|
takže apollo na "steroidoch" skrachovalo..
základom projektu musí byť stanica v hlbokom vesmíre..
a ak chce NASA lietať na asteroidy alebo dokonca na mars, potrebuje na to stanicu v hlbokom vesmíre na ktorej by astronauti vydržali aspoň rok nepretržitého pobytu
sú "dve" možnosti kde takú stanicu pre nácvik pobytu stavať
a. lunárna orbita
b. niektorý s lagrangeových bodov
a to sa bolden zaklínal že stavať základne, nie je úloha pre nasa 
nech už bude stanica kde chce, do roka a do dňa na ňu poletí turista, o to sa stavím
podmienka by mala byť nepoužiť pri jej stavbe "supernosič", ten bude mať nasa až o minimálne 15 rokov, a ak použijete supernosič nebudete mať možnosť nacvičiť si v reále to čo neskôr budete potrebovať pre let na mars alebo na asteroidy v reále, teda buďto montáž pred letom alebo tankovanie paliva podľa mňa by toto "geminy" malo obsahovať obidve možnosti
takže falcon, atlas, delta, ak niekoho v nasa osvieti božia prozreteľnosť tak shutle c.. so zahraničnou účasťou ariane, H2, sojuz, proton
otázka je kde stanicu stavať? čo ponúkne viac výhod a možností?
(a nejaký ten doplnkoví program)
vyberajte:
 |
|
kurnik zase sa mi nedá editovať prví príspevok, a z názvu to polovičku vyhodilo, malo sa to volať Gemini na "steroidoch"
..............................................................
díky za opravu
hm.. a nemohol by to byť od začiatku komerčný projekt?
pretože mám silný dojem, že čo sa týka invencie, tak NASA akosi "vyhorela" už niekedy pred prvým štartom raketoplánu, a odvtedy sa skôr venuje papierovým vojnám
a kým ich to trkne, bude to chvíľu trvať
je pravda, uznávam že technika dokáže preskočiť jeden vývojoví krok a ísť priamo k marsu, ale človek nieje železo, človek bude tou najkrehkejšou súčiastkou, a preto si žiada naozaj dôkladné testovanie [Upraveno 18.4.2010 alamo] |
|
skúsil som to dať do google, a zistil že myšlienka sa objavila aj inde
len tam chýba definovanie základného bodu programu
http://www.thespacereview.com/article/1604/1
The new paradigm: Gemini on steroids |
|
| Autorka myslím srovnává nesrovnatelné. Líbil se jeden krátký komentář (P.Savio). Podotýká, že to co se rýsuje nemá ani jasný cíl ani jasné financování ani jasné temíny, takže je to spíš "Nic na steroidech". |
|
"Podotýká, že to co se rýsuje nemá ani jasný cíl ani jasné financování ani jasné temíny, takže je to spíš "Nic na steroidech"."
obava spravil politické prehlásenie.. rovnako ako kennedy..
kennedy povedal dátum do desiatich rokov, a cieľ mesiac do desiatich rokov a sumu..
v obavovom vyhlásení je presne toľko faktov, ako v tom keneddyho
koľko "technológie" obsahovalo kennedyho vystúpenie?
ibaže kdesi na okraji toho obavovho sa vznáša veľmi dôležitá poznámka o tom že financie sú neisté
je obavovov úlohou určovať nasa postup ako má cieľ dosiahnuť?
eee..
to je úloha pre nasa, rovnako ako pri apolle
vymyslel keneddy, saturn 5 a použitie lemu? nie..
neviem na koľko sú všetci zblbnutý holivodskými dojákmi v ktorých prezidentský superhrdinovia lezú do stíhačiek a bojujú z mimozemšťanmi, alebo na palube af n.1 likvidujú teroristov..
ale pokúste sa predstaviť si obavu ako bojuje s bin ladinom
pokúsi sa ukloniť sa mu, a dá mu nechtiac "čelíčko"
takže buďto samotná nasa, nanovo preskúma ciele a porovná ich zo svojími finančnými možnosťami, alebo pohorí rovnako ako s constelationom, pretože si určí zlé priority..
takže prví najdôležitejší fakt: obmedzené financie
ďalšími "faktami" je celá halda nezodpovedaných otázok
isru? vasimr? nukleárny pohon? chemický pohon? palivová stanica? nafukovacie moduli? nafukovacie brzdiace štíty? atď atď
a kde vyskúšať odolnosť najkrehkejšej súčiastky pilotvaného letu - človeka?
spoločným menovateľom kde to všetko vyskúšať v malom, a vybrať najoptimálnejšie riešenie, je orbitálna stanica ďaleko od leo..
a. lunárna orbita
b. niektorý s lagrangeových bodov
čo sa viac vyplatí?
constelation skrachoval lebo nedával tú najdôležitejšiu odpoveď [Upraveno 18.4.2010 alamo] |
|
Nejbližší konkrétní termín je zahájení vývoje (!) superrakety za 5 let. Ostatní jsou na tom postavené sny.
Nemám naprosto nic proti novým technologiím, kosmonautika je potřebuje. Ale systém "všechno špatně, začneme znova, od podlahy, vše staré a shnilé vyvaneme svěžím větrem..." mi nepřijemně připomíná optimismus předcházející STS.
|
|
"Nemám naprosto nic proti novým technologiím, kosmonautika je potřebuje. Ale systém "všechno špatně, začneme znova, od podlahy, vše staré a shnilé vyvaneme svěžím větrem..."
shutle c?
a. lunárna orbita?
b. niektorý s lagrangeových bodov?
|
|
Rekl bych, ze v podstate nejlepsi je a) lunarni orbit LLO.
Je to dostatecna vzdalenost pro vyzkouseni vseho vcetne cloveka (mimo ochranu Allenovych pasu) a soucasne je to blizko pro moznou zachranu.
|
|
protinávrh:
Jiří Hošek inde
"...smysl té flexibilní cesty, kterou Augustinova komise navrhla a Obama vybral. "
1 týden - oblet Měsíce
3 týdny - mise k bodu L1 soustavy Země-Měsíc
1,5 měsíce - mise k bodu L2 soustavy Země-Slunce
3 měsíce - mise k bodu L1 soustavy Země-Slunce
6 měsíců – přistání na asteroidu
14 měsíců – oblet Marsu
26 měsíců – přistání na Phobu
konečne som aspoň trochu začal chápať závery augustinovej komisie
otázka je či výdavky na všetky tieto cesty do prázdna (každá z nich niekoľkokrát opakovaná) pochopí daňoví poplatník..
|
|
"jednoduchá" otázka
čo je lacnejšie (alebo drahšie)?
získavať skúsenosti pre let k marsu, dopravou a pobytom na základni na lunárnej orbite, alebo tzv. flexibilnou cestou?
transhab..
každá výprava flexibilného plánu musí zo sebou vliecť transhab, ktorý sa zahodí, pri výpravách na lunárnu orbitu je možné "transhab" použiť ako stavebnú jednotku stanice.. vlastne už po dvoch letoch môžete fungovať bez transhabu (medzi transhabom a prídavným modulom je podstatný rozdiel)
každá výprava do diaľky bude vlastne cesta tam a späť nie je možné ju zásobovať počas trvania cesty (iba ak by sme vytvárali dopredu zásobovací bod malú základňu až v cieli cesty "v bode návratu" čo je dosť pochybné), preto si musí všetko vybavenie vliecť zo sebou sama
základňu na určitom mieste je možné zásobovať kontinuálne, čo znižuje náklady na dopravu
vychádza mi že výpravy k mesiacu si žiadajú vláčiť hore omnoho menej nákladu, a preto sú jednoducho lacnejšie
pritom väčší "memetický zisk" ktorý vyprodukujú omnoho drahšie a o dosť riskantnejšie výpravy do čoraz vzdialenejšieho "prázdna" je pochybný
po flexibilnej ceste nám zostane prípadne len gro informácií, rovnako ako po apolle
po výsledkovo prakticky takom istom výskume, nám zostane základňa na orbitálnej dráhe mesiaca
podotknem že prvá automatická sonda, odobrala vzorky z mesiaca a dopravila ich na zem prakticky "do roka a do dňa" po tom čo to dokázal človek
HAYABUSA vezie vzorky z asteroidu k zemi už dnes, a aj keby nepristála ďalší roboti ju budú následovať, ľudská výprava k asteroidu má zamieriť o.. 15 rokov???
neviem či je tu rozumné súťažiť s robotmi
ľudia si musia nájsť vo vesmíre prácu pre ľudí a nie pre robotov
....................................................................
zhrniem to, ze cenu čo vysolíme za zapichnutie vlajočky do "prázdna",
je možné zrealizovať pilotovanú misiu na orbitálnu dráhu mesiaca a navyše poslať k asteroidu robota čo z neho dokáže odobrať vzorky..
alebo niekoľko robotických misií ktoré preskúmajú niekoľko asteoridov [Upraveno 19.4.2010 alamo] |
|
citace:
čo je lacnejšie (alebo drahšie)?
získavať skúsenosti pre let k marsu, dopravou a pobytom na základni na lunárnej orbite, alebo tzv. flexibilnou cestou?
Řekl bych, že "Flexible path" obsahuje možnost, udělat si "přestupní zastávku" v libračním bodě L1 soustavy Země-Měsíc. Nevím, jestli je to levnější, ale z L1 Z-M je možno poměrně efektivně odletět jak k Měsíci (na LLO nebo i na povrch), tak i k Marsu, Venuši, zpět k Zemi, nebo třeba k libračním bodům soustavy Slunce-Země a zřejmě i k některým asteroidům. Z LLO už to tak výhodné není.
Domnívám se, že "Flexible path" lze klidně nazvat i "Gemini na steroidech", protože smysl obou projektů/přístupů je podobný. Jde o vývoj a vyzkoušení lidí a techniky pro navazující větší cíl. Tím "větším cílem" může být u "Flexible path" jak přistání na Marsu, tak i přistání na Měsíci. To mi připadá docela výhodné. |
|
http://www.osel.cz/index.php?clanek=4992
Elektricky nabité měsíční krátery
takže na mesiaci nie je len voda a kovy (kyslík, hélium 3..)
je tam aj niečo, ako z rozprávky o "free energy" 
.............................................................
"Řekl bych, že "Flexible path" obsahuje možnost, udělat si "přestupní zastávku" v libračním bodě L1 soustavy Země-Měsíc."
však preto som sa pýtal
a. lunárna orbita?
b. niektorý s lagrangeových bodov? [Upraveno 19.4.2010 alamo] [Upraveno 19.4.2010 alamo] |
|
citace:
každá výprava flexibilného plánu musí zo sebou vliecť transhab, ktorý sa zahodí
Může, ale nemusí.
http://books.nap.edu/openbook.php?record_id=12554&page=95
http://www.spaceflightnow.com/news/n0908/17orion/
citace:
HAYABUSA vezie vzorky z asteroidu k zemi už dnes, a aj keby nepristála ďalší roboti ju budú následovať, ľudská výprava k asteroidu má zamieriť o.. 15 rokov???
neviem či je tu rozumné súťažiť s robotmi
Nejde o závod se sondami. Je to jiná kategorie. |
|
kto sa mi to tu snažil navravieť, že použiť "toto" pre cestu k mesiacu
a až tam prestúpiť na lander, je príliš nebezpečné?
povedzte to aj pánovi hoškovi
............................................................
jiná kategorie?
no dobre.. ale o tom zase skús presvedčiť niekoho kto patrí do "sekty" - "roboti to spravia lacnejšie" (do tej ja nepatrím, roboti vo vesmíre za ľudí "žiť" nebudú) [Upraveno 20.4.2010 alamo] |
|
takže asteroidy?
kdesi som videl komentár, že asteroidy predsa musia zaujímať každého (globálne otepľovanie tak nefunguje), veď všetci vieme ako dopadli dinosauri? (zostali po nich skamenelé kosti, a sem tam nejaké ho.. koprolit) máme nenčinne čakať až sa to stane nám?
no jasné treba niečo robiť
ale ak je tá hrozba naozaj taká zlá, ako účinne to musíme robiť?
bude efektívne posielať k nim ľudí?
jedna výprava za dva roki na jeden cieľ, a za jej cenu by sme mohli robotmi rekognoskovať desať cieľov naraz..
no.. ak vás napadne propagovať cestu k asteroidu, nech vás teda nenapadne propagovať ju ako riešenie hrozby
jednoducho, nie je to riešenie hrozby |
|
| Pilotovanou misi k asteroidu považuju primárně za "technologický test" pro lety na Mars (nebo na Měsíc). Prozkoumání asteroidu by byl spíš jen "boční efekt", ale může se to hodit. Samo o sobě to není "řešení hrozby NEO", ale mohlo by to snad být dobrou "součástí řešení hrozby". Nutnost sledovat všechny NEO z dálky a prozkoumat desítky NEO asteroidů nepilotovaně samozřejmě zůstává, ale pilotovaný průzkum jednak tyto informace doplní o řadu detailů a také se ověří, že jsme schopni k asteroidu dostat "něco velkého a těžkého". Myslím, že dostatek detailních informací o NEO a schopnost dostat k nim "těžký náklad" je solidní základ pro "řešení hrozby NEO". |
|
| hm.. ja mám dojem opačný, skutočným "řešení hrozby NEO" je včasná detekcia, v dôsledku ktorej nám stačí poslať ten náklad s dostatočným predstihom minimálny |
|
citace:
citace:
čo je lacnejšie (alebo drahšie)?
získavať skúsenosti pre let k marsu, dopravou a pobytom na základni na lunárnej orbite, alebo tzv. flexibilnou cestou?
Řekl bych, že "Flexible path" obsahuje možnost, udělat si "přestupní zastávku" v libračním bodě L1 soustavy Země-Měsíc. Nevím, jestli je to levnější, ale z L1 Z-M je možno poměrně efektivně odletět jak k Měsíci (na LLO nebo i na povrch), tak i k Marsu, Venuši, zpět k Zemi, nebo třeba k libračním bodům soustavy Slunce-Země a zřejmě i k některým asteroidům. Z LLO už to tak výhodné není.
Domnívám se, že "Flexible path" lze klidně nazvat i "Gemini na steroidech", protože smysl obou projektů/přístupů je podobný. Jde o vývoj a vyzkoušení lidí a techniky pro navazující větší cíl. Tím "větším cílem" může být u "Flexible path" jak přistání na Marsu, tak i přistání na Měsíci. To mi připadá docela výhodné.
Flexible path je cesta do pekel. Pro vysokou efektivnost je zapotrebi mit specializovane stroje a roboty. Flexibilnost spociva v pritomnosti cloveka. Flexibilnost je to co si NASA dovolit nemuze. Flexibilnost ovsem muze prijit s vice subjekty schopnymi lety do vesmiru a s velkym mnozstvim infrastruktury ve vesmiru. To je ale dnes stale jen scifi. A diky Obamovi to scifi i zustane. Dnes uz neni cesta zpet. Navrhuju tedy ustedrit NASA ranu z milosti, zrusit, znicit a zozprodat veskerou infrastrukturu a pretvorit NASA jen v grantovou agenturu a prenechat veskery vyvoj a provoz na komercnich subjektech. Samozrejme ze napriklad strediska NASA zabyvajici se robotickym vyzkumem jsou uspesna a mela by byt zachovana. |
|
na to musia prísť američania sami, my žijeme v eu
otázka pre nás je, "čo s esa?" tú neriešime vôbec
zrušením raketoplánu sa esa nejaké finančné prostriedky uvoľnia, urobí s nimi niečo iné, alebo ich prdne na "socializmus"? |
| 20.4.2010 - 13:03 - Ľuboš | |
|
ESA je malá kópia NASA - myslím čo sa týka projektov a ich nedotiahnutí do konca, s jedným špecifikom navyše - ak tam nebude toľko a toľko percent nemeckých, anglických, francúzskych,... dodávok, tak projekt sa jednoducho ani nezačne realizovať.
ESA už v 90-tych rokoch testovala technológie na návrat z LEO, a výsledky sa použili na (Alamov koprolit) ??? Nehovorím o shuttloch a pod. |
|
"ak tam nebude toľko a toľko percent nemeckých, anglických, francúzskych"
a čo tak z utahu, alebo texasu? je to to isté..
to nič nemení na tom že tlak a kríza ktorému je vystavená nasa, s prenáša aj na "našich" a nejak naň zareagovať budú musieť..
dokonca by som povedal že tlak na esa, jaxa a iné malé agentúry je ešte väčší než na nasa |
|
| No nedá se nic dělat. Agentury jsou neschopné, tak se musíme složit a dostat se TAM sami. |
|
"No nedá se nic dělat. Agentury jsou neschopné, tak se musíme složit a dostat se TAM sami. "
tak ako, kúpili by ste si ten los čo vám dá šancu na výhru letenky k lunárnej orbite aspoň za 100 euro?
 |
|
citace:
"No nedá se nic dělat. Agentury jsou neschopné, tak se musíme složit a dostat se TAM sami. "
tak ako, kúpili by ste si ten los čo vám dá šancu na výhru letenky k lunárnej orbite aspoň za 100 euro?
Mno, osobně bych preferoval investici, než hazard.  |
|
v tom prípade takú lotériu "organizuj", a budeš investorom
ak si myslíš že keď investuješ na burze, do nákupu akcií alebo obligácií, tak to už nieje hra, tak si na omyle, lebo riziká sú nezriedka vyššie ako pri nákupe kupónov do lotérie.. [Upraveno 20.4.2010 alamo] |
|
citace:
v tom prípade takú lotériu "organizuj", a budeš investorom
ak si myslíš že keď investuješ na burze, do nákupu akcií alebo obligácií, tak to už nieje hra, tak si na omyle, lebo riziká sú nezriedka vyššie ako pri nákupe kupónov do lotérie.. [Upraveno 20.4.2010 alamo]
ked nevies co robis tak urcite hej |
|
ked nevies co robis tak urcite hej
zaujímavé.. teraz neviem nájsť tú stránku, vieš o tom že keď na burze robíš "racionálne" rozhodnutia, dopracuješ sa k rovnakým výsledkom ako keď hádžeš kockou?
vec je o to horšia, že ty síce môžeš byť "fachman" ale neovládaš burzu celú, o "riadenie" sa delíš s davom, ktorého jednanie neurčuje "racio" ale "sentiment", v dôsledku čoho sa dokáže zhatiť a pokaziť aj výsledok toho najracionálnejšieho osobného rozhodnutia..
jediný kto skutočne stabilne profituje je "broker", teda ten čo obchod sprostredkúva a berie percentá [Upraveno 21.4.2010 alamo] |
|
citace:
jediný kto skutočne stabilne profituje je "broker", teda ten čo obchod sprostredkúva a berie percentá [Upraveno 21.4.2010 alamo]
toto je pravda, broker vitazi
zvysok nie je pravda. Prieskumy americkej komisie pre cenne papiere ukazuju, ze na burze stabilne zaraba cca 20% obchodnikov (co je asi tak rovnake percento ako uspesnych podnikatelov). Ak je to skutocne hod kockou, ako je mozne ze stale ti isti ludia odchadzaju s profitom mesiac co mesiac?
Realita je taka, ze na burze nejde len o to uhadnut kam pojde cena. Vlastne o to nejde vobec. Cele obchodovanie na burze je o kontrole rizika a riadeni penazi. Vsetci uspesni obchodnici sa zhoduju v tom, ze vzdy vedia kedy ukoncia neuspesny obchod, a to uz predtym nez ten obchod zacnu. Cize vedia kolko maximalne stratia. Takisto vedia kedy ukoncia uspesny obchod, teda vedia kolko zarobia. Zvysok je uz len cista matika.
Poznam zopar ludi aj v cechach, co sa obchodovanim zivia, a nevyzeraju ze by nemali co jest
|
|
a keď povedia "bude kríza" tak sa dav zachová ako stádo a kríza nastane a oni na tom zarobia, keď povedia "toto sa podarí" nastane to isté..
keď sa samozrejme niečo pokazí, začne situáciu zachraňovať štát
z tých tvojich 20% odrátaj polovicu schopných manipulátorov, štvrtinu "šťastlivcov", a štvrtinu vyslovených podvodníkov |
|
alamo, myslím že sa mýliš.
Manipulátori a podvodníci tvoria aj veľkú časť "neúspešných".
Problém je ale inde - zisk "jednotlivca" veľmi často predstavuje pre spoločnosť ako celok čistú stratu a to nezriedka výrazne väčšiu, ako je zisk "jednotlivca". Proti tomuto sa ale spoločnosť obvykle nedokáže efektívne brániť. |
