe definície vlastností materiálu terča.
K výpočtu - znížil by som hustotu dopadajúceho objektu na cca 200-250kg/m3 pri rozmere 1 meter

potom:

quote:


Projectile diameter in metres = 1
Projectile density in kg/m3 = 250
Impact velocity in km/s = 1
Impact angle in degrees = 8
Target density in kg/m3 = 1500
Acceleration due to gravity in m/s2 = 1.6
Target type: loose sand

Results:

The three scaling laws yield the following transient crater diameters. Note that diameters are measured at the pre-impact surface. Rim-to-rim diameters are about 1.25 times larger!

Yield scaling: 2.28 m
Pi scaling (preferred method!): 2.96 m
Gault scaling: 1.56 m

Crater formation time = 2.05 s

Using the Pi-scaled transient crater, the final crater is a Simple crater with a rim-to-rim diameter of 4.62 m.

This impactor would strike the target with an energy of 6.54 × 10E7 Joules.

[upraveno 21.4.2019 18:16]


lamid - 21/4/2019 - 18:15

S tabuľkou sa dá vyhrať.
Len jedna vec.
Priemer a hustota projektilu sa volí,
ale pozor výsledná energia musí byť 108 MJ.(100-120 MJ)
1.08 × 10E8 Joules (počital som to v staršom príspevku)

ty máš
6.54 × 10E7 Joules (65,4 MJ)

a dopadový uhol je 8°.
vx=946,7
vy=134.3
v=sqrt(vx^2+vy^2)=955 m/s
uhlol=arctan(134,3/946,7)=8,07°
https://forum.nasaspaceflight.com/assets/47217.0/1556217.jpg

je pekné navoliť si piesok alebo zeminu(saturated soil)
a porovnať to zo Zemou. [upraveno 21.4.2019 18:33]


Alchymista - 21/4/2019 - 18:27

Aj sa mi niečo nezdalo...

quote:
Your inputs:

Projectile diameter in metres = 1.15 / 1.25
Projectile density in kg/m3 = 250
Impact velocity in km/s = 1
Impact angle in degrees = 8
Target density in kg/m3 = 1500
Acceleration due to gravity in m/s2 = 1.6
Target type: loose sand

Results:

The three scaling laws yield the following transient crater diameters. Note that diameters are measured at the pre-impact surface. Rim-to-rim diameters are about 1.25 times larger!

Yield scaling: 2.59 m / 2.79 m
Pi scaling (preferred method!): 3.33 m / 3.57 m
Gault scaling: 1.76 m / 1.90 m

Crater formation time = 2.17 s / 2.24 s

Using the Pi-scaled transient crater, the final crater is a Simple crater with a rim-to-rim diameter of 5.19 m / 5.56 m.

This impactor would strike the target with an energy of 9.95 × 10E7 Joules / 1.28 × 10E8 Joules.


Alchymista - 21/4/2019 - 22:44

Treba mať na pamäti, že takéto výpočty sú v prípade objektov ako mesačná sonda len značne približné - neuvažujú mnoho faktorov, ktoré by ale výpočet výrazne komplikovali.
Napríklad už samotný regolit a jeho hustota - výpočet uvažuje konštantnú hustotu, pritom ale:

quote:
Průměrná hustota regolitu dosahuje na povrchu Měsíce okolo 1400 kg/m³, nicméně rychle narůstá směrem do hloubky. V jednom metru pod povrchem je hustota regolitu již 2000 kg/m³.
quote:
The density of regolith at the Apollo 15 landing site averages approximately 1.35 g/cm3 for the top 30 cm, and it is approximately 1.85g/cm3 at a depth of 60 cm.

Sondu (projektil) aproximujeme homogennou guľou s nejakým priemerom a nejakou hustotou, čo nezodpovedá konštrukcii sondy, ktorá vo svojom vnútri ukrývala prinajmenšom štyri guľové nádrže na palivo a hlavný raketový motor (keď zanedbáme ostatné zariadenia a vybavenie). Sonda je teda výrazne nehomogenny a výrazne asymetrický objekt.
Výpočet tiež nezohľadňuje zostatok paliva v nádržiach, pritom energia obsiahnutá v palive - a zmes hydrazínov /NOx alebo i samotný hydrazin či UDMH je pri dostatočnom počinovom impulze výbušninou výkonom prinajmenšom porovnateľnou s TNT - prevyšuje vypočítanú dopadovú energiu sondy a mala by byť aspoň čiastočne do výpočtu zahrnutá.
Podobne výpočet zrejme uvažuje prevažne výbuch na povrchu, v danom prípade je ale vhodnejšie uvažovať prienik pod povrch a výbuch v nejakej, hoci neveľkej hlbke.
Konečne - použitý model, oblasť použiteľnosti modelu pre daný prípad a problém škalovania. Modely sú evidentne použité tri rôzne - a dávajú pre tento prípad značne rozdielne výsledky, prakticky v rozsahu dvojnásobku.


lamid - 22/4/2019 - 05:38

Pravda.
Verím, že sú na to simulácie, ale to už je veda.
Hayabusa 2 to iste riešila pri impaktore.

Som sa pozrel:
Hydrazín má energiu 19,4 MJ/kg,
Monomethylhydrazine (MMH) 28,3 MJ/kg
Paliva bolo 76 kg, väčšia časť okysličovadlo. Neviem v akom pomere, ale ak 30 kg MMH, tak je to 30x28,3 MJ = 850 MJ.


lamid - 23/4/2019 - 09:28

Pokúsil som sa pozrieť ako je to s pozorovaním zo Zeme.
rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu:
d"=114/D , D v mm
d"=114/8500=0,013"
Teda 8,5 metrový ďalekohľad má rozlíšenie 0,013 uhlovej sekundy
to je na vzdialenosť Mesiaca
arctan(0°0'0.013")*385400km=0,025km
Teda zo Zeme máme rozlíšenie na Mesiaci 25 m (teoreticky, ideálne)

A ako to bolo keď sonda narazila a 76 kg paliva spravilo záblesk.
Tu by som sa rád podučil. Bol pozorovateľný zo Zeme?


Alchymista - 23/4/2019 - 16:09

Ak to smeruje na mňa... Neviem, ale skôr nie.

1) bolo to na osvetlenej strane
2) záblesk od samotného dopadu sondy nebol skoro žiadny - pri rýchlosti pod 1000m/s musí na pozemskej strelnici "zakresať tvrdé o tvrdé", aby to vôbec hodilo v ďalekohľade viditeľné iskry
Cvičná podkalibrová šípová strela z kanonu tanku T-72 (počiatočná cez 1800m/s, dopadová cez 1600m/s) pri minutí cieľa často zmizla v zemi bez akéhokoľvek pozorovateľného záblesku (alebo len od rozbitej stopovky). Pri zásahu obrneného cieľa bol dopad sprevádzaný kratučkým zábleskom, často pozorovateľným aj voľným okom (na cca 2,5-3 kilometre). Ale opäť - často sa pri dopade stopovka "rozbila" a záblesk dopadu prekryla, presvietila... Vtedy býval záblesk nápadne dlhší (aspoň vnemovo) a líšil sa aj farebne.
3) Záblesk od detonujúceho paliva je "roztiahnutý v čase" trvá relatívne dlho, takže je dosť "matný", nevýrazný
Treba si uvedomiť, že samotný výbuch výbušniny (prechod detonačnej vlny) vlastne "nesveti", podobne ako "nesvieti" plameň raketového motoru v oblasti nadzvukového prúdenia na konci trysky - svietiť začínajú spaliny až v oblasti, kde ich rýchlosť prúdenia klesne pod lokálnu rýchlosť zvuku.
(ostatne - aj u atomovej bomby štiepna reakcia skončí ešte pred rozrušením obalu nálože)
4) navyše sa domnievam, že analogiu exanzie splodín výbuchu s expanziou spalín raketového motoru možno použiť aj v prípade posudzovania záblesku výbuchu - žiadne nápadné "svietenie" sa nekoná, podobna ako na záberoch štartov návratových modulov Apollo je plameň motora prakticky neviditeľný


lamid - 23/4/2019 - 18:56

Vďaka za vysvetlenie.
Len som predpokladal, že keď horí cca 1000 MJ v radoch sekundy tak to trochu zasvieti.


Alchymista - 23/4/2019 - 21:05

Tu by asi bolo aj vhodné porovnanie s odhadovanou dopadovou energiou a časom trvania pozorovaných zábleskov pri dopadoch meteoritov na osvetlenej a neosvetlenej časti Mesiaca...


lamid - 23/4/2019 - 21:40

Moja otázka smeroval k tomu, či bafnutie 20 litrov benzínu na Mesiaci by bolo vidieť zo Zeme.


Alchymista - 23/4/2019 - 22:08

Ak by bolo pozorovanie vykonávané (správne nasmerovaným) najväčším dostupným teleskopom a v celom dostupnom spektrálnom rozsahu (vrátane IR), tak by zaznamenanie záblesku dopadu a výbuchu paliva zrejme bolo možné.
Skoro určite tam vznikol pomerne veľký (do 100 metrov) prachový oblak a zrejme aj oblak "oranžového dymu" z okysličovadla. Ich existencia sa počíta na jednotky sekúnd, takže na astrokamere by bolo možné detekovať krátkodobú aj dlhodobú zmenu osvetlenie a farby na jednom alebo niekoľkých pixeloch. Otázka je, ako výrazná by to bola zmena v porovnaní so šumom a seeingom.

Podľa mňa ale kamery, ktoré sa používajú na pozorovanie a záznam zábleskov od dopadov meteoritov na Mesiac nemali šancu záblesk dopadu sondy zaznamenať.
Ak by sa to niektorej podarilo, už by sa tým zrejme prevádzkovateľ pochválil...


Roman2016 - 23/4/2019 - 23:21

Nevím jestli to tu někdo rozoberal, ale existuje možnost že to proběhlo jinak ?
Tedy, to co vidíme na videu je jistá infografika + telemetrie ( možno i telemetrie očekávána a korigovaná o živé data ) + sonda má program který se musí vypořádávat s neočekávaným chodem systémů a ty prostě musí umět "zaříznout". Ale k jádru.
1. motory běží na plno ale telemetrie ukazuje opak
2. je přerušena komunikace
3. "žádný" záblesk ( nemusel být)
může to tedy být i následovně ?
1. motory běží a sonda začíná stoupat , někdo/něco to koriguje a výsledkem je opět stoupání a růst rychlosti
2. komunikace přerušena, protože sonda očekává že přistává/přistane - nebo je sonda mimo komunikační "paprsek"
3. sonda dále obíhá měsíc

tedy spíše to vedu jako pravděpodobné, ten motor fungoval po celou dobu mise, tedy i v závěru a dokonce sondu i "zachránil".

poslední dotaz, myslíte si že se pokoušejí se sondou komunikovat ?

Robo.


lamid - 24/4/2019 - 05:15

Skvelá myšlienka.
Len to by asi musela zasiahnuť vyššia moc.
A potom veriť, že si to sama zopakuje, pristane a nám ukážu fotky.
Vlastná fantázia je skvelá vec.
Na Slovensku máme jedného, čo verí, že bol zvolený za prezidenta.

Vážne.
Prerušenie pristávacieho procesu a návrat na orbitu je možný, ale to by sa muselo udiať oveľa skôr.
Musel by som to spočítať, ale na to by asi sonda nemala dosť paliva.

Alebo...
Ona ani nezačala pristávať a obieha tam stále.


admin - 15/5/2019 - 16:05


admin - 15/5/2019 - 20:00

Dole animovaný gif před/po.

https://www.nasa.gov/feature/goddard/2019/lro-beresheet-impact-site-spotted


lamid - 15/5/2019 - 23:14

Miesto nárazu
32.5956°N, 19.3496°E,
je vyššie ako očakávané miesto pristátia 32N 18.3E
A to som si spočítal, že miesto pristátia sonda preletela o 25 km.
http://lroc.sese.asu.edu/posts/1101
No neviem, či sa dá z obrázku hovoriť o tvare krátera.
Ale teší ma, že ho našli.


Alchymista - 15/5/2019 - 23:48

quote:
No neviem, či sa dá z obrázku hovoriť o tvare krátera.
A je tam vôbec nejaký kráter? Toto skoro vyzerá, že sa sonda proste rozplácla na povrchu - teda pokiaľ sa rozplácla a nie len rozlámala.
Otázka je - ako rýchlosťou skutočne dopadla?


milantos - 16/5/2019 - 00:31

quote:

Otázka je - ako rýchlosťou skutočne dopadla?

V textu se píše 1000 m/s. To byla také rychlost, která byla vidět v telemetrii při přenosu


Alchymista - 16/5/2019 - 01:26

ak je ten tmavý "objekt" kráter, tak je veľmi nesymetrický a nepravidelný, tvaru L - jedno "rameno" má 10-12 metrov, druhé okolo 8 metrov...
Toto skoro vyzerá, akoby sonda dopadla pred nejaký balvan zahrabaný v regolite, ktorý pri tvorbe kráteru zavadzal.


lamid - 16/5/2019 - 06:06

Ako sme to počítali, tak 150 kg má pri 1000 m/s energiu 108 MJ.
Zbytok bola energia paliva.
Tak tých 108 MJ kráter nespravilo a palivo asi "neexplodovalo" ale zhorelo (alebo spravilo kráter, ale zhorenisko to zamaskovalo).

Tu je rýchlosť z videa

Tabuľka je z internetu, ja som do nej doplnil nie aké riadky a stĺpce. pre výpočet preletu miesta pristátia.




[upraveno 16.5.2019 06:25]


lamid - 16/5/2019 - 08:44

denis-19 znovu zapracoval
https://habr.com/ru/post/452004/

Na obrázku sú 3 uvažované miesta pristátia ( z pdf ktoré tu tuším bolo)
a sonda dopadla do Posidonius 3 [upraveno 16.5.2019 08:49]


lamid - 16/5/2019 - 09:03

Ja som sa až teraz dostal k monitoru a zväčšil som si to.
Sú to 4 body a tvar je T.


Alchymista - 16/5/2019 - 13:25

nerobíš chybu? Zväčšil si totiž obraz "rozdielov" medzi snímkami pred a po dopade, takže sú tam prinajmenšom artefakty od rôzneho uhlu osvetlenia

Na animovanom gife celkom dobre vidno, že "severný" bod zo štvorice bol pred dopadom zrejme balvan čiastočne zasypaný regolitom - a tak isto priestor medzi trojicou "južných" bodov bol zrejme v regolite zasypaný balvan (na animáciu bude treba obrázok otvoriť v novom okne)
[upraveno 16.5.2019 13:28]


admin - 18/5/2019 - 23:53

Bridenstine by chtěl americké zapojení do Beresheetu 2.

https://www.jns.org/nasa-administrator-jim-bridenstine-we-look-forward-to-being-part-of-beresheet-2/


admin - 19/5/2019 - 11:48

https://twitter.com/hanipersian/status/1129058506508832769


Toto téma přichází z:
http://www.kosmo.cz

Url tohoto webu:
http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=print&fid=3&tid=1846