U většiny družic na GEO nebo GPS dráze je velká vzdálenost spíš výhodou - nižší zranitelnost (interceptory nebo lasery jsou bez šance). Fotoprůzkumné a elint družice už na nižších drahách jsou - pokrok ve zmenšování je už dlouho. Zranitelnost je ale mnohem vyšší, srážka se smetím může být omylem považována za útok.
Bývalý administrátor NASA Griffin hodlá ve své nové funkci na ministerstvu obrany překopat zaběhnuté pořádky kolem veřejných zakázek, protože si myslí, že jsou zbytečně administrativně náročné a předražené.
USAF dohodla nové kontrakty s ULA a SpaceX. ULA vypustí 2 Atlas 5 s družicemi na GEO(354,8M$). SpaceX vypustí družice GPS a má od USAF zabookované další 2 lety(290,6M$).
Na to nestačí ani druhá kozmická - pri 12km/s má tonový projektil energiu ekvivalentnú 18 tonám TNT. To je trochu málo - na jadrové silá to síce stačí, ale musí sa trafiť presne, "tesne vedľa" neplatí. A pri 12km/s je už celkom problém aj navigácia a určenie vlastnej polohy.
Aby bola kinetická zbraň zaujímavá, bolo by potrebné sa dostať aspoň tak na jednu kilotonu - lenže to vyžaduje dosiahnuť rýchlosť okolo 90km/s.
A to je potom problém číslo dva - čo urobí so "strelou" pri takej rýchlosti "náraz na atmosféru". Teplota v bode zastavenia totiž pri takejto rýchlosti vyskakuje na miliony kelvinov a doba pôsobenia teploty je "viac ako jedna sekunda" - dosť na ohrev a odparenie.
[Upraveno 12.7.2018 Alchymista]
quote:Na to nestačí ani druhá kozmická - pri 12km/s má tonový projektil energiu ekvivalentnú 18 tonám TNT. To je trochu málo - na jadrové silá to síce stačí, ale musí sa trafiť presne, "tesne vedľa" neplatí. A pri 12km/s je už celkom problém aj navigácia a určenie vlastnej polohy.
Aby bola kinetická zbraň zaujímavá, bolo by potrebné sa dostať aspoň tak na jednu kilotonu - lenže to vyžaduje dosiahnuť rýchlosť okolo 90km/s.
A to je potom problém číslo dva - čo urobí so "strelou" pri takej rýchlosti "náraz na atmosféru". Teplota v bode zastavenia totiž pri takejto rýchlosti vyskakuje na miliony kelvinov a doba pôsobenia teploty je "viac ako jedna sekunda" - dosť na ohrev a odparenie.
[Upraveno 12.7.2018 Alchymista]
Reálně nikdo projektil ze 7,8 na 12 km/s urychlovat nebude. Navíc jehla ztratí 1 až 2 km/s průletem atmosférou. Pokud by došlo jen ke zpomalení a dopadu, má tunový projektil při 6 km/s energii 4,3 t TNT - to je Tallboy ze 2.světové - dostatečně účinné na vyřízení jaderného programu KLDR nebo Iránu, zbraň hromadného ničení to ale není.
Pokiaľ by to bolo takto, tak vzniká iný problém - záverečná časť trajektórie strely bude "plochá", strela sa bude k cieľu približovať pod malým uhlom od horizontu, takže jej dráha v hustejších vrstvách atmosféry bude dlhá a záverečný dopad "plochý", čo výrazne sťažuje zasiahnutie hlbšie uložených objektov...
Je to skoro ako začarovaný kruh - ak bude rýchlosť a teda aj kinetická energia vysoká, priblíženie k cieľu bude "ploché" a teda podzemné objekty budú obtiažne zasiahnuteľné. A naopak - ak bude rýchlosť malá, priblíženie môže byť strmšie a výhodnejšie pre zasiahnutie hlbšie uložených objektov, ale kinetická energia strely bude nízka...
Východiskom by asi mohol byť dvojimpulzný manéver so zbrzdením a opätovným urýchlením, a umiestnenie vypúšťacej platformy na vysokú obežnú dráhu - lenže to zasa výrazne navyšuje cenu systému aj jednotlivej strely a predlžuje reakčný čas a navyšuje čas na varovanie napadnutej strany.
čo dodať - "holywudske" zobrazenie je síce ohromujúce, ale ako väčšina podobných šou, nemá s realitou nič spoločné...
[Upraveno 13.7.2018 Alchymista]
quote:Pokiaľ by to bolo takto, tak vzniká iný problém - záverečná časť trajektórie strely bude "plochá", strela sa bude k cieľu približovať pod malým uhlom od horizontu, takže jej dráha v hustejších vrstvách atmosféry bude dlhá a záverečný dopad "plochý", čo výrazne sťažuje zasiahnutie hlbšie uložených objektov...
[Upraveno 13.7.2018 Alchymista]
Stejně jako pilotované lodě využívají vztlaku při průchodu atmosférou ke snížení úhlu klesání, může řídící systém jehly použít vztlaku ke zvýšení úhlu dopadu - manévrovat stejně musí kvůli přesnosti.
Tady se nabízí zajímavý teoretický příklad:
Představme si, že projektil je na GEO satelitu umístěným nad určitým bodem v rovníkové Africe. Z pohledu příslušného bodu v Africe a GEO satelitu jde o vzájemnou stabilní polohu, takže by se mohlo zdát, že vypuštěním projektilu kolmo k Zemi nějakou rychlostí, projektil poletí kolmo k Zemi, gravitace ho bude urychlovat a zasáhne cíl v Africe kolmo. Ve skutečnosti jeho rychlost se vektorově sečte s rychlostí GEO satelitu a projektil se dostane na eliptickou dráhu, která podle počáteční rychlosti projektilu může protnout povrch Země, ale bude to v nějakém úhlu.
Ervé - iste, teoreticky môže. Otázka je, akú veľkú riadiacu silu dokáže objekt vytvoriť, ako sa budú riadiace plochy chovať pri aerodynamickom ohreve, a ako sa takýto manéver prejaví na konečnej dopadovej rýchlosti (energia potrebná na zmenu smeru je na účet kinetickej energie, a teda rýchlosti).
PinkasJ - presne toto som mal na mysli a preto som písal o dvojmipulznom manévri.
Navyše to vyžadaje nejaký pohonný systém a to znamená zníženie mernej hmotnosti projektilu alebo zvýšenie zložitosti konštrukcie - bude potrebná "viacstupňová konštrukcia". A tiež zvýšenie celkovej hmotnosti nákladu, ktorý treba dopraviť na bojovú stanicu.
A okrem toho - ani vysoká rýchlosť projektilu mu nezaručuje "nezraniteľnosť" - odklon bodu dopadu o niekoľko desiatok metrov (pri útoku na odpalovaciu šachtu) znamená minutie cieľa.
Pre ruský protilietadlový a protiraketový systém S-300V (to je ten na pásoch) sa uvádzalo, že vďaka osobitnej konštrukcii bojovej časti boli imitačné ciele (výška zásahu 20-25km, rýchlosť do 4km/s) odklonené od pôvodného bodu dopadu až o 4000m - v prípade nukleárneho bojového bloku s výkonom do 250kt takéto odklonenie znamené kompletné minutie cieľa.
