Kosmonautika (úvodní strana)
Kosmonautika@kosmo.cz
  Nepřihlášen (přihlásit)
  Hledat:   
Aktuality Základy Rakety Kosmodromy Tělesa Sondy Pilotované lety V Česku Zájmy Diskuse Odkazy

Obsah > Diskuse > XForum

Fórum
Nejste přihlášen

< Předchozí téma   Další téma ><<  48    49    50    51  >>
Téma: SpaceX BFR / BFS / MCT / ITS - Interplanetary Transport System
05.12.2017 - 18:18 - 
Navíc pilotované a automatické prostředky lze i výhodně kombinovat. Na př. dopravit člověka na LMO a zpět bude značně levnější než na povrch Marsu a zpět. Z LMO může operátor prakticky v reálném čase řídit výkonné pojízdné automaty na povrchu Marsu a dostávat okamžitě všechny obrazové a jiné informace z povrchu a operativně rozhodovat.  
05.12.2017 - 23:17 - 
Ta zrovna Mars na toto najvýhodnejšie miesto nie je.
Problémy s dopravou na LEO -> LMO sú prakticky rovnaké ako s dopravou až na povrch Marsu.
Hoci:
- nepotrebuje pristávací a návratový modul
ale
+ potrebuje lepšiu radiačnú ochranu a retranslačné družice

Možné riešenie -> stanica na niektorom z mesiačikov
[Upraveno 05.12.2017 Alchymista]
 
06.12.2017 - 00:09 - 
quote:
Ta zrovna Mars na toto najvýhodnejšie miesto nie je.
Problémy s dopravou na LEO -> LMO sú prakticky rovnaké ako s dopravou až na povrch Marsu.
Hoci:
- nepotrebuje pristávací a návratový modul
ale
+ potrebuje lepšiu radiačnú ochranu a retranslačné družice

Možné riešenie -> stanica na niektorom z mesiačikov


Bojím se, že stanice na jednom z měsíčků by úplně ideální nebyla. Na Phobosu by vzhledem k jeho nízké oběžné dráze byla přes 50 % času mimo provoz (pod obzorem) a jednotlivé šichty by byly velmi krátké, okolo tří hodin. Na Deimosu by to už bylo zhruba fifty fifty, jenomže by se střídala cca 15 hodinová období aktivity se stejně dlouhými pauzami. To samozřejmě jenom za předpokladu, že by se na povrchu Marsu mohlo makat ve dne i v noci, což si lze těžko představit. Suma sumárum, bez těch retranslačních družic by se to asi neobešlo, ale to by vzhledem k nákladnosti celé expedice bylo už jen kapesné. Radiační ochrana by ale naproti tomu mohla být daleko slabší, než na Marsu, a ne naopak, zejména pokud by stanice na měsíčku byla utopená v nějakém hlubokém kráteru uprostřed přivrácené strany. Buď by bylo Slunce na opačné straně měsíčku než Mars, a pak by štít představovalo těleso měsíčku, nebo by se měsíček nacházel za Marsem. Jen v relativně krátkých obdobích před vstupem za Mars a při výstupu za ním by mohlo Slunce stanici ozařovat přímo, ovšem díky umístění na dně kráteru by i tahle doba byla minimální.
 
06.12.2017 - 15:05 - 
S orbitálnou stanicou na obežnej dráhe Marsu si na tom podobne - tiež je dlhý čas "za horizontom", takže tiež potrebuje retranslačné družice. Plus tie "radiačné ochrany".
Podľa mňa je zhruba trojhodinová zmena pri riadení roveru pre jedného vodiča "tak akurát dosť".

Ale myslím, že v takejto úvahe je chyba.
Totiž: Deimos obieha niečo málo nad synchronnou dráhou, a pri obežnej dobe 30,4 hodiny a rotačnej periode Marsu 24,6 hodiny sa Deimos pohybuje po marťanskej oblohe celkom pomali, takže v rádiovom dohľade nad jedným miestom zostáva viac ako jeden sol (deň na Marse)
Podobne aj Phobos - intervaly východu mesiacu nad nejakým miestom na Marse sú viac ako jeden obeh Phobosu , pretože Mars sa medzitým tiež pootočí o niečo viac ako tretinu obvodu... takže interval vychádza odhadom na nejakých 11 hodín "a niečo", nie na 7,7 hodiny...
 
06.12.2017 - 17:26 - 
quote:
S orbitálnou stanicou na obežnej dráhe Marsu si na tom podobne - tiež je dlhý čas "za horizontom", takže tiež potrebuje retranslačné družice. Plus tie "radiačné ochrany".
Podľa mňa je zhruba trojhodinová zmena pri riadení roveru pre jedného vodiča "tak akurát dosť".

Ale myslím, že v takejto úvahe je chyba.
Totiž: Deimos obieha niečo málo nad synchronnou dráhou, a pri obežnej dobe 30,4 hodiny a rotačnej periode Marsu 24,6 hodiny sa Deimos pohybuje po marťanskej oblohe celkom pomali, takže v rádiovom dohľade nad jedným miestom zostáva viac ako jeden sol (deň na Marse)
Podobne aj Phobos - intervaly východu mesiacu nad nejakým miestom na Marse sú viac ako jeden obeh Phobosu , pretože Mars sa medzitým tiež pootočí o niečo viac ako tretinu obvodu... takže interval vychádza odhadom na nejakých 11 hodín "a niečo", nie na 7,7 hodiny...

Jasně, souhlasím, zejména u Deimosu bude rozdíl mezi siderickou periodou a intervaly průchodu místním poledníkem hrát velkou roli. Ale zase se během té doby nad obzorem nepochybně dostaví noc, což disponibilní čas na práci zkrátí. Nejsem si jistý, jestli tři hodiny práce pro jednoho operátora je tak akorát dost, ale i kdyby, nebude tam snad na to jediný člověk, takže se můžou střídat. Neví někdo, jak dlouho trvala jedna "osobošichta" při ovládání Lunochodu?
 
06.12.2017 - 17:37 - 
Mne sa tieto debaty, o otázkach "kam a na čom lietať", zdajú čoraz bezpredmetnejšie..
Bez nejakých konkrétnych údajov o dlhodobom pobyte človeka v "hlbokom vesmíre", nie je o čom debatovať..
Najprv treba získať tie údaje, a až po tom sa bude dať rozhodovať "kam a na čom lietať"..
 
07.12.2017 - 12:18 - 
quote:
Mne sa tieto debaty, o otázkach "kam a na čom lietať", zdajú čoraz bezpredmetnejšie..
Bez nejakých konkrétnych údajov o dlhodobom pobyte človeka v "hlbokom vesmíre", nie je o čom debatovať..
Najprv treba získať tie údaje, a až po tom sa bude dať rozhodovať "kam a na čom lietať"..

A jak ty údaje získáš, když tam nepoletíš?
 
07.12.2017 - 12:58 - 
@Nový Jiřík
A kde by sa tie údaje dali získať, čo najrýchlejšie, za čo najmenšiu sumu peňazí?
 
07.12.2017 - 13:15 - 
Nemusí letieť "tam" (rozumej - na Mars), stačí aj niekam bližšie - hlavnou podmienkou sú podobné radiačné podmienky.
Letieť niekam mimo LEO a mimo magnetosféru Zeme sa proste musí - inak a inde sa tie dáta získať nedajú. A musí tam letieť živá ľudská posádka.

Najbližšie je Mesiac, a polárna dráha okolo neho orientovaná tak, aby bola nepretržite ožiarená Slnkom. Možno tam poslať hoci aj celý systém, tak ako bude použitý na Marse, vrátane retranslačných družíc a roverov. Za dva-tri roky nepretržitej testovacej misie okolo Mesiacu môžu pomocou roverov na Mesiaci aj niečo užitočné vytvoriť, niečo, čo umožní jeho trvalejšie osídlenie.
A vysoká alebo nízka dráha okolo Mesiaca je aj relatívne bezpečná - dá sa z nej vrátiť "do týždňa" alebo poslať pomoc "do mesiaca".


 
07.12.2017 - 13:29 - 
@Alchymista
Díky že si to tak pekne rozviedol.
Ešte by som dodal, že v tej "slepej uličke" v ktorej pilotovaná kozmonautika momentálne je, sa ocitla práve preto lebo toto bolo odignorované. A nedostane sa z nej, kým to bude ignorované.
Je to nutný vývojový krok, a každý pokus o jeho vynechanie, povedie iba k ďalšiemu návratu "na štart".
 
07.12.2017 - 14:26 - 
podľa posledných vyjadreni od G.Shotwell v SpaceX predpokladajú, že na mesiac poletia skôr, než na mars. Ak budú mať funkčný transportný systém BFS, očakáva sa nejaká "objednávka" zo strany NASA, ktorá už pri/na mesiaci má svoje plány a lacná kyvadlová doprava by jej určite nevadila.

Spokojný?
 
08.12.2017 - 07:14 - 
Stanice na lunární orbitě je nebezpečná, protože se v ní můžete jen omezeně schovat v případě sluneční bouře. Taky je prostě trapné kroužit půl roku kolem Měsíce, aniž by na něm lidé přistáli. Let zpět na Zem trvá tři dny. Bezpečnější a důležitější je základna na Měsíci - můžete se schovat pod povrch - takže zkoumáte různé úrovně ochrany, vyzkoušíte vliv nízké gravitace na lidi, rostliny i zvířata. Vyzkoušíte a ověříte kyslíkometanový pohon (vakuum, dlouhé skladování, pro malé motory) - Sabatierova reakce. 
08.12.2017 - 12:12 - 
quote:
Stanice na lunární orbitě je nebezpečná, protože se v ní můžete jen omezeně schovat v případě sluneční bouře.


ale ved prave o to ide. Pri prelete na mars sa takisto nemate kam schovat. Test as you fly.
 
09.12.2017 - 00:51 - 
quote:
podľa posledných vyjadreni od G.Shotwell v SpaceX predpokladajú, že na mesiac poletia skôr, než na mars. Ak budú mať funkčný transportný systém BFS, očakáva sa nejaká "objednávka" zo strany NASA, ktorá už pri/na mesiaci má svoje plány a lacná kyvadlová doprava by jej určite nevadila.

Spokojný?

Tak otvorím si stránku Space x..
http://www.spacex.com/falcon-heavy
Čítam.. LEO.. Mars.. GTO.. Pluto..
Vidím.. ignoranciu..
Stále tú istú nezmenenú, vytrvalú ignoranciu..
 
09.12.2017 - 11:10 - 
To preto ze si na zlej stranke

Otvor stranku NASA - je tam nieco o COTS programe pre lety na mesiac? Vladna podpora pre bfr?
Preco by si SpX davala na stranku nieco, v co len dufa?
 
09.12.2017 - 12:08 - 
Ako si môže NASA kúpiť niečo, čo "nie je v obchode"?
Od obchodníka, ktorý odmieta niečo predávať, si to niečo jednoducho nekúpiš.
SpaceX ponúka dopravu na LEO.. na GEO.. na Mars.. a na Pluto..
O Mesiaci alebo "cislunárnom priestore" ani slovo..
Stále sa tu tvrdí že SpaceX sa odlišuje od "tradičných subdodávateľov" NASA.
Že je čosi ako "TESCO".. Tak nech ten "tovar", "vyložia do regálu", ak chcú aby si ho niekto kúpil..
 
09.12.2017 - 13:11 - 
quote:
Ako si môže NASA kúpiť niečo, čo "nie je v obchode"?
Od obchodníka, ktorý odmieta niečo predávať, si to niečo jednoducho nekúpiš.
SpaceX ponúka dopravu na LEO.. na GEO.. na Mars.. a na Pluto..
O Mesiaci alebo "cislunárnom priestore" ani slovo..
Stále sa tu tvrdí že SpaceX sa odlišuje od "tradičných subdodávateľov" NASA.
Že je čosi ako "TESCO".. Tak nech ten "tovar", "vyložia do regálu", ak chcú aby si ho niekto kúpil..


Boze alamo ty kde zijes? Ako prebiehal COTS program? NASA si objednala nieco co este nebolo, dokonca u firiem co sotva dokazali vypustit nieco na orbit. A vyplatilo sa, dosiahnute uspory su obrovske.

Teraz je NASA v situacii, ze zabehana firma s impozantnymi vyvojovymi schopnostami planuje postavit prostriedok, ktory bude schopny lietat prakticky kamkolvek. A planuje to dokonca postavit za vlastne. Ovsem kazda miliarda navyse by veci vyrazne urychlila. Mimochodom ak tvrdis ze SpX nerozprava o mesiaci, tak skratka nie si informovany, pozri si poslednu prezentaciu o BFS. Mesiac je tam vyslovne uvedeny aj s obrazkom
NASA by nesla do vacsieho rizika nez pri prvom COTS programe, ide len o to ci chce ist NASA fakt na mesiac, alebo o tom len rozprava. [Edited on 09.12.2017 yamato]
 
09.12.2017 - 13:27 - 
Trosku na inu temu - tankovanie na orbite. Kedze BFS by mala postupne nahradit Falcony, vychadza z toho ze pri vacsine komercnych startov bude nosic zufalo predimenzovany. Bolo by logicke, keby sa tieto BFS po vypusteni primarneho nakladu presunuli na "martansky vyckavaci orbit". Tam by kruzil "tanker", co by bol tiez BFS. Do tohto BFS by sa pretankovalo nadbytocne palivo z komercnych BFS.

Samozrejme by sa to tykalo iba tych komercnych misii, ktorych primarna orbita je parametrami dost "blizko" k martanskemu vyckavaciemu orbitu. Vzhladom na obrovsky prebytok paliva BFR pri beznom komercnom naklade by takych misii mohlo byt dost.

SpaceX by tymto sposobom vedela v podstate zadarmo dostat palivo na orbit. Dotankovanie pri martanskej misii by potom bolo len otazkou spojenia s tankerom, ktory by bol plny az po spunty.
 
09.12.2017 - 13:27 - 
Kde žijem?
Žijem vo vesmíre v ktorom "FH" odštartuje móžno už o pár mesiacov, kdežto "BFS" odštartuje o xyz desaťročí.
..
Inak o tom čo NASA chce alebo nechce, nemá šajnu podľa mňa nikto.. Ani len samotná NASA..
 
09.12.2017 - 13:49 - 
quote:
Kde žijem?
Žijem vo vesmíre v ktorom "FH" odštartuje móžno už o pár mesiacov,


A stale roky pred konkurenciou

quote:

kdežto "BFS" odštartuje o xyz desaťročí.



A stale desatrocia pred konkurenciou
 
09.12.2017 - 18:25 - 
quote:
A stale desatrocia pred konkurenciou


No já bych třeba BO tak nepodceňoval.
 
09.12.2017 - 18:50 - 
quote:
quote:
A stale desatrocia pred konkurenciou


No já bych třeba BO tak nepodceňoval.


BO drzim palce, ale nic porovnatelne s BFS neplanuju (zatial)
 
09.12.2017 - 22:37 - 
Co plánuje SpX se dozvíme za necelý rok - určitě to nebude ITS, BFR ani BFS  
10.12.2017 - 08:47 - 
quote:
Co plánuje SpX se dozvíme za necelý rok - určitě to nebude ITS, BFR ani BFS


bfs v2.1 beta

vyvoj metanoveho motora s uzavretym cyklom je dost draha sranda na to, aby ho nakoniec nepouzili
 
<<  48    49    50    51  >>  


Stránka byla vygenerována za 0.218291 vteřiny.