Celý Elektron má cca 12500kg, prvý stupeň váži 10200kg a má 9250kg palivovú náplň.
Za predpokladu doby horenia 180 sekúnd, tlaku na výstupe čerpadla 12MPa (musí byť minimálne dvojnásobok ako tlak v komore) a účinnosti čerpadla 75% (hooodne) vychádza potrebný elektrický príkon odhadom ~800-850 kW pre deväť motorov a teda zhruba 90-95kW na jeden motor/čerpadlo.
xChaos
citace:No, právě se divím, že nepoužívají např. hliníkové jednorázové baterie s kapacitou až asi 2000 Wh/kg...ty se většinou používají v obdobných vojenských aplikacích... a to, že se musí předehřát, by u rakety asi nevadilo...
Možno aj používajú... tu to vychádza na spotrebu 40000 - 42500Wh (bez strát a prestojov) a teda 20-21,5kg uvedených batérií...
Alchymista
Tak záleží na tom, s čím porovnávaš..
A keď ja porovnám "zahadzovať baterky" a "nezahadzovať baterky"..
Tak spraviť to "trochu" väčšie, a primontovať na to tie "nožičky" aby to mohlo pristáť.. Má istú prednosť..
Z môjho uhla pohľadu.. [Upraveno 11.11.2018 alamo]
Prvý stupeň má asi 950kg - to bohate vystačíš aj s podstatne ľahším a jednoduchším padákovým systémom
Pri rozmeroch Electron sa to dá celé urobiť vodotesné bez väčších problémov, prinajhoršom sa budú meniť spalovacie komory a trysky, okraj okolo motora môžeš tesniť nafukovacou manžetou a vnútorný priestor pretlakovať, kľudne i zvyškovým kyslíkom. Plávať to bude dobre až výborne.
Treba si uvedomiť, že u "malých" rakiet je ciolkovského konštrukčné číslo prvého stupňa hooodne našponované, a v mnohých prípadoch (Electron s Ck ~10,75 je jeden z nich) sú radi, že sa vôbec vyhrabu na orbitu s nejakým rozumnejším nákladom - rezerva výkonu je skoro nulová.
Takže koľko by vážili nožičky, riadiace kormidlá, systémy reštartu motorov, systém "samonavedenia" na pristátie (minimálne rádiovýškomer alebo laserový diaľkomer) a návratové palivo?
S padákmi pre 950kg náklad sa pohodlne dostaneš pod 50 kg - v podstate jeden či dva padákové záchranné systémy pre 500-1000kg "ultralighty". jedne, čo som mal možnosť si aj trochu "ošahať" ako poskok pri inštalácii bol určený pre ~1300kg štvormiestne lietadielko. Padák vrátane hliníkového kontajneru s vekom, upevňovacími konzolami, kabelážou a lanovodom vážil 46,5kg - o toľko sa podľa certifikátov zvýšila hmotnosť lietadielka.
Otázka je skôr iná - čo urobí s "papierovým" uhlíkovým trupom aerodynamický ohrav pri návrate? Ono sa to hreje, dosť...
[Upraveno 11.11.2018 Alchymista]
xChaos - to máš ťažké. "Bežný život" a "špičková technologia" sú dve značne rozdielne cenové kategorie. A karbonové rámy pre bicykle je jedna z mála oblastí, kde sa dotýkajú.
Letecká a kozmická technika je oblasť, kde státisíce či miliony dolárov/euro za jeden komponent predstavujú bežný zjav. Je v tom zahrnutých viac vecí - nákladnosť konštrukcie a vývoja - hlavne testovanie, náročnosť výroby na akosť materiálu a dodržanie technologie, náročnosť výrobnej a finálnej kontroly, pri ktorej je "spotrebované" nemalé percento dobrých vyrobených kusov...
V podstate možno argumentovať protiotázkou - A čo by si chcel s tým "prehriatym" uhlíkovým kompozitom robiť? Znovu ho použiť? OK - dá ti na to certifikačná autorita súhlas?
Pretože kompozit je skoro ako ženská alebo tekvica - nie je do neho vidno a je "neopraviteľný". A rozrezať ho tiež nemôžeš, prestane plniť svoju funkciu.
"Opraviteľnosť" je ostatne problém všetkých kompozitov - kompozit je neopraviteľný a prakticky aj "nerecyklovateľný". [Upraveno 12.11.2018 Alchymista]
