to že sú vodné rakety "hračka pre špunty" som si myslel tiež
prešlo ma to pred dvomi hodinami..
v tedy som zadal (ani neviem čo ma to napadlo) do google "2 stage water rocket", a odvtedy si nemyslím že sú len "pre špuntov"
"objavil" som svet šialencov, čo k vodným raketám pridávajú druhé stupne a bostery, vymýšľajú pre ne letové počítače a majú na nich kamery.. http://home.people.net.au/~aircommand/index.htm http://aircommand.blogspot.com/
citace:To je super.
Neodolal jsem a asi 10 videí shlédl.
Ja len dve musim pracovat. Ale nasmaklo ma to poriadne arccos - 3/9/2009 - 10:55
Ten nápad s dětskou raketovou párty je geniální!
Ty 'profi' vodní rakety taky. Tohle si určitě zapamatuji (a možná i vyzkouším)!
alamo - 3/9/2009 - 11:15
"profi" fanatici skúsili ako "palivo" miesto vody použiť múku.. http://home.people.net.au/~aircommand/day74.htm
práve som dostal jeden z mojich uletených nápadov, múka a hlavne škrob sú dosť explozívne.. čo tak k tomu primontovať spaľovaciu komoru, a niečo čo hodí iskru ?
obhorené obočie.. minimálne.. [Upraveno 03.9.2009 alamo]
Spise vhodnejsi (kolega je pouziva i na modelu vrtulniku) jsou kamery s integrovanym PAL vysilacem v pasmu 5.8Ghz. http://www.boostervision.com/cart/scripts/prodView.asp?idproduct=116
V pripade zaznamovych systemu se po padu elektronika SD karty povetsinou znici, kdezto PAL vysilac je jistejsi....obraz je vzdy zarucen. Podobne jako 80W PA DVB vysilace na 2.2GHz na SRB raketoplanu.
Myslím, že admin by v pohodě mohl umazat "pro malé špunty - téma na party." Téma by mělo být jen Vodní rakety.
(Jinak, plánuji je na příští ročník astronomicko - kosmonautického tábora, aby byla změna. Letos jsme tam měli raketové modeláře, viz. článek s fotkami na http://www.zlutykvet.cz)
alamo - 7/9/2009 - 00:37
tak a som totálne "namotaný", a doslova..
idem stavať raketu..
stalo sa toto, zaujal ma hlavný problém a kameň úrazu, vypustiť čokoľvek do luftu je jednoduché ako facka ale dostať to zase bezpečne na zem to už je tvrdý oriešok, aj pri takej jednoduchej veci ako raketa na vodu. kto neverí nech si pregooglí všetky tie stránky a odkazy, to hlavné čo "rakeťáci" riešia, je ako "vyhodiť" včas padák.
ak sa to nepodarí, dáte do toho x hodín práce a myslenia a dolieta to pri prvom lete.
dosť som toho na nete "naňúral" a tak mi ten hlavný problém začal "turbovať" v hlave ešte skôr ako som zrecykloval prvú petku na "vesmírne" účely.
dopracoval som sa k tomuto
s tela rakety vyčnieva koleso turbíny poháňané náporovým vzduchom (je možné uložiť ho do "difúzora") vlastne funguje ako jednoduchá peltonova turbína.. na ňu je pripojená cievka I, na ktorú sa v momente roztočenia začne namotávať vlasec z cievky II (asi radšej skúsim "zrecyklovať" starú magnetofónovú pásku), ktorá je uchytená na páke. akonáhle sa vlasec s cievky II úplne odmotá, turbína svojou zotrvačnosťou (bude s preglejky alebo do nej bude pridaná záťaž, mohla by fungovať ako gyroskop a trochu prispieť k stabilite???) trhne pákou k sebe čím sa uvoľní poistka zariadenia vyhadzujúceho padák..
toľko jednoduchý popis.. ale bude to oveľa zložitejšie..
stanoviť správny pomer, polomerov cievok, a dĺžku vlasca.
predovšetkým ale k tomu bude treba pridať niečo, čo bude blokovať páku v okamihu štartu, aby to nespustilo pri prvom otrase..
držte mi palce, hlavne aby mi vydržal elán a dotiahol som to aspoň k prvému "prototypu"
na tento nápad ma priviedlo, aj to že v niektorých súťažiach je asi na "stroji" zakázané používať akýkoľvek kov, a nesmie tam byť nič čo si modelár nevyrobí sám, a myslím že na toto bude stačiť len plast, preglejka, papier a lepidlo..
[Upraveno 07.9.2009 alamo]
alamo - 7/9/2009 - 21:53
dostáva to tvar..
predbežný model, na ktorom si ujasním, uloženie ložísk, polohu "páky", a vedenie poistky k uvoľňovaniu padáka je hotoví
"páky" je v úvodzovkách, páka odpadá, použijem "kladku"..
cievka II bude tiež uložená "na pevno" , poistka bude reagovať na "skrátenie" dĺžky vlasca, bude to ľahšie, skladnejšie a dosť imúnne na vibrácie..
M: - 8/9/2009 - 08:58
ked sa to tak vezme, tak tusim uz V1 "merala" vzdialenost vrtulkov
Miloš Hůla - 8/9/2009 - 10:25
Překvapilo mne, že zde ještě nikdo nezmínil, že soutěž v létání těchto raket pořádá již několik let brněnská hvězdárna jako akci Fyzikální cirkus: http://cirkus.hvezdarna.cz/
Proklikejte se i na minulé ročníky, jsou tam i dlouhá videa.
alamo - 8/9/2009 - 10:25
M: "ked sa to tak vezme, tak tusim uz V1 "merala" vzdialenost vrtulkov"
rozhodol som sa že radikálne zmením "dizajn"
bude to "raketa" a nie kolesoví parník..
a keď už piplačka tak poriadna..
alamo - 8/9/2009 - 17:40
fakt je to piplačka
M: - 8/9/2009 - 17:52
citace:fakt je to piplačka
...
az sa to roztoci, daj vediet. Mas na navrh soft, vlastny vypocet, alebo CRD?
Ja asi budem skusat miniturbo napajanie motora palivom. Mozno sa necham inspirovat. Zatial pouzivam stlaceny plyn, ale vsetko je potom pod tlakom, hrube a tazke.
M: - 8/9/2009 - 17:54
Prefukni to potom fenom, ze jak sa to roztoci.
alamo - 8/9/2009 - 21:48
"Mas na navrh soft, vlastny vypocet, alebo CRD?"
to ťa sklamem.. žiadny soft, žiadne výpočty, vzniká to na kolene, a tak trochu po "rusky", "milimeter - žiadna miera"
koniec koncov chcem zbúchať niečo čo bude schopný postaviť aj školák na základke
"Prefukni to potom fenom"
fenom to síce nebolo, ale "predsa sa točí"
video z mobilu je tu http://www.ulozisko.sk/209240/MOV00233.3GP
fúkal som "ústne" a potom "ústne cez trubičku z pera"
mimochodom turbínka je nezlepená, diely sú "na sucho", čiže drží to po kope len tým že sa lopatky snažia narovnať..
martinjediny - 8/9/2009 - 21:48
Ak by si mal velky treci odpor, tak mozno by pomohlo osku nechat na stranove vedenie a turbinku zavesit na nit.
fakt som zvedavy, ako to bude fungovat.
A toci sa krasne.
Aky vpiv budu mat difuzory, az to osadis?
budes ich tiez lopatkovat, alebo postacia jednoduche, resp. ziadne?
edit:
btw. Definicia CRD, podla L. Kolmana: "I ten, kdo jen tak načrtne na kus balícího papíru profil křídla CRD (co ruka dá), podvědomě kopíruje tvary jemu známých profilů." [Editoval 08.9.2009 martinjediny]
alamo - 8/9/2009 - 22:20
rozdiel je jasný, keď som na to fúkol cez "trysku" teda cez trubičku od pera,
točilo sa to rýchlejšie, takže dať tam nejaký rozvádzač s lopatkami bude treba..
oska bude zašpicatená a stáť na hrote, na tvrdej podložke,
budem sa snažiť aby kontakt po stranách bol minimálny..
arccos - 9/9/2009 - 09:50
Je to zajímavé řešení.
Ale nebylo by jednodušší a spolehlivější před startem například namotat na špulku gumičku a pak ji při letu nechat odmotávat? Nebo něco podobného.
M: - 9/9/2009 - 10:24
Jednoduchsie? mozno.
Ale alamov rotor mi pripomina Banki-Ossbergerove riesenie rotora, i ked tam bolo prudenie trochu inak riesene. Vraj dobra ucinnost v sirokom spektre prietokov.
jedina koncepcia, na ktoru si garazovo trufam.
V kazdom pripade turbinka nie je zavisla na odstartovani, nakolko sa startuje pohybom. Takze zlozitejsia konstrukcia, jednoduchsie startovanie = spolahlivejsie riesenie?
alamo - 9/9/2009 - 15:26
Arccos "nebylo by jednodušší a spolehlivější před startem například namotat na špulku gumičku a pak ji při letu nechat odmotávat?"
hm.. to by fungovalo, ako "naťahovacie hodinky" a asi by si tožiadalo kopu hodinárskej techniky, niečo čo by to tam "krokovalo", podobne ako kyvadlo alebo nepokoj v hodinkách.. to si už radšej zaobstarať "tomi timer" hotoví
takže, k čomu som sa zatiaľ dopracoval..
rozhodol som sa otočiť zavesenie "na hlavu" turbína nebude na ostrom hrote stáť ale vsieť, hriadeľ sa nebude točiť ale bude pevný..
inšpiroval ma Martin Jediny
"časovacia" cievka bude umiestnená na tej istej osi ako cievka pohonu, z druhej strany "stendu" bude to dvojcievka, najprv sa navinie prvá a potom druhá v opačnom smere, takže keď sa odvinie vlasec z "druhej", zaberie "prvá" v opačnom smere..
a pomocou "spojky" potočí pákou, páka bude počas prvého odvíjania tlačená na zarážku, takže vážne nehrozí, že by to spustilo samo predčasne
pokúsil som sa stvoriť nákres, ktorý vysvetlí ako vlastne bude časovač fungovať
zapuzdrená turbínka položená na "stende" [Upraveno 09.9.2009 alamo]
alamo - 11/9/2009 - 13:50
nie je času, tak stručne..
vyriešil som jednoduché zavesenie, pripojenie cievky, a dočasný kužeľ
kužeľ mi pripadá zbytočne veľký a objemný, spravím teda menší
a keďže sa mi začali vybavovať triky čo som ako školák používal, pri lepení modelov s abc, spravím ho lomený
spravil som skúšku navíjania, napojil som tam jednoducho cievku s krajčírskou niťou ktorá bola položená na stole
pohon funguje, a cievka pohonu vlasec priam "žerie", "špuľka" s niťou odletela zo stola..
uvažujem že zmenším dĺžku lopatiek na turbínke, čo umožní, zväčšiť otvor pre vstup vzduchu, ale to asi nechám na neskôr, a najprv idem dať do hromady, časovaciu cievku, a spojku.
difuzor budem riešiť až nakoniec, pre skúšanie "na stole" ho zatiaľ nepotrebujem
neskôr spravím video, zatiaľ iba fotky
M: - 11/9/2009 - 15:02
vidiet nieco funkcne ... to potesi
alamo - 11/9/2009 - 22:20
"vidiet nieco funkcne ... to potesi"
naháňať sto metrové klbko, po celom byte, to by bolo fakt efektné video, ale radšej som pripravil niečo "úspornejšie"
na malej cievke jeden meter vlasca, cievka pohonu ho navinie, a keďže koniec vlasca je pripevnený o osku cievky, celé zaridenie sa zablokuje, to zablokovanie má vďaka zotrvačnosti turbínky aj určitú silu a na sľubovanom videu je vidieť, ako sa celý skúšobný stojan posunie.. časuje to..
video má malé vylepšenie, už ma nebaví do toho hnať vzduch "orálne" http://ulozisko.sk/210233/MOV00261.3GP [Upraveno 11.9.2009 alamo]
alamo - 12/9/2009 - 17:56
prvá súčiastka na časovač je hotová
spodná spojka s blokovacím výčnelkom
alamo - 13/9/2009 - 14:11
začínam trpieť niečím, čo by sa dalo nazvať "babbageho syndróm"
ten tak dlho vylepšoval svoj difference engine, až ho nakoniec nedokončil, keby sa ovládol, programovateľný počítač s pamäťou by sa na svete zjavil o sto rokov skôr..
ako náhle začnem niečo vyrábať, a je to s pola hotové, prídem na x spôsobov ako to vylepšiť
tiež sa mi neustále premieta v hlave predstava (zdá sa celkom reálna) ako do toho "veikla" vpasovať "reduktor" otáčok.. vyrobený s papiera..
a niekde v podvedomí, my muselo šrotovať ako vyriešiť padákoví systém
pretože som dostal bleskoví nápad ako ho vyriešiť
hneď som ho aj zrealizoval, práca na päť minút
princíp: opačným smerom ohnutá stena s menšej pol litrovej petky..
zbalený
a po "odpale"
doslova po "odpale", má to slušnú razanciu, pod "pružinou" budú odpadávacie dvierka, riešené rovnako s prehnutej petky, medzi pružinou a dvierkami "asi" bude malí vyťahovací padák, ktorý pomôže rozbaliť hlavný, poistka sedí ako pribitá ale vytiahne ju aj mravec
ee.. začína to byť "nebezpečné", pri prvej skúške, mi dvierka vystrelili do tváre, o takmer som nimi dostal do oka..
a pribudla nová súčiastka, nosič cievok časovača
alamo - 14/9/2009 - 21:25
DÁMY a páni ! (teda ak sa na tomto fóre, nejaké dámy aj vyskytujú..)
dovoľte mi aby som vám oznámil, prvé úspešné testy časovača
ALAMOV "DIFFERENCE ENGINE"
kompletná zostava
turbínka funguje ako pohon, časovač časuje, spojka pekne zaberá a blokovacie koliesko vyťahuje poistku..
video dodám až zajtra, teraz je na moju "kameru" z mobilu moc tma a nebolo by tam vidieť ani "zbla", okrem toho na udržanie celej zostavy na stole potrebujem, obe ruky, takže budem musieť dať do hromady nejaký rám, čo to bude držať
čo ďalej? dať to pod "kapotu" !
a niečo na oslavu
alamo - 15/9/2009 - 16:23
HEURÉKA !!
video http://www.ulozisko.sk/211181/MOV00300.3GP
musím si zohnať naozajstnú kameru..
takto bude uložená "zakapotovaná" zostava
celkom dobre som si zanadával, kým sa mi to podarilo presne naukladať..
martinjediny - 15/9/2009 - 18:38
Takze teraz to napchas do flasky, alebo toto bol len prototyp a letova turbinka bude funglovka?
alamo - 15/9/2009 - 19:12
"alebo toto bol len prototyp a letova turbinka bude funglovka?"
hm.. to si musím premyslieť..
do "butily" to napchám, treba vymyslieť a vyskúšať to kapotovanie
ale turbínka je nelepená, drží po kope len scvaknutím, a čudujem sa že sa dávno pri nejakej skúške nerozletela, síce viem ako ju spevniť, ale už má za sebou vylepšovania dosť a ďalšie by asi neprežila, zväčšil som napríklad priemer vstupného otvora o 1 cm
uloženie turbínky tiež viem ako spraviť, presnejšie a pevnejšie
nosič cievok aj cievky sú tiež zbytočne veľké a masívne, cievkam časovača by sa tiež viac šikol väčší priemer..
momentálne sa vo mne bije strašný pedant trpiaci "babbageho syndróm",
so strašnou netrpezlivosťou dočkať sa vidieť to vo vzduchu
a najhoršie je že nemám ani rampu, ani som zatiaľ neskúsil žiadnu petku vystreliť len tak..
na druhú stranu, zatiaľ sa mi darilo (na stole..) a pár letov by podľa mňa mohlo absolvovať aj to čo mám
pokušenie je veľké, lebo budem mať menej času
"okradne" ma oň oberačka, a všetko čo na ňu treba pripraviť [Upraveno 15.9.2009 alamo]
alamo - 18/9/2009 - 22:30
stala sa nemilá vec..
kapotáž turbíny bola hotová, a chcel som je vyskúšať, prefúkol som to fénom..
nevšimol som si, že je zapnutý na "horúco"
pet materiál zareagoval po svojom, lopatky turbíny aj kryt sa zdeformovali
teraz je prvá turbínka vhodná len ako zvláštne ťažítko na stôl.. idem začať od znovu..
bude to vypadať takto
časovač som tam len tak vložil "na ozdobu", bude uložený v ráme a z druhej strany bude padák
rozhodol som sa nápad ukázať aj ďalším rakeťákom, na fóre http://www.wra2.org/forum/
uvidíme čo oni na to.. bude to ťažká komunikácia, vzhľadom k tomu že neviem po anglicky
alamo - 23/9/2009 - 22:34
trochu som spomalil..
nová turbína, bude vypadať trochu lepšie, dostala obrubu, takže ten "papundekel" už nebude biť do očí (diely budem lakovať, na ochranu proti vlhkosti, čo tiež dodá na pevnosti)
"launšer" bude "lacnejší", nie gardena ale rosa.. (necelé dve eurá, aj s dvomi koncovkami)
trisku som vyriešil jednoducho, vlepením zátky do koncovky, dá sa vložiť aj do plastikovej "samice", zlepené je to tavnou pištoľou, na plastové tyčinky, vonkajšie ryhovanie na zátke, som ale riadne "narezal" pilníkom na prieč
prvá skúška pevnosti dopadla celkom uspokojivo (hustilka), zajtra to napojím na ten môj "kompresor", v prípade že ako prvá strelí "petka" a triska sa nerozletí, bude sa to dať uznať za "prevádzkyschopné"
Frenký - 24/9/2009 - 21:21
Dejte vědět jak to dopadlo. Při mých pokusech jsem víčko vlepil do koncovky silikonem a vypadalo to skvěle asi po 30star. Potom to najednou ruplo a konec. Je pravda, že jsem tam nedělal ty zářezy.
Osobně se mi víc zamlouvá proříznout otvor do víčka a koncovku do něj vsunout, ale ještě jsem neměl čas to otestovat. Přijde mi že to vydrží víc, už jen proto že by muselo rupnout víčko aby to povolilo.
alamo - 25/9/2009 - 00:35
"Dejte vědět jak to dopadlo."
no.. "uspokojivo"
ukázalo sa, že ten môj po domácky vyrobený kompresor zo starej chladničky, má nejakú poistku čo ho pri dosiahnutí kritického tlaku proste vypne. žiadna petka mi proste "neprdla"
ale tlak bol dostatočný, aby to 1,5 litrovku roztiahlo o 3/4 litra, a prelisi na povrchu sa takmer dokonale vyhladili
triska to ale prestála v poriadku
tavné lepidlo, v kombinácii s narezaním zátky, drží dobre
uvažujem že to ešte spevním malými samorezkami, zapustenými po stranách, teda ak sa dopracujem k riadnemu kompresoru, a zosilňovaniu stien fliaš
M: - 25/9/2009 - 09:47
lasku od kofoly si neskusal? ta je snad pevnejsia.
tlak si mal ako zmerat? Ak nie, tak mestsky vodovod robi obvykle 4 - 6 bar.
alamo - 25/9/2009 - 20:01
"kofolu" som zatiaľ neskúšal
tlak som zatiaľ nemeral, nepodarilo sa mi zohnať vhodný tlakomer
ale akonáhle ho zoženiem tak budú údaje "presnejšie"
alamo - 25/9/2009 - 22:21
tá príhoda s fénom, ma dosť nakrkla..
tak som si povedal "som papieroví modelár ? som !"
a letoví model dostal lopatky s papiera..
dve zlepené "kladívkové čtvtky" a riadne prelakované
papier má drsnejší povrch ako pet, takže to zase drží po kope len "scvaknutím", a akonáhle som to dal do kopy, zistil som že to drží pevne, proste ak budem chceť turbínu rozobrať budem musieť, lopatky prestihnúť..
a keď už testovať, tak poriadne
na jemnú leteckú mechaniku, sa musí s "citom"
toto už prestojí, aj nejakú tú "leteckú nehodu"
martinjediny - 27/9/2009 - 16:08
5kg?
super, ale bacha, kazda "retaz" je len tak spolahliva, ako jej najslabsia lopatka.
alamo - 28/9/2009 - 01:34
"kazda "retaz" je len tak spolahliva, ako jej najslabsia lopatka.."
to je pravda.. ale väčšie závažie, som doma nenašiel..
keď som na základke, modeloval z abc, chcel som vedieť čo papier vydrží, zlepil som kocku 1x1x1 cm, a postavil sa na ňu.. vydržala..
mohol som vtedy vážiť tak 40 kilo
tarmi - 28/9/2009 - 12:14
podla mna zbytocne to robis velmi zlozite
mam nacrt omnoho jednoduchcieho zariadenia, vyrobenie zaberie asi 10 minut a malo by to fungovat, len neviem pridat obrazok takze ti to len popisem
zobries dve spaile , spojis ich tak aby tvorili kryz( pevny spoj),
jednu ulozis horizontalne do flase, tak aby sa mohla otacat, koniec spajle cislo 2 pripevnis nejake zavazie, na druhy tejto spajle pripevnis lanko, ktore bude otvarat padak.
princim: ak rakete leti rovno nic sa nedeje zavazie smeruje pozdlz osi rakety, ( budu tam nejake kmity ale tie nebudu mat vpliv na otvaranie padaku ak nechas na lanku nejaku volu, nebude uplne napnute ), cela sranda sa aktivuje ak raketa dosiahne horny bod svojej drahy a preklopi sa, alebo inac povedane os rakety uz nieje kolma na zem.
zavazie ale stle bude mierit kolmo k zemi, preto sa zatiahne otvaraci mechanizmus a vypusti sa padak.
je to len koncept, uvaha, nikdy som to neskusal, ale podla mna by to malo fungovat a vyroba by nemala trvat viac ako 10 - 15 minut.
tarmi - 28/9/2009 - 12:20
ked mi das mail tak ti poslem nacrt, a mozes ho pridat do diskusie.
alamo - 28/9/2009 - 13:33
prepáč, máš v tom systéme chybičku
akonáhle prestane fungovať "motor", a raketa letí ďalej zotrvačnosťou,
na palube nastáva "bezváhoví stav" (aj na vodnej rakete),
čiže závažie je tam na nič..
bolo by tam možné dať zotrvačník, ktorý by reagoval na preklopenie rakety, ale nesmel by byť len z dvoch špajdli, keďže smer ktorým sa raketa preklopí,
je tak trochu nevypočitateľný, musel by mať vôľu v troch osách naraz, čiže už by to bol "klasický" gyroskop http://sk.wikipedia.org/wiki/Gyroskop
gyroskop by musel mať vlastný pohon, a asi nie náporovým vzduchom, ale malú tlakovú nádobu (alt. elektromotor), musel by sa roztočiť
krátko pred vzletom, bol by potrebný mechanizmus ktorý by blokoval pohyb rámu počas štartu, a vedenie k poistkám
na niečo také, si netrúfam, takže turbína a cievky.. [Upraveno 28.9.2009 alamo] [Upraveno 28.9.2009 alamo]
tarmi - 28/9/2009 - 14:41
neviem neviem ci bezvahovy stav je v rakete.
je to vlasne sikmi vrh. Teraz som si uvedomil ze sa pohybuje dopredne a brzdene lebo na nho posoby gravitacne zrychlenie opacnym smerom a to od momentu kedy prestane fungovat motor. pri lete smerom hore zrychlenie motora udrzuje zavazie v pozdlznej osi rakety. prestane fungovat motor, zavazie sa znazi pohybovat dopredne, pricom je brzdene gravitaznym zrychlenim. znizuje sa len rychlost telesa ziaden bezvahovy stav. v navrchnejsom bode trajektorie plati ze, vertikalna rychlost sa rovna 0, horizontalna to je jedno a smerom do stredu zeme posoby gravitacne zrychlenie.
podla mojho usudku by zavazie malo mat inu hmotnost ako prazdna raketa dvovod je aby nemali rovnaku hybnost. aby nepadali po tej istej hyperbole. nechce sa mi to tu teraz odvodzovat ale fizikalne by to malo fungovat. ale ani to nemusi byt celkom tak, raketa je este brzdena vzduchom, a zavazie nie. takze ak budu hmotnosti rovnake zavazie sa v najvrchnejsej casti bude snazit pohybovat dalej, kdez to raketa uz sa bude otacat k zemi, dojde k preklopeniu.
inac povedane v momente ked nepracuje motor, neposoby na raketu ziadne zrychlenie, raketa sa pohybuje len zotrvacnostou aj zavazie sa pohybuju len zotrvacnostou , preto tam podla mojho usudku tam nieje bezvahovy stav . system dvoch spajli by stacil. Kedze, v tomto systeme su try rovnovazne stavy:
1. zavazie smeruje k zemi
2. zavazie smeruje od zeme ( velmi nepravdepodobne )
3. zavazie je rovnobezne zo zemou (stoji to na tej osi otacania)
stavy 2 a 3 su vysoko nestabilne, a staci lubovony otras, zmmena parametrov letu ..., aby zavazie preslo do stavu 1. resp aby sa zacalo presuvat do stavu 1. co v pripade stavu 3 by malo sposobyt aj natocenie rakety ( mozno roztocenie ), niesom si isty je to len uvaha.
zavazie by malo fungovat podla mojho nazoru v momente ked prestane fungovat motor a teleso uz leti len zotrvacnostou.
este pre doplnenie: ak pozeraz zabery z lietadiel ako trenuju pilotov(kozmonautov) a ty ludkovia tam lietaju, nieje to bezvahovy stav. je to volny pad. ktory sa ti zda ako bezvahovy stav. ktory trva velmi kratko pri klesani kde na chvilu zrychlenie padu lietadla = gravitacnemu zrychleniu . a tebe sa zda ze tie tela su v bezvahovom stave. v skutosnosti vsak padaju rovnako rychlo ako lietadlo.
Idealne by to bolo zostrojit a vyskusat ci to funguje. inac su to vsetko len teoreticke myslienky. kdez to tvoj naporovy system bude na 100 % fungovat.
neuromacer - 28/9/2009 - 15:59
citace:neviem neviem ci bezvahovy stav je v rakete.
je to vlasne sikmi vrh.
Alamo ma pravdu, v rakete v momente ked prestane motor dodavat zrychlenie nastava bezvahovy stav, lebo raketa leti len zotrvacnostou.
citace:este pre doplnenie: ak pozeraz zabery z lietadiel ako trenuju pilotov(kozmonautov) a ty ludkovia tam lietaju, nieje to bezvahovy stav. je to volny pad. ktory sa ti zda ako bezvahovy stav. ktory trva velmi kratko pri klesani kde na chvilu zrychlenie padu lietadla = gravitacnemu zrychleniu . a tebe sa zda ze tie tela su v bezvahovom stave. v skutosnosti vsak padaju rovnako rychlo ako lietadlo.
Ano to, ze padaju rovnako rychlo je presne bezvahovy stav. Presne rovnaky pad nastava aj na obeznej drahe. Kozmicka lod pada smerom na zem, ale kedze ma udelenu rychlost (kolmu na tento pad) presne taku, ze to o co spadne akurat vykryje vyskovo to o co sa posunie v smere kolmom na tento pad tak vlastne na zem nespadne. Keby ste kozmicku lod zastavili a nejak ju drzali vo vyske obeznej drahy tak by astronauti neboli v bezvahovom stave. Akurat rozdiel medzi parabolickym letom a obeznou drahou je v tej dobe. Zatial co pri parabolickom lete je to cca 20s pri dlhsom by ste sa so zemou stretli tak pri obeznej drahe by to mohlo byt teoreticky aj naveky (vyssie obezne drahy, kde nedochadza k brzdeniu o atmosferu). Zhrnute, pri obeznej drahe padate po kruznici (alebo elipse) a pri parabolickom lete po parabole. Akurat, problem je, ze ta parabola pretina zem .
alamo - 28/9/2009 - 19:39
mrkol som sa k "profíkom", čo oni na to http://home.people.net.au/~aircommand/day45.htm
majú tam aj celkom pekné video s experimentu z "lentilkami"
záver je jasný, ono to "funguje"
lenže väčšinou to spustí v momente, ako náhle prestane pracovať motor
čiže sa nedá využiť zotrvačnosť rakety, pre dosiahnutie čo najvyššej výšky
[Upraveno 28.9.2009 alamo]
alamo - 29/9/2009 - 01:21
podarilo sa mi časovač "zminiaturizovať" tak, že ho bude možné schovať pod turbínku, hneď vedľa cievky pohonu
vďaka tomu nebude nutné, používať dosť zložité vedenie vlasca, s ktorého by mohol vypadnúť, alebo sa zaseknúť. takto bude "zalomenie" len jedno, od časovača k poistke.
na porovnanie veľkosti, s prototypom [Upraveno 29.9.2009 alamo]
tarmi - 29/9/2009 - 10:00
prepac ze ta zase idem demotivovat:)
ale trosku som surfoval a zistil som ze existuje jednoduchsie riesenie na uvolnovanie padaku.
to tvoje sa mi proste nezda, je priliz zlozite. to moje pravdepodobne by ani nefungovalo. ale toto je odskusane a aj funguje.
a je omnoho jednoduchsie, zvladne to kazdy aj student v garazi.
Petr Tomek - 29/9/2009 - 13:01
Nevím, jestli by to řešení ala alamo fungovalo, ale zajímalo by mě to. Začíná to být skoro opravdový stroj!
tarmi - 29/9/2009 - 14:02
aj ten efekt z lentilkami by sa dal vyuzit na spustanie padaku,
v podstate namiesto lentiliek sa vytiahne nejaky zaistovaci kolik ( pripinacka ) z casovaca, ako casovac sa da pouzit, kruzok znamotanou gumov ... ked sa odtoci odhodi padak ... treba to domysiel ale princip by mohol byt +/- takyto
pisem ti to preto, lebo na zaciatku spominas ze chces jednotuche odhadzovanie padaku, ktore by bol schopne zostrojit aj skolak.
to tvoje zariadenie sa uz na jednoduche odhadzovanie padaku nepodoba
alamo - 29/9/2009 - 14:12
Petr Tomek "Nevím, jestli by to řešení ala alamo fungovalo.."
fungovať bude, to som si istý
ale problém bude, nájsť spôsob ako to "vyladiť" na "letové podmienky"
ten ventilátor čo mám je príliš slabý, fén zase asi až moc silný
asi budem musieť, začať s "podčasovaným" nastavením a potom postupne pridávať
šlo by použiť druhý "časovač"
najjednoduchší spôsob ako "vyhodiť" padák, je vlasec uchytený o zem
a akonáhle bude raketa v správnej výške, vytrhne poistku
vlastne tak som "turbo" vymyslel, ibaže vlasec neni uchytený o zem ale namotáva sa na cievku, pripevnenú na turbíne
bolo by to možné, skombinovať, a keď ako prvé spustí turbo tak funguje správne..
tarmi "prepac ze ta zase idem demotivovat.."
"vzduchovú klapku" som našiel na internete aj ja, problém je že nefunguje na 100%
ako náhle raketa letí po "ideálnej" balistickej dráhe, s veľkým oblúkom
rýchlosť nemusí klesnúť dostatočne, klapka zostane "pricucnutá" o trup
a raketa zapikuje čumákom, na tvrdo do zeme
preto radšej všetci používajú, pri všetkom zložitejšom na stavbu "tomi timer"
inak, dnes ma napadol spôsob ako ten "mechanický počítač", naučiť odrátavať dva kroky,
takže by mohol, s určitým oneskorením vypustiť druhý padák
alebo hoci aj odhadzovať prví stupeň, alebo v apogeu vysunúť krídla, nejaký čas letieť kĺzavým letom,
a až potom pri druhom kroku, vyhodiť padák
"to tvoje zariadenie sa uz na jednoduche odhadzovanie padaku nepodoba"
Také jsem podlehl a pustil se do stavby vodní rakety a nasbíral jsem tyto zkušenosti:
- v případě, že v raketě není žádný citlivý užitečný náklad (kamera, fotoaparát ...) a sama raketa má pouze jednoduchou konstrukci není padáku až tak potřeba. Jako "špice" raketě stačí vršek odříznutý z jiné PET (i s víčkem). Ten dostatečně amortizuje kinetickou energii při dopadu na zem. Sám se sice deformuje (hrdlo s víčkem se zatlačí dovnitř), ale zbytek rakety zůstane zcela nebo téměř nedotčen bez nevratného poškození. Je navíc vhodné do špičky rakety umístit nějaké závaží (např. několik žaludů :-) ), díky kterému padá k zemi špičkou vždy napřed.
- zásadním problémem je samozřejmě stabilizace rakety za letu. Úplně první let mé rakety vypadal tak, že raketa po opuštění "rampy" letěla cca 5m vzhůru a potom přešla do přibližně vodorovného letu směrem na cca 15 m vzdálený strom, kde úspěšně přistála ve zhruba 7 metrové výšce. Záchranná operace a snesení rakety na zem trvala potom asi hodinu. Při vší snaze se mi samozřejmě nepodařilo dosáhnout tahu trysky přesně v ose rakety a stabilizační křidélka nebyla taktéž přesně rovnoběžně s osou rakety. Jako nejjednodušší řešení se ukázala samozřejmě stabilizace rotací. Zahnul jsem konce křidélek "do vrtule", raketa při letu rotuje a daří se jí dosáhnout zhruba přímého letu kolmo vzhůru.
- celkem záleží na množství natankované vody a startovacím tlaku. U mé rakety z 1,5l PET od Bonaquy stabilizované rotací jsem dosáhl nejlepších výsledků se zhruba 0,4 l vody a tlakem cca 2,5 bar. Tak se mi dařilo dosáhnou výšky kolem 25m. Při vyšším tlaku byl let většinou nestabilní a raketa vyrazila krátce po startu jakýmkoliv směrem. Pravděpodobně byl vlivem vyššího tlaku tah trysky v počátku po startu tak silný, že se ještě před dosažením dostatečné rychlosti k roztočení rakety pomocí zahnutých křidélek projevila nesymetričnost tahu trysky, raketa se rychle vychýlila ze svislého směru a teprve v tomto směru se roztočila a stabilizovala. Vyšší množství vody zase zvyšuje startovací hmotnost rakety nad možnosti trysky. Raketa akceleruje pomaleji a prodlužuje se tak čas kdy se může významněji projevit nesymetričnost tahu trysky. Navíc při vyšším množství vody tlak uvnitř rakety klesá s ubývající vodou rychleji, což dále snižuje tah. Nižší množství vody pouze snižuje maximální dosaženou výšku. Bez vody, pouze nalakovaná vzduchem, raketa vyletí tak 5 metrů vysoko.
alamo - 4/10/2009 - 23:16
táto nedeľa bola "pracovná"
aby časovač, ani náhodou nevyletel z uloženia, vyfasoval "klietku"
turbínu na hriadeli bude pridržovať kužeľ
velejednoduché zalomenie k poistke
a všetko pekne komplet, pod krytom s "difúzorom"
výstupné otvory, asi ešte trochu zväčším, a dostanú..
hm.. ako to nazvať?
"krycie štíty", ktoré by teoreticky mohli fungovať ako "fixírka",
a tak prispievať k prietoku cez turbínu
M: - 5/10/2009 - 10:26
to uz vyzera jak umelecke dielo
alamo - 7/10/2009 - 21:22
práve som "exaktne" zmeral, turbíne otáčky
napadlo ma, "prefúknuť" ten môj výtvor tlakovým vzduchom,
ako "zdroj" som použil prázdny, na plno natlakovaný, záhradkársky postrekovač (350 kpa)
lenže hneď pri prvom pokuse, sa objavil problém, strašne silné vibrácie (axiálne), turbína takmer odskákala zo stola
ukázalo sa, že som medzi koncom difúzora, a vstupným otvorom turbíny, nechal až príliš veľkú medzeru. prúdiaci vzduch unikal medzi krúžkom pridržiavajúcim difúzor, a horným okrajom turbíny, muselo tam dochádzať k nejakej rezonancii, pretože turbínu to nielenže nadvihlo zo "standu", ale začala skákať hore dolu, a mlátiť o difuzor..
čo s tím? najprv som chcel upravovať difúzor, ale potom ma napadlo jednoduchšie riešenie, jednoducho som z nej, opatrne "odcvakol" horný krúžok zo vstupným otvorom, a nechal lopatky stáť voľne, v zárezoch na spodnom..
difúzor som len predĺžil nástavcom, aby siahal až medzi lopatky..
zase som turbínu dal do kopy a prefúkol, vibrácie zmizli.. a otáčky narástli
nezmizli len tie "axiálne", ale asi v dôsledku odľahčenia turbíny, sa utlmili aj "radiálne" ktoré mi doteraz nevadili, "meral" som nimi totiž doteraz otáčky. čím vyššie otáčky, tím silnejšie vibrácie..
takže napohľad sa to točilo rýchlejšie.. ale ako to teraz zmerať?
natočil som si turbínu v akcii, na "vebovku"
nastavený bol jeden meter "časovacieho média"
(na to sa totiž premenila nitka, rozdelil som ju totiž na pravidelné úseky, a tie vyfarbil fixami, takže vždy presne viem koľko tam nastavím)
jeden meter, zablokoval časovač, za štyri sekundy chodu..
pri obvode cievky pohonu 2,05 cm to dá 48,7 otáčky : 4 sekundy chodu = 12 otáčok za sekundu..
na ložiská, z lakovaného papiera, nie zlý výkon PAPIER ZNESIE VEĽA
fotky a video, dodám zajtra
martinjediny - 7/10/2009 - 21:51
vnutorny priemer vstupu turbiny bol o viac ako 15% mensi ako vystup difuzoru?
Ja by som sa priklonil skor k tvojmu prvemu napadu, vlozit lievik do difuzora.
alamo - 7/10/2009 - 22:21
nie.. priemer, otvora na turbíne bol 50 mm, priemer difúzora 46 mm..
ale možno sa k tomu ešte vrátim, to že som spravil turbínu tak aby sa nasadzovala na hriadeľ, a nespojil to na pevno, umožňuje vyskúšať viac verzií, tak isto na difúzor, sa dajú rýchlo spichnúť rôzne tvarované nástavce. možno do niektorého napresujem, aj tie usmerňovacie lopatky.
ale čím viac, otáčok turbína urobí, tým viac "motania" pri znovunastavovaní. takže to zatiaľ nechám ležať, a vrátim sa k tomu pri nejakom budúcom tipe, čo vyfasuje aj reduktor otáčok..
mám niečo čo jasne funguje, takže teraz idem riešiť "kazetu" pre padák, inak sa môže stať, že budem čakať, na letové počasie, až do jari
alamo - 8/10/2009 - 21:58
tu je video aj s ukážkou "časovania"
na začiatku je nastavený plný jeden meter "časovacieho média"
potom tam nastavím, teda "namotám" polovicu 50 cm
prví pokus 6 sekúnd, druhý 4 sekundy
"normálny" tlak 250 kpa
rozdiel je spôsobený poklesom tlaku v "zdroji" po prvom pokuse
a hlavne, čím viac toho cievka pohonu na seba navinie, tak úmerne k tomu, rastie jej priemer
tu je ten "rekordný" pokus zo včera, 12 otáčok za sekundu (okolo 350 kpa)
video som ale nahrával ako avi, a pri prevode to nejak zbastardilo zvuk
možno natočím nové, ale zase sa budem musieť pohrať z bezpečnostným ventilom, čo nemusí byť zdravé
kryt dostal "štíty" na výstupné otvori, najprv som to skúšal ako nástavec z papiera
potom so sa rozhodol, spraviť ich na "pevno" s priehľadného "pet" (asi som to prehnal s lepidlom, ale drží to "helvítská víra" )
požičal som si kryt s prototypu, a na rýchlo z neho "spáskoval" nástavec, rozširujúci vstupný otvor ale v "praxi" to asi používať nebudem, za nárast otáčok sa určite potom "zaplatí", nárastom odporu..
veľké fotky, a pár ďalších v galérii: http://www.papirove-modely.cz/galerie/index.php?showimage=52707
ozaj prihlásil som sa na ďalšie fórum a tentoraz, ku "kolegom" papierovým modelárom. asi nevedia čo si o tom myslieť, podľa návštevnosti tam len chodia obzrú to, a komentár nijaký.. http://www.papirovemodelarstvi.cz/forum/viewtopic.php?t=6357 [Upraveno 08.10.2009 alamo]
martinjediny - 8/10/2009 - 22:38
citace:...prihlásil som sa na ďalšie fórum a tentoraz, ku "kolegom" papierovým modelárom. asi nevedia čo si o tom myslieť,...
Papierove modely su staticke a na pozeranie. a ty robis nieco dynamicke a na lietanietarmi - 8/10/2009 - 23:21
blahozelam vizera to dobre, a aj to funguje. Len to namotavanie vlasca asi budes musiet prerobit. resp upravit, lebo komu sa to bude chciet stale rozoberat a namotavat. ale tak sa zda ze to funguje super. Som velmi zvedavi na letove skusky. inac alamo z kade si ? mozno by som sa prisiel aj pozriet...
alamo - 10/10/2009 - 15:42
"..robis nieco dynamicke a na lietanie"
asi som na to "namotal" aj niekoho ďalšieho
citujem: "Jdu vyhrabat pumpu na auto a pár PETek, tohle se prostě musí vyzkoušet..."
"Len to namotavanie vlasca asi budes musiet prerobit. resp upravit"
hm.. rozhodne to bude chcieť ten "reduktor"
mohol by vypadať takto "trojstupňoví":
papierové kolieska, spriahnuté gumičkami do vlasov..
a to "motanie" by tiež (v budúcnosti) mohlo úplne odpadnúť
trochu som sa zaujímal, o mechanické počíače, a našiel toto video http://www.guardian.co.uk/science/video/2009/jul/29/antikythera-computer-animation
keď toto, dokázali v antike, prečo by som nezvládol, niečo oveľa jednoduchšie z papiera?
raketa je komplet
padákový systém používa vyťahovací padák, vyhadzuje ho pružina
malý padák je pripojený o vrchlík, aby sa to dalo ľahšie zbaliť, spravil som ho odpojiteľný, uvažujem že ho nahradím "stuhou"
tu je aj so "zdrojom" tlakového vzduchu
tu je detail stabilizátorov, materiál "papundekel", "olaminovaný" lepiacou páskou
galéria, s väčšími náhľadmi http://www.papirove-modely.cz/galerie/index.php?showimage=53764
tu je video, na ktorom je vidieť, vyhodenie vyťahovacieho padáka
teraz záleží na počasí.. a problém je, že som furt nezohnal, vhodné "téčko" aby som mohol napojiť do systému tlakomer
martinjediny - 19/10/2009 - 21:44
Tak to som zvedavy na ostry start.
alamo - 28/10/2009 - 20:19
stručná správa o priebehu, prvého ostrého letu..
poviem to hneď, zmenil sa na brutálny "crashtest"
čakal som na testovací let aresu, a pri poslednom odklade štartu, pri pohľade s okna zistil, že nárazový, a sústavne smer meniaci vietor ktorý tu celý deň pofukoval, ustal, dva dni nepršalo..
rýchlo som všetko zbalil a bežal na "palpost"
príprava na štart zabrala desať minút
pol litra vody, nízky tlak (odhad 500- 600kpa)
časovanie - 40cm časovacieho média
štart..
raketa pri lete vytvorila pravidelný oblúk, s výškou približne 30 metrov, a o 40metrov ďalej, narazila v plnej rýchlosti "nosom" do zeme..
kryt turbíny, aj kryt uloženia stendu sú zdeformované a nevhodné na ďalšie použitie, zafungovali ako deformačná zóna..
stacionárny hriadeľ stendu zlomený..
na počudovanie, turbína a časovač (súčiastky najnáročnejšie na stavbu), prežili v poriadku, a budú sa dať, znovu použiť..
doma pri rozoberaní časovacích cievok, som zistil, že časť zubov na spojke je vylámaných (tie čo zabrali)
na cievke pohonu, bol komplet namotaný, celý jeden meter časovacej nitky..
takže počítajme
100 cm / 2,1 (obvod cievky pohonu) = 47,6 otáčky
vydelené dvomi sekundami letu, to dáva 23,8 otáčok za sekundu..
ak to nebolo aj viac..
rozhodne je to noví rekord v otáčkach papierových turbín
v dôsledku vysokých otáčok, došlo asi k vytrhnutiu hornej časti časovača..
takže, ako ďalej?
pohon je až sakramentsky účinný (až moc), rozhodne to utiahne aj reduktor otáčok (rozhodne ho to bude chcieť), bude sa dať zmenšiť priemer vstupného otvoru difúzora (prínos pre aerodynamiku, zmenší to odpor) a tak zostane medzi turbínou a difuzorom miesto na usmerňovacie lopatky..
a to som uvažoval, o tom vstupný otvor rozširujúcom nástavci
ps: fotky dodám zajtra, video je nepoužiteľné, v tom šere kamerka na mobile, vyprodukovala len rozmazané šmuhy..
martinjediny - 28/10/2009 - 21:21
pohoda alamo, aj Ares dnes koncil ako crash test
alamo - 29/10/2009 - 17:35
"pohoda alamo, aj Ares dnes koncil ako crash test"
môj bol tvrdší, keby ma financoval štátny rozpočet, tak mi stopnú prachy
dôležité sú podľa mňa len tieto dve:
na cievke pohonu je navinutý komplet celí vlasec..
navyše bol poriadne utiahnutý, vlastne až "šprajcnutý", keď som ho chcel odmotať, musel som ním mierne trhnúť, aj pár gramová turbína teda má riadny točiaci moment..
vylámané zuby, na spodnej spojke..
spojka bola vo východiskovej pozícii, ani to s ňou nepohlo..
to znamená že musela byť doslova "pricucnutá" o podložku, muselo tam byť veľké trenie ktoré jej zabránilo otočiť sa
to by znamenalo že ukladať časovač osou otáčania po smere letu, je nevhodné, a treba jeho uloženie otočiť o 90°
domnievam sa že časovač zaradil spätný chod ešte počas chodu motora, keď bolo preťaženie veľké..
M: - 30/10/2009 - 15:27
ucinok tvojej turbinky ja minimalne pre mna povzbudivy, lebo mam strach stavat duchadlo, resp. jednostupnovu turbinu.
Ale budem ju potrebovat, lebo po Vianociach zacinam stavat lietadielko a chcem ho za letu prevadzkovat v prvom upgrade v troch rezimoch.
turbinovy
turbinovy + forsaz
len forsaz ala ramjet.
druhy upgrade
nuteny privod vzduchu do pulznej komory
namporovy privod vzduchu do pulznej komory
treti upgrade je este dalekooo
len prve dve verzie vyzaduju nejaku tu turbinku a predavane su hodne drahe. Tak skusim nieco vytvorit.
alamo - 30/10/2009 - 15:37
"ucinok tvojej turbinky ja minimalne pre mna povzbudivy, lebo mam strach stavat duchadlo, resp. jednostupnovu turbinu. "
"reduktor otáčok" dvojstupňoví, redukcia šesť a štvrť otáčky na jednu..
Tarmi - 1/11/2009 - 20:27
Ja by som kolmo na os letu otacajuce sa suciastky nedaval. Podla mna by mali este vedsi problem sa otacat kvoli pretazeniu pri starte. Zameral sa pri otacajucich suciastkach na redukciu trenia na hriadeloch, a fixsaciu miesta. A pocitat s tym ze kruh sa moze mierne deformovat na kuzel. Podla toho co som videl cely sistem fungoval az na spojku tak zamerat sa na upravenie toho. Inac blahozelam k uspesnemu startu. Z neuspechu si nic nerob spomen si kolko ich mala nasa
alamo - 1/11/2009 - 22:27
"Ja by som kolmo na os letu otacajuce sa suciastky nedaval."
chcel som to tak umiestiť, aby bol lepší prístup k časovaču cez dvierka z boku..
ale asi to nechám tak, a vylepším klzné podložky
alamo - 3/11/2009 - 15:11
pribudol tretí stupeň redukcie
teraz laborujem s rozostupmi koliesok..
keď sú gumičky príliš napnuté, rýchlo sa opotrebujú, a rastie trenie na ložiskách
keď sú napnuté málo, na prvom stupni to pri štarte "prešmykuje"
asi to vyriešim tým že na prvom stupni prevod zdvojím..
našiel som túto stránku http://www.kartonwork.pl/forum/viewtopic.php?t=6302&postdays=0&postorder=asc&start=40
je na nej fotodokumentácia stavby, "funkčného" reťazového prevodu
takže mám v hlave poriadneho chrobáka, ako to spraviť dostatočne robustné, aby to nebola len ozdoba na model do vitrínky
VYFUN - 3/11/2009 - 16:08
A nezkoušel jsi použít lankového (provázkového) převodu. Používá se třeba u vrtulníků a ponorek poháněných lidskou silou. Lanko je jednoduší a lehčí. Místo ozubeného kolečka nebo řemenice budeš mít bubínek a lanko na něj přivedeš, kolem něj několikrát omotáš a zase odvedeš.
pri vytahoch to obcas pouzivam. V tvojom pripade to urcite bude fungovat aj v zostave
hnany->1x hnaci-> napinaci-> 2x hnaci -> spat na hnany bubon
Napinaci (odklanaci) medzi hnacim a hnanym bubnom.
M: - 3/11/2009 - 16:40
odkalnciu kladku mozes aj napichnut ako "volnu" kladku na osku 1°
alamo - 3/11/2009 - 17:35
použiť lano a napínacie koliečko, ma nenapadlo..
skúsim to.. dík
martinjediny - 3/11/2009 - 22:56
gumicka je dobra pre vysoky sucinitel trenia.
skus odklanaciu kladku, dvojite opasanie hnacieho bubna a len mierne predpruzenu gumicku.
Ak to chces principialne otestovat, tak odpoj prevody a
pouzi hnaci centralny ako centralny, 1° ako 1° a 2°ako napinaciu kladku. takze ovin:
1/ 1° dolu odtial na
2/ hnaci centralny dolu odtial na
3/ 2° hore odtial na
4/ druhy krat na hnaci centralny ale hore, odtial na
5/ 1° dolu a sme uzavrety
gumicka len z lahka napnuta.
P.s. pre krizenie gumiciek je vyhodne, ak je napinacia podstatne mensia ako 1° a vtedy moze byt umiestnena napinacia aj na jednej oske s 1°, avsak nezavisle otocna. [Editoval 03.11.2009 martinjediny]
alamo - 9/11/2009 - 21:51
spravil som nejaké pokusi s "lankom", ale to prinieslo ďalšiu haldu problémov,
predovšetkým to bolo na presnosť ešte náročnejšie ako gumičky, bolo by k tomu treba pridávať ďalšie súčiastky
a zistil som že neviem ani zbla o uzloch
ako sa lanko postupne obmotávalo okolo "bubna", vždy ho nakoniec pritlačilo o "obrubu"
a tam kde bolo zviazené dohromady (na uzle, nech bol akokoľvek malí) to prevod bloklo
ale k lankám sa ešte vrátim, použijem ich na to aby som mohol časovač po prvom zredukovaní
otočiť o 90 stupňov, a nastavovať to bez rozoberania a motania
vrátil som sa ku gumičkám
našiel som tie správne rozostupi, a teraz to funguje perfektne
s troskou uloženia, prvej letovej verzie, som spravil ešte jeden experiment
tri stupne, dávajú spolu redukciu 13:1 (tá halda ústrižkov je odpad, po výrobe posledného stupňa)
tak som v nadšení začal tvoriť "finálne" prevody
som to riadne prehnal ops:
dvojcentimetrové kolieska v kombinácii s 6mm hnacími, dali "monštruóznu" redukciu 38:1 :shock:
čo bolo v praxi nepoužiteľné, "časovacie médium" by som musel merať na milimetre
takže prišla na rad druhá verzia 16 mm
čo dáva 18:1, a funguje celkom prijateľne
potom prišlo na rad uloženie
a všetko pekne komplet "zgumičkované"
ps: dostal som nápad, ako to spraviť "beznitkové", a nastaviteľné otáčaním kolieska
stačí keď dám do kopy dostatočný počet redukcií, tak aby to tak šesť sekúnd chodu,
zredukovalo na jednu otáčku, a potom môžem to motanie a rozoberanie pri nastavovaní, úplne "vyškrtnúť"
martalien2 - 10/11/2009 - 01:41
a co s tim nakonec aktivovat odlehcenou pasticku na mysi a tim vystrelit padak?
Wintermute. - 13/11/2009 - 02:19
citace:
PS: k tomu otvaraniu padaku ohladom gravitacie ma nieco napadlo, ono to by mozno slo, trosku porozmyslam, ono by tym slo detekovat kedy motor prestal fungovat a az nasledne by sa dalo riesit nieco s aerodynamickym odporom. Bud vecer alebo zajtra napisem.
Zatial len myslienkovy experiment, konkretna realizacia ma este nenapadla.
Ak do rakety umiestnime male zavazie, to bude na nejaku podlozku posobit nejakou silou. V momente zapalenia motorov sa tato sila zvysi. A bude vyssia ako v kludovom stave az po okamih ked prestane posobit motor. V tom momente bude vyvijat na podlozku nulovu silu, dostane sa do stavu beztiaze. Teda v tomto momente vieme, ze az po dopad na zem sa ten stav beztiaze nezmeni.
Ok, co sa da robit v okamihu ked prestane pracovat motor? Raketa od toho momentu zacne voci zemi spomalovat, zastane a zacne opat padat na zem. No ale mame tu atmosferu a ta kladie odpor voci rakete.
Ak vysku v ktorej prestane pracovat motor oznacime d1 a vysku kam este doleti nebrzdena raketa bez motoru d2, tak ked vo vyske d1 vypustis padak, ktory bude na lanku dlhom dv (dv=d2-d1), tak padak by mal zacat brzdit raketu najskor vo vyske d1-dv, otazne ci ta vyska je este kladne cislo. Otazne este je ci poznas d2. Ak by dv bolo podstane vacsie ako d1, tak este mozes nechat aj rezervu ked presne nepoznas d2.
Ak by to slo tak este vymysliet mechanizmus, ktory ked na podlozku prestane posobit sila zavazia uvolni padak.
Uvazujem spravne?
alamo - 13/11/2009 - 20:52
Wintermute. "Uvazujem spravne?"
fungovalo by to..
miesto turbíny by ako pohon "časovača" slúžil padák
ale malo by to jeden problém, už s turbínou bolo znovu nastavovanie,
celé to rozoberanie a "motanie, dosť otrava, a keď navyše necháš vlasec voľne "von".. hm.. použitie v "praxi" by bol "záhul"
navyše to má ten istý problém, ako môj TDE, vstavaný odpor, proste raketa vďaka odporu vzduchu vyletí do menšej výšky
ÁLE
nešlo by apogeum, detekovať aj inak? než pomocou časovača?
vodná raketa má "na palube" špecifické podmienky
(ako ukázal ten experiment air comand s lentilkami)
po skončení chodu motora, nenastane "na palube" bezváhoví stav hneď
ale vďaka tomu, že raketa letí v hustej atmosfére, "nízkou" rýchlosťou,
má nízku hmotnosť konštrukcie, a teda aj malú zotrvačnosť
v momente keď prestane fungovať motor, začne vďaka aerodynamickému odporu brzdiť, a na jej palube sa vytvorí "antigravitácia"
negatívne preťaženie, a to pominie až v momente keď je raketa prakticky v apogeu, a začne padať k zemi
a až vtedy "na palube " zavládne bezváhoví stav
dajme tomu že ten "gravi" detektor, nejak upravíme, a vylepšíme ho na "akcelerometer", ktorý by reagoval práve na bezváhový stav
takže máme jeden spínač ktorý reaguje na štart, ten "odblokuje" druhý ktorý reaguje na skončenie preťaženia,pri skončení chodu motora druhý spínač aktivuje tretí, ktorý bude vlastne "možno" identický s tým druhým, ibaže bude otočený "hore nohami" aby detekoval skončenie negatívneho preťaženia, a až potom tretí spínač aktivuje vyhodenie padáka
BINGO AKCELEROMETER ! [Upraveno 13.11.2009 alamo]
wintermute. - 18/11/2009 - 10:55
citace:
fungovalo by to..
miesto turbíny by ako pohon "časovača" slúžil padák
ale malo by to jeden problém, už s turbínou bolo znovu nastavovanie,
celé to rozoberanie a "motanie, dosť otrava, a keď navyše necháš vlasec voľne "von".. hm.. použitie v "praxi" by bol "záhul"
navyše to má ten istý problém, ako môj TDE, vstavaný odpor, proste raketa vďaka odporu vzduchu vyletí do menšej výšky
Ked som bol maly, mama motala klbka s vlnou na takom "zariadeni" s klukou. Islo o taky vyoseny tubus. Slo s tym namotat jedno klbo asi za minutu. A ked sa vzal koniec z vnutra klbka tak to slo rozmotavat takmer bez ziadneho odporu a klbko stalo, netocilo sa.
M: - 7/12/2009 - 19:58
citace:...Ak by to slo tak este vymysliet mechanizmus, ktory ked na podlozku prestane posobit sila zavazia uvolni padak....
velka ocelova gulocka visiaca na gumicke. pod nou je maly magnet, ale daleky na pritiahnutie.
v okamihu startu rakety a pretazenia gulicka poklesne k magnetu a spoja sa.
V okamihu ukoncenia pretazenia sa gulocka s magnetom "mierne" vrati a magnet odisti padak.
este by to mohlo byt umiestnene relativne natesno v trubke s olejom, aby bol pohyb tlmeny... alamo - 8/1/2010 - 23:37
"este by to mohlo byt umiestnene relativne natesno v trubke s olejom, aby bol pohyb tlmeny.."
citace:...Ak by to slo tak este vymysliet mechanizmus, ktory ked na podlozku prestane posobit sila zavazia uvolni padak....
A co magnet na pace - paka by odjistila padakovy poklop. Dokud by raketa zrychlovala tak by magnet drzel dole - v poloze zajisteno. Po skonceni zrychlovani by se prisal k druhemu magnetu nebo kovove podlozce. Jen pred startem by musel byt jisteny. I kdyz by mohl drzet v nulove poloze vlastni vahou a k prisati by doslo az kdyz by v rakete nastal stav beztize. Pritom by odjistil ten padak. K odjisteni by muselo dojit az pri konecne fazi pohybu paky aby se pocatecni mala sila magnetu nerusila trenim.
Radek Valter - 15/3/2011 - 23:22
ahoj,
mohl by mi někdo popsat jak je vyřešen start vodní rakety? chápu že přes autoventilek natlakuju petlahev ve které je voda a vzduch (poměr?) a potom voda vychází ven přes trysku. ale jak je vyřešen start? ta tryska musí být nějak ucpána během tlakování, jak?
no to já klidně použiju, ale pořád mi to není jasné. nebo je to tak, že to prostě tlakuju tak dlouho než překročím hranici toho co ta rychlospojka vydrží a potom to tedy vystřelí? tzn. že nikdy nevím kdy přesně to poletí, je to tak?
Radek Valter - 16/3/2011 - 00:25
teď jsem si prohlédl ty obrázky a už to asi chápu. ta rychlospojka se ovládá provázkem :-) díky za link, takhle detailně jsem to ještě neviděl. každý dává fotky a videa když už mu to letí :-/ kolik ta rychlospojka vydrží (tlak) ?
alamo - 16/3/2011 - 00:29
vieš presne kedy to poletí..
o rýchlospojku upevníš šnúru a keď za ňu potiahneš, zasunú sa "zuby" držiace v nej trysku, a raketu to vypustí presne keď budeš chcieť ty
....................................................
písali sme obaja naraz.. tak sme sa minuli..
...................................................
"aircomanďáci" teraz skúšajú tlak cez 17 atmosfér, fľaše na to poťahujú laminátom
[Upraveno 16.3.2011 alamo]
h - 16/3/2011 - 02:06
No vida vida jak se to tu nakonec ppppomalu rozjelo
dneska jsem našel i hustý vodnoraketový auta
redkordní jelo na přehřátou vodu
"Rocket car 15,000 Hp 343.5km/h in 2.5 sec WORLD RECORD
Powered by an 'overheated' water rocket. Water is heated to 260 C in a pressure vessel which generates 60 Bar (over 900 psi) of pressure. The superheated water flashes to steam when released through a rocket nozzle to atmospheric pressure."
jak moc vody se používá? kolik do dvoulitrové petky? půl litru? litr? litr a půl?
nějaké praktické doporučení jakou petku použít? coca-colu? kofolu? neboněco jiného?
alamo - 16/3/2011 - 15:39
"jak moc vody se používá? kolik do dvoulitrové petky?"
dá sa to zhrnúť do pravidla "asi tak jedna tretina" objemu by mala byť voda
tu je na približný výpočet dostupu rakety kalkulačka http://cjh.polyplex.org/rockets/simulation/
dajú sa tam nastaviť ako premenné tlak, objem vody, objem nádoby, a ďalšie
Mirage - 21/3/2011 - 17:31
Zdravím všechny vodní raketýry. Taky se chvilku zabýváme vodníma raketama a některé naše pokusy jsem uložil na youtube. Viz: http://www.youtube.com/user/PRDAvideo#p/u
PRDA - Petko Raketové Dobývání Atmosféry.
Radek Valter - 21/3/2011 - 22:43
zdravím rakeťáky
-včera a dnes jsem provedl první testovací pokusy s vodní raketou.
včera jsem startoval z ruky a raketa krásně létala (kolmo) vzhůru a potom volným pádem dolů, dnes jsem používal provizorní startovací rampu a raketa letěla obloukem. nevím nic o aerodynamice raket ani o vyvážení, může mi to někdo trochu osvětlit? letí raketa směrem kterým je vystřelena (jako kulka)nebo má tendenci stáčet směr letu proti působení gravitace tedy kolmo vzhůru i když ji vystřelím šikmo?
-z čeho nejlépe vyrobit padák pro raketu?
martalien2 - 21/3/2011 - 23:01
NR=1
Mirage - 28/3/2011 - 10:32
citace:zdravím rakeťáky
-včera a dnes jsem provedl první testovací pokusy s vodní raketou.
včera jsem startoval z ruky a raketa krásně létala (kolmo) vzhůru a potom volným pádem dolů, dnes jsem používal provizorní startovací rampu a raketa letěla obloukem. nevím nic o aerodynamice raket ani o vyvážení, může mi to někdo trochu osvětlit? letí raketa směrem kterým je vystřelena (jako kulka)nebo má tendenci stáčet směr letu proti působení gravitace tedy kolmo vzhůru i když ji vystřelím šikmo?
-z čeho nejlépe vyrobit padák pro raketu?
Dobře stabilizovaná raketa letí vzhůru a má tendenci se do jisté míry stáčet "proti gravitaci". Teorie působení sil se dá vygooglit v rámci zadání "stabilizace raket". Jak na to v praxi. Závaží na špici, stabilizátory na spodní část rakety. Se závažím se to ale nesmí přehnat - přiliš velká hmotnost na špici snižuje akceleraci a výškový dostup rakety.
Na výrobu padáku používám sáčky do odpadkových košů. Fungují dobře. Jen nekupovat ty nejtenčí, trhají se.
Jinak z hlediska bezpečnosti nedoporučuji starty z ruky!
Mirage - 3/4/2011 - 22:53
V neděli úspěšné lety upravené rakety Vítek 1T. 2x ve vzduchu a vše O.K. Video z prvního letu:
Mirage - 3/4/2011 - 22:53
Video z druhého letu:
Při druhém letu byla na palubě malá kamera. Video zde:
Radek Valter - 4/4/2011 - 14:27
citace:Video z druhého letu:
Při druhém letu byla na palubě malá kamera. Video zde:
Krásné záběry, kde jste dobývali vesmír? pokud je to poblíž Prahy, tak se rád přidal. Jsem teprve začátečník, rád bych okouknul pořádný stroj :-)
kdy bude další start?
Mirage - 4/4/2011 - 17:51
citace:
Krásné záběry, kde jste dobývali vesmír? pokud je to poblíž Prahy, tak se rád přidal. Jsem teprve začátečník, rád bych okouknul pořádný stroj :-)
kdy bude další start?
Díky. No jsme bouhžel z druhého konce republiky - Vsetín.
Mirage - 17/4/2011 - 19:10
Jinak dnes nám odešla pumpa do věčných lovišť. Budiž jí vodněraketové nebe lehké. Na nějakou dobu máme dolítáno :-(
Mirage - 27/4/2011 - 21:50
Diskuze o vodních raketách tady v poslední době spíš umřela. Na http://www.hvezdarna-vsetin.cz/view.php?cisloclanku=2011040003 jsem napsal článek o vodních raketách "nad Valašskem". Snad to někho nakopne - inspirace, diskuze. Sezóna je v plném proudu, lítá se, ale tady mrtvo. Pánové...
každý kto stavia vodné rakety, po čase nevihnutne zistí že by chcel skúsiť "niečo väčšie", a to zo sebou nesie určité problémy lebo "petka" vám nenarastie sama od seba..
takže ich treba pospájať niekoľko dohromady.. robinsonove spojky, lepenie, zháňanie materiálu, strihanie úprava fliaš teplom atď http://www.aircommandrockets.com/construction_2.htm#SplicingBottles http://www.aircommandrockets.com/construction_6.htm
lepenie je problém pretože, na dva diely vsunuté do seba pôsobí tlak ako na piest, a snaží sa ich vyraziť ako zátku zo šampanského
takže samé pracné postupy..
ja som človek "lenivý", tak som si vymyslel niečo čo je pracné o dosť menej..
vezmete niekoľko pollitroviek od pepsikoly
a nstriháte si z nich diely, pri ktorých dodáva tuhosť spoju vnútorný pretlak (miesto toho bol prekážkou)
pekne na seba pasujú ako kocky z "lega"
miesto toho aby ste ich lepili na seba zvonku, ich "zacvaknete" do seba, pet je krásne ohybný materiál žiadny problém to nerobí
potom vám stačí obyčajné, rýchlotuhnúce dvojzložkové epox. lepidlo
a dopracujete sa k tomu
tlakoval som to zatiaľ na osem barov )potom mi už došli syli, natlakovať taký malí objem ručne, je pekelná drina), a držalo to "jak helvítská víra"
predlžovať to možno ďalšími medzikusmi ad absurdum
potom som si našiel prácu (keď som sa tomu venoval bol som momentálne bez práce), a s časom na ten bláznivý koníček bol koniec, takže nápad zostal nedokončený
ale snáď vám niekomu pomôže [Upraveno 07.2.2012 alamo]
Pěkné využití vodního reaktivního pohonu, sice jen pro zábavu, ale je to paráda:
TomF - 31/3/2013 - 12:29
citace:každý kto stavia vodné rakety, po čase nevihnutne zistí že by chcel skúsiť "niečo väčšie", a to zo sebou nesie určité problémy lebo "petka" vám nenarastie sama od seba...
Ahoj Alamo,
moc by me zajimal Tvuj napad s napojovanim PET lahvi. Po roce uz bohuzel nejsou nejsou obrazky k dizpozici a bez nich to jaksi neni ono
Mohl bys je prosim zverejnit znova?
Diky moc za obrazky!
Toto me teda nenapadlo. Respektive mi porad nejde do hlavy, jak je mozny, ze by to mohlo vydrzet tlak 8 baru. Mohl bych prosim vedet jakym ze to je vlastne spojovany lepidlem?
Planuju se do podobnych magorin pustit s mladym taky, jen co se trochu otepli.
PS.: Detailne jsem si procetl Tvuj vynalez s papirovou turbinkou. Totalni silenost, ale genialni
Vyhazovani padaku budu taky resit, ale tudy asi ne. Mam v planu pouzit maximalne jednoduche (a maximalne odolne) reseni - polohovy spinac (kulicka ve svisle trubicce a kontakty na horni strane). Jakmile pujde raketa cumakem dolu, tak se sepne kontakt a maly elektromagnet uvolni pojistku. Zatim nevyzkouseno, ale o pripadny zkusenosti se urcite podelim.
alamo - 2/4/2013 - 12:33
neni začo ďakovať
použil som dvojzložkové epoxi lepidlo, celkom tuctové, dá sa kúpiť v každej drogérii, alebo farby laky predajni http://eshop.farbylakygds.sk/predaj/1108/Ceys-Epoxi-standard-15ml+15ml/
funguje to takto http://imgupload.sk/viewer.php?file=ynwrulm10ceccp5gue4h.png
keď je jedna "trubka" zasunutá do druhej, a vo vnútri je pretlak, ten sa ich snaží roztiahnuť ako piest
ale akonáhle použijeme miesto valcového, vložený kónický spoj, roztiahnutiu bráni už samotný tvar spoja a vnútorný pretlak ktorý na stenu tlačí, takže zlepený povrch je menej namáhaný
Mirage - 3/4/2013 - 00:27
citace:
Vyhazovani padaku budu taky resit, ale tudy asi ne. Mam v planu pouzit maximalne jednoduche (a maximalne odolne) reseni - polohovy spinac (kulicka ve svisle trubicce a kontakty na horni strane). Jakmile pujde raketa cumakem dolu, tak se sepne kontakt a maly elektromagnet uvolni pojistku. Zatim nevyzkouseno, ale o pripadny zkusenosti se urcite podelim.
Jen poznámka k tomu otevírání padáku. Takto to fungovat nebude. Raketa se totiž po ukončení tahu vodního motoru bude nacházet dalo by se říct ve stavu beztíže. A je jedno jestli ještě setvačností poletí nahoru, nebo bude otočená padat dolů. Žádný polohový spínač se nesepne.
Abych byl přesný, hodně citlivý rtuťový spínač může sepnout hned po ukončení tahu motoru, kdy kdy může na palubě působit mírné opačné přetížení způsobené aerodynamickým odporem působícím na raketu. To je možná dobrý okamžik pro aktivaci druhého stupně, ne pro otevření padáku (raketa má nejvyšší rychlost).
TomF - 4/4/2013 - 10:47
No, clovece, asi mas recht. Premyslel jsem o tom ted vic do hloubky a vypada to tak, jak rikas. No nic, holt vyzkousim nejakou klasiku az na to dojde.
Mirage - 4/4/2013 - 11:48
Mám postavené analogové časovače pro výmet padáku na obvodu 555. Je to vlastně dvojitá 555 = 556. Jestli chceš, můžu poslat schéma zapojení, obrázek plošného spoje, seznam součástek. Napájím to 9V baterkou. Roztočí to jakýkoliv motorek, který snese podobné napětí.
Pri modeloch z PET flasiek obcas vznikne potreba upravy vrchnacika.
Aby som sa vyhol problemom pri upravach nie vzdy idealneho tvaru vrchnacika, tak som si nakreslil a vytlacil svoj vrchnacik.
[Upraveno 09.9.2009 alamo]
[Upraveno 15.9.2009 alamo]
[Upraveno 29.9.2009 alamo]
(asi som to prehnal s lepidlom, ale drží to "helvítská víra" 
ale v "praxi" to asi používať nebudem, za nárast otáčok sa určite potom "zaplatí", nárastom odporu.. 
