|
| pomaly pocitac srry [Editoval 31.3.2010 martinjediny] |
|
citace:
vidim, ze tvoje ocakavania od LHC su uplne ine ako moje 
No moje ocakavania su, ze prinesie viac svetla do teorie toho ako ten svet funguje. Za to, ze nesuhlasim s niektorymi verejne uznavanymi teoriami (respektive s cestou akou sa zatial vyvijaju), este neznamena, ze objav Higgsovho Bozonu by nesplnilo moje ocakavania. Splnilo, prinieslo by viac do poznania toho aby tento svet funguje. Je netvrdim, ze Higgsov Bozon neexistuje a uz vobec nie, ze by LHC bolo zbytocne, prave naopak. Ja len niesom stotozneny s tym, ze teorie ktore existuju idu spravnou cestou k teorii "vsetkeho". Fyzika nieje suboj o to kto ma pravdu , fyzika je o pochopeni a poznani tohoto sveta. |
|
Tým sa líši od AGW klimatológie a niektorých podobných "vied".
Pri posudzovaní LHC vychádzam z historickej skúsenosti - v období po prvej svetovej vojne bola jadrová a kvantová fyzika považovaná za "vedu pre pár čudákov", nikoho z vtedajších mocných zrejme ani vo sne nenapadlo, že o štvrťstoročia neskôr to bude veda v ohnisku najvyšších politických záujmov.
Higgsov bozón je predpovedaný a jeho objav alebo skôr dôkaz očakávaný. LHC však môže poskytnúť i výsledky, ktoré teraz nikto nečaká - a v tom je zrejme ešte dôležitejší. |
|
Je pravda, ze
- teleso tvaru concord,
- pri vstupe do atmosfery prvou kozmickou rychlostou
- v optimalnej brzdnej drahe
sa zahrialo na najexponovanejsich castiach na menej ako 575°C?
(kedze pri rychlostiach tesne pod prvou kozmickou mozem letiet/brzdit v riedkej atmosfere, lebo este nepotrebujem vyvodzovat vztlak ekvivalentny tiazi lietadla)
(pri klesajucich rychlostiach a primeranej hustote atmosfery bude teplota exponovanych casti klesat?) |
|
citace:
Je pravda, ze
- teleso tvaru concord,
- pri vstupe do atmosfery prvou kozmickou rychlostou
- v optimalnej brzdnej drahe
sa zahrialo na najexponovanejsich castiach na menej ako 575°C?
Ci tomu tak je to neviem, skor predpokladam, ze nie. To by chcelo bud merania alebo simulaciu, repspektive model z neho to pojde spocitat (obavam sa, ze je ten model taky zlozity, ze to spocitanie bude vlastne simulacia.
Ale neviem ci dobre tusim kam mierite. Vy chcete zistit, ci by bolo mozne pristat z obeznej drahy bez tepelnej ochrany, respektive s minimalnou? |
|
Ano.
Niekde som cital, ze japonsky prof. chce vyhodit na nizkej LEO papierove lietadielka so spatnou adresou.
Tiez som niekde cital o alternativnych nafukovacich zachrannych systemoch pre pristanie kozmonauta z LEO prvou kozmickou.
mozno to bolo aj na tomto webe. |
|
"Niekde som cital, ze japonsky prof. chce vyhodit na nizkej LEO papierove lietadielka so spatnou adresou."
bolo to tu.. už ho vyhodili, zatiaľ žiadna správa že ho niekto našiel
asi ich treba vyhodiť aspoň tisíc, aby sa náhodou našlo jedno |
|
citace:
"Niekde som cital, ze japonsky prof. chce vyhodit na nizkej LEO papierove lietadielka so spatnou adresou."
bolo to tu.. už ho vyhodili, zatiaľ žiadna správa že ho niekto našiel
asi ich treba vyhodiť aspoň tisíc, aby sa náhodou našlo jedno
původní zpráva:
http://technet.idnes.cz/prvni-papirovy-model-raketoplanu-poleti-vesmirem-fs8-/tec_vesmir.asp?c=A080202_150654_tec_vesmir_kuz
ale zda a jak to proběhlo netuším... |
|
http://www.geek.com/articles/news/nasa-set-to-approve-japanese-fleet-of-origami-space-shuttles-2008108/
malo sa to konať na začiatku minulého roka
ale na stránkach nasa je len jedna veta o hádzaní lietadielka "na" palube
http://www.nasa.gov/mission_pages/station/science/experiments/JAXA-EPO.html
|
|
citace:
citace:
Je pravda, ze
- teleso tvaru concord,
- pri vstupe do atmosfery prvou kozmickou rychlostou
- v optimalnej brzdnej drahe
sa zahrialo na najexponovanejsich castiach na menej ako 575°C?
Ci tomu tak je to neviem, skor predpokladam, ze nie. To by chcelo bud merania alebo simulaciu, repspektive model z neho to pojde spocitat (obavam sa, ze je ten model taky zlozity, ze to spocitanie bude vlastne simulacia.
Ale neviem ci dobre tusim kam mierite. Vy chcete zistit, ci by bolo mozne pristat z obeznej drahy bez tepelnej ochrany, respektive s minimalnou?
Jak som uvadzal tie dva priklady, tak ist by to malo.
Ale jednak som si to chcel potvrdit, aby to neboli skomolene info a jednak som bol zvedavy, ci som nieco pri uvahe nezanedbal, neprekrutil.
Nemusime simulovat cely concord, zamerajme sa na teplotu na spici.
Celny kuzel sa zahrieva pri jeho maximalke na 180°C. Je mozne z toho udaju odvodit zahriatie pri vstupe do atmosfery prvou kozmickou, alebo sa pridavaju dalsie specialne fyzikalne deje, ktore treba zaratat? |
|
citace:
Nemusime simulovat cely concord, zamerajme sa na teplotu na spici.
Celny kuzel sa zahrieva pri jeho maximalke na 180°C. Je mozne z toho udaju odvodit zahriatie pri vstupe do atmosfery prvou kozmickou, alebo sa pridavaju dalsie specialne fyzikalne deje, ktore treba zaratat?
Svým laickým selským rozumem odhaduju, že jednoduché odvození nebude možné, ale že je třeba to počítat značně jinak. Domnívám se, podobně jako wintermute, že k tomu bude třeba numerická simulace. Na světě je určitě pár pracovišť, které by to dokázaly spočítat (nasimulovat), a pravděpodobně už se to taky spočítalo, ale výsledky neznám (možná to jsou tajné "strategické" informace).
Řekl bych, že kromě tvaru tělesa a kromě sestupového úhlu, bude záležet i na tom, jak těžké ("husté") to přistávající těleso bude. Odhaduju, že lehčí těleso se při sestupu bude zahřívat jinak (snad méně) než těžší těleso (stejného tvaru a rozměrů). Potvrdit si to ale nedokážu a moc rád bych to taky věděl. Pokud někdo znáte, nebo najdete relevantní informace, podělte se s nimi zde. |
|
Pokiaľ chcete hodnotiť zahrievanie konštrukcie, je potrebné určiť tri veci, jednu ľahkú, druhú od dosť ťažšiu, a tretiu skutočne náročnú.
1) Určiť teplotu zbrzdenia - teda teplotu určenú z kinetickej energie/rýchlosti molekúl vzduchu narážajúcich na medznú vrstvu a povrch objektu
2) Určiť/nejak vyjadriť produkciu tepla na nábežných hranách a plochách objektu a na medzných vrstvách okolo nich v závislosti na rýchlosti a tlaku v prúde vzduchu
3) vyjadriť tok tepla produkovaného na nábežných hranách a plochách do konštrukcie objektu, tok tepla v konštrukcii objektu a vyžarovanie a odvod tepla z konštrukcie objektu |
|
| 4. poznať presnú hmotnosť konštrukcie |
|
| Prierezy, plochy, hmotnosť, koeficienty aerodynamického odporu a prierezové zaťaženia v závislosti na uhle nábehu a podobne sa považujú za dané. |
|
citace:
Jak som uvadzal tie dva priklady, tak ist by to malo.
Ale jednak som si to chcel potvrdit, aby to neboli skomolene info a jednak som bol zvedavy, ci som nieco pri uvahe nezanedbal, neprekrutil.
Nemusime simulovat cely concord, zamerajme sa na teplotu na spici.
Celny kuzel sa zahrieva pri jeho maximalke na 180°C. Je mozne z toho udaju odvodit zahriatie pri vstupe do atmosfery prvou kozmickou, alebo sa pridavaju dalsie specialne fyzikalne deje, ktore treba zaratat?
No obavam sa, ze to mozne tak jednoducho nieje. O co vsetko ide pri pocitani tu uz napisal Alchymista. Jedna sa o sustavy diferencialnych rovnic, ktore nedokazeme riesit algebraicky, preto sa riesia numericky na pocitacoch.
A ako Ales Holub spravne poznamenal, tieto simulacie su utajovanymi skutocnostami. (Moja previerka by sice na to postacovala, ale pristup k informaciam tohoto druhu, sa riadi pravidlom, ze na informaciu ma narok len ten kto tuto informaciu vediet musi. Navyse vyzradenie je tresnym cinnom. ). Utajovanou skutocnostou su z dovodu, ze tieto informacie su strategicke ohladom konstrukcie medzikontitentalnych balistickych rakiet.
Take male porovnanie vam mozem ale trosku nacrtnut, aby ste vedeli o akych cislach sa bavime. Concorde dosahuje (teda dosahoval) maximalnu rychlost cca 0,6km/s. Prva kozmicka v 200km je cca 7800km/s . Takze pri brzdeni z prvej kozmickej rychlosti sa potrebujete zbavit cca 170 milionov krat vacsej energie ako Concorde pri maximalnej rychlosti.
Myslim si, ze Concorde by pri vstupe do atmosfery 1. kozmickou rychlostou skoncil podstatne horsie ako Columbia. Neviem ci by z neho vobec nieco na zem dopadlo, predpokladam ze nie. |
|
citace:
Je pravda, ze
- teleso tvaru concord,
- pri vstupe do atmosfery prvou kozmickou rychlostou
- v optimalnej brzdnej drahe
sa zahrialo na najexponovanejsich castiach na menej ako 575°C?
(kedze pri rychlostiach tesne pod prvou kozmickou mozem letiet/brzdit v riedkej atmosfere, lebo este nepotrebujem vyvodzovat vztlak ekvivalentny tiazi lietadla)
(pri klesajucich rychlostiach a primeranej hustote atmosfery bude teplota exponovanych casti klesat?)
Nejblize by k tomu mel Skylon1.
http://www.space.com/common/media/video/player.php?videoRef=SP_090223_skylon1
Proste pro lidi by byl urcen plnejednostupnovej mnohonasobne pouzitelnej system s aktivnim tepelnym stitem (plazma) pro minimalne 50 lidi.
A pro normalni no-human naklad pouzivat rakety, ktere jiz mame nebo budoucna vyvineme.
V principu kolonizace jde o to, jak co nejlevneji a nejefektivneji dostat i obycejneho Frantu Voprsalka z Horni Dolni za cenu jeho 4-8leteho setreni (5-ti/8-mi nasobek mesicni mzdy) z gravitacni studny jmenem Zeme na jeho nove pracoviste smer Mesic, Mars, asteoridy pres LEO prestupni stanici (onen jednostupnovej raketoplan by se stejne dal nedostal, jeho jedinou ulohou by bylo dostat cloveka na LEO a z LEO) treba i s jeho rodinou (prvni Mesicni mestecko/prvni Marsovske mestecko).
Ostatni "rakety" by meli za ukol dostat "tezke" naklady na prestupni LEO drahu.
Mozna by v budoucnu tento dvousystem doplnil GEOvytah (ten uz lze DNES postavit na Mesici z technologii, ktere uz mame).
A taky dost mozna, ze lode/rakety pro kosmos se budou vyrabet na Mesici z Mesicniho materialu jen proto, protoze dostat z Mesicniho povrchu veci na prestupni LLO je mnohem snadnejsi nez dostat to same ze Zeme diky mensi gravitacni studni na Mesici.
Plazmovy stit by se mel testovat za 2 roky, pokud to bude fachat tak jak ma, tak to bude "bomba"...vyrobil by se skutecne plneopakovatelnej kosmickej dopravni prostredek.
Pro start ze Zeme by pomohl tryskovy motor, pote naporovy a nakonec by se prepl jen na raketovy. To vse vcetne plazma-stitu v jednom orbiteru. Je jasne, ze takovy orbiter by byl dost velky (nadrze+zdroj elektriky pro plasma), mozna jako Concort/TU-144 a dost mozna by mel podobne tvary. Jen kabina by byla mensi s vysunovaci "trubici" s prestupnim modulem k palivove stanici/ISS/transportni lodi v ramci LEO/transportni lodi pro kyvadlovou dopravu LEO-LLO.
Takovy orbiter by dokazal startovat/pristavat na vetsich mezinarodnich letistich a tez by ho vyrabelo "hromadne" nekolik vyrobcu. Mozna na prelomu roku 2080 bude v provozu 30-50 takovych orbiteru v ramci celeho sveta. To by byl prulom pro ekonomiku... dopravni osobni system LEO-LLO by dopravil cestujici az do mestecka na Mesici.
|
|
citace:
Myslim si, ze Concorde by pri vstupe do atmosfery 1. kozmickou rychlostou skoncil podstatne horsie ako Columbia. Neviem ci by z neho vobec nieco na zem dopadlo, predpokladam ze nie.
Vsak preto hovorim o telese tvaru/hmotnosti concord.
Horsiu aerodynamiku ako Columbia ma medzi lietadlami snad uz len kladivo. Vztlakove teleso si moze dovolit podstatne setrnejsiu drahu zostupu.
Nechcem teraz spochybnovat optimalizaciu STS pre strat, vstup do atmosfery, pristatie na drahe. urcite riadne preverili vsetky aspekty.
Len sa mi zda, ze telesu s mensim mernym zatazenim vztlakovej plochy bude adekvatna nizsia teplota.
Btw. ono tej energie az tak vela nie je. Na kazdy kg navratovy staci spalit necele 3kg uhlia. Ak budem pristavat 10hodin, tak stit musi vydrzat kazdu sekundu energiu horenia 0,1g uhlia na kazdy kg návratu.
(pre 100 hodin len 0,01g/s) |
|
| Martine, tady je IMHO Tvá úvaha špatná. 10 hodin nic přistávat nebude. Jakmile začneš brzdit, tak následuje sešup ať chceš, nebo ne. Paradoxně - čím víc budeš opatrně brzdit "nahoře", tím rychleji přejdes na balistickou křivku(atmosféra bude stále řídka, abys pořádně využil vztlak). Rychlost nebude moc klesat, rychle sestoupíš do hustších vrstev atmosféry a pak přijde maximum tepelného a mechanického zatížení. Velmi intenzivní, krátká perioda. Ne 10 hodin... |
|
| I proto se mi docela líbí tento koncept: http://www.wickmanspacecraft.com/sharp.html |
|
 |
|
citace:
Vsak preto hovorim o telese tvaru/hmotnosti concord.
Horsiu aerodynamiku ako Columbia ma medzi lietadlami snad uz len kladivo. Vztlakove teleso si moze dovolit podstatne setrnejsiu drahu zostupu.
No vy toho o superonickej aerodynamike asi moc vela neviete (bez urazky). Ktore lietadlo (ked vylucime vojenske stihacky) ma lepsie tvarovane kridla pre vztlak pri supersonickych rychlostiach? Viete ako pri takych rychlostiach vznika vztlak? A kde vznika vztlak? Obavam sa, ze pri vasej predstave by ten vztlak vznikal za telesom, co je uprimne povedane na ...
citace:
Nechcem teraz spochybnovat optimalizaciu STS pre strat, vstup do atmosfery, pristatie na drahe. urcite riadne preverili vsetky aspekty.
Len sa mi zda, ze telesu s mensim mernym zatazenim vztlakovej plochy bude adekvatna nizsia teplota.
Obavam sa, aby ste z toho pri tych supersonickych rychlostiach mali naozaj kladivo.
citace:
Btw. ono tej energie az tak vela nie je. Na kazdy kg navratovy staci spalit necele 3kg uhlia. Ak budem pristavat 10hodin, tak stit musi vydrzat kazdu sekundu energiu horenia 0,1g uhlia na kazdy kg návratu.
(pre 100 hodin len 0,01g/s)
Tej energie je presne tolko ako potrebujete na cestu hore, a nezda sa mi, ze by jej bolo malo. Co vas tych 100hodin bude hore drzat?
|
|
citace:
Martine, tady je IMHO Tvá úvaha špatná. 10 hodin nic přistávat nebude. Jakmile začneš brzdit, tak následuje sešup ať chceš, nebo ne. Paradoxně - čím víc budeš opatrně brzdit "nahoře", tím rychleji přejdes na balistickou křivku(atmosféra bude stále řídka, abys pořádně využil vztlak). Rychlost nebude moc klesat, rychle sestoupíš do hustších vrstev atmosféry a pak přijde maximum tepelného a mechanického zatížení. Velmi intenzivní, krátká perioda. Ne 10 hodin...
Ok. ja netvrdim ze mam pravdu. Staviam otazku tak, aby som si ujasnil niektore detaily.
S ohladom na rychlost a vlastnu definiciu karmanovej hranice to nevidim az tak zle.
Navyse ak je mozne kabine bez kridel skocit niekolko zabiek...
Jak "neodvratny" je ten "sesup" po uvodnom brzdeni?
Je pripustne "standartnu" aerodynamiku nahradit pri rychlostiach nad 1500m/s statistickym vypoctom a pocitat koliziu kazdej molekuly s telesom individualne? |
|
citace:
No vy toho o superonickej aerodynamike asi moc vela neviete (bez urazky)
No ja toho moc neviem ani o klasickej aerodynamike. Lietadielka staviam podla osvedcenych navodov a aj pri experimentovani sa v podstate kopiruju nejak overene tvary.
Aj tych pat riadkov vypoctov pouzivam viac menej s doverou k autorovi, nez by som ich bol schopny odvodit.
Jedine, co som sam odvodil bol zakladny vypocet nizkotlakeho naporoveho motora a to som si bol radsej overit na fakulte fyziky. |
|
citace:
Jak "neodvratny" je ten "sesup" po uvodnom brzdeni?
No v cim vyssej vyske chcete plachtit, vacsie rozpatie kridel potrebujete. Vid. take U2 (rozpatie 31m). Obavam sa, ze tam kde chcete plachtit vy (a s cim) by ste potrebolvali rozpatie uz par kilometrov. Aby ste ten pad odvratili.
citace:
Je pripustne "standartnu" aerodynamiku nahradit pri rychlostiach nad 1500m/s statistickym
Vypoctom a pocitat koliziu kazdej molekuly s telesom individualne?
No statisticky urcite nie. Pocitat interakciu kazdej molekuly je este zlozitejsi vypocet ako tie modely co existuju teraz. A uz aj tie su vypoctovo velmi narocne. |
|
citace:
No statisticky urcite nie. Pocitat interakciu kazdej molekuly je este zlozitejsi vypocet ako tie modely co existuju teraz. A uz aj tie su vypoctovo velmi narocne.
Ale principialne nejde o nic ine, ako o vzajmne zrazky molekul a zrazky molekul s prenikajucim telesom? Len modely pouzivaju pripustne/ekvivalentne zjednodusenia?
citace:
No v cim vyssej vyske chcete plachtit, vacsie rozpatie kridel potrebujete. Vid. take U2 (rozpatie 31m). Obavam sa, ze tam kde chcete plachtit vy (a s cim) by ste potrebolvali rozpatie uz par kilometrov. Aby ste ten pad odvratili.
1/ U2 je pomale. preto potrebuje take kridla
2/ Zas uplne netykavka nie som. takych 600°C (800°C) prijmem v pohode. Ci to uz bude stacit na realne vztlakove plochy ale neviem. |
|
citace:
Ale principialne nejde o nic ine, ako o vzajmne zrazky molekul a zrazky molekul s prenikajucim telesom? Len modely pouzivaju pripustne/ekvivalentne zjednodusenia?
No lenze, vztlak vam nerobi jedna molekula. Ale rozdiel tlaku. Modely uvazuju urcite zjednodusenia, ktore sa tak velmi na vysledku neprejavia. Ake to su, su prave tajomstvom tych modelov. (upravene: Jaj vy ste chceli povodne tepelne namahanie simulovat, ale to plati to iste, nemozete to brat diskretne, odvod tepla napr., samotne obtekanie, na to uz plati aj problem vztlaku).
citace:
1/ U2 je pomale. preto potrebuje take kridla
No keby ste chceli plachtit s U2 vo vyske v akej chcete vy tak sa obavam, ze by vam vysla rychlost U2 nasobne vysia, ako orbitalna. A vy sa chcete predsta pohybovat nizsou. Obavam sa, ze vztlakova plocha by sa pohybovala v km stvorcovych. Zaroven by ste tu plochu muselu "trosku" pretiahnut do tvaru V (cize zhruba tvar raketoplanu), inac by ste generovali vztlak na mieste kde by sa uz lietadlo nenachadzalo.
Dalsia vec moderne vetrone maju klzavost cca 60:1, spocitajte si aku klzavost chcete dosiahnut vy. To co chcete dosiahnut sa da len virtualne. Dalo by sa spocitat ake vztlakovu plochu by to lietadlo potrebovalo, obavam sa, ze vyroba vesmirneho vytahu je technologicky menej narocna uloha. Ani sa nebudem pytat ako to chcete dostat hore.
citace:
2/ Zas uplne netykavka nie som. takych 600°C (800°C) prijmem v pohode. Ci to uz bude stacit na realne vztlakove plochy ale neviem.
Pridat pridat. A o dost. [Upraveno 07.4.2010 wintermute.] |
|
Ja to beriem tak, ze ak armada mala k dispozicii material odolavajuci 1650°C, tak zvolila tvar/hmotnost STS.
Ak by mali k dispozicii 1800°C, tak to vyuziju a pouziju ine parametre.
Naopak, znizovanim teploty som si uz ale nie celkom isty, kedy nastane konstrukcna nerealizovatelnost z dovodu velkosti kridla.
Avsak laicky predpokladam, ze skor, ako sa dotknem konstrukcnej nerealizovatelnosti, tak narazim na ekonomicku neefektivnost. Takze som predvedeny ze teplotu znizit mozno, len neviem o kolko.
Ad klzavost: laminarne profily su tu nepouzitelne, nehovoriac, ze som sa ku klzavosti 1:60 vzivote ziadnym modelom nepriblizil
Tu som sa hral s metrovym hadzadlom tvaru dosky v predu so zrezanou dolnou plochou a v zadu s motylikovymi chvostovymi plochami
Ja som tu myslienku detailne nedotahoval, ale predbezne som predpokladal
1/ nizky celny odpor
2/ nizky vztlak
(napr. pri 6930m/s mi staci stale len 1/4 vztlak a pri 5650m/s polovicny)
STS predsa pred vstupom do hustych vrstiev atmosfery tiez najprv znizuje rychlost o 1/5 v hornych vrstvach atmosfery...
STS nemalo poziadavku na "setrny" vstup do atmosfery. Dostalo k dispozicii 1650°C a vyuziva ich.
Kde je hranica poziadavky na setrny vstup do atmosfery? |
|
"Kde je hranica poziadavky na setrny vstup do atmosfery?"
nerobíš si tak trochu srandu, s toho môjho posledného saltomortalizmu?
|
|
citace:
Ja to beriem tak, ze ak armada mala k dispozicii material odolavajuci 1650°C, tak zvolila tvar/hmotnost STS.
Ak by mali k dispozicii 1800°C, tak to vyuziju a pouziju ine parametre.
Do ohna za to ruku nedam, ale mam za to ze to bolo naopak. Vedeli ako sa to zahreje a hladali na to vhodny material co to vydrzi.
citace:
Ad klzavost: laminarne profily su tu nepouzitelne, nehovoriac, ze som sa ku klzavosti 1:60 vzivote ziadnym modelom nepriblizil
No a spocitajte si aku klzavost by ste chceli, ked chcete pristavat 10 hodin alebo dokonca 100 hodin.
citace:
Ja som tu myslienku detailne nedotahoval, ale predbezne som predpokladal
1/ nizky celny odpor
2/ nizky vztlak
(napr. pri 6930m/s mi staci stale len 1/4 vztlak a pri 5650m/s polovicny)
Ale problem, ze brdite v takej hustote, ze na brzdnie aby ste neobiehali dookola to staci ale na vztlak aby ste dosiahli taku brutalnu klzavost mate strasne maly. Takze sa vam zacne menit uhol zostupu a zacnete prenikat rychlejsie do hustejsich vrstiev co sposobi omnoho vacsie aerodynamicke namahanie.
Pocitajte si aku klzavost potrebujete a v akej hustej atmosfere. To sa vyrobit nebude dat. Vy sa potrebujete zbavit obrovskej energie. A cas na to mate dost znacne limitovany.
citace:
STS predsa pred vstupom do hustych vrstiev atmosfery tiez najprv znizuje rychlost o 1/5 v hornych vrstvach atmosfery...
No nechcel by som vidiet co by sa dialo keby ju neznizil.
citace:
STS nemalo poziadavku na "setrny" vstup do atmosfery. Dostalo k dispozicii 1650°C a vyuziva ich.
Kde je hranica poziadavky na setrny vstup do atmosfery?
Poziadavka je aby to posadka prezila. A neurobit z keramickych dlazdic ablativny stit |
|
| vo výške nad cca 60 km sa nedá vygenerovať žiadna vztlaková sila pri ľubovolnej rýchlosti (ako medzný limit sa uvádza statický tlak okolo 50-100Pa) |
