|
paprskove zbrane? na tu vzdialenost? vyparit mesto? a ja som si myslel ze beamovanie energie na vesmirnu lod je technicky problem...
pani, je ovela ucinnejsie a jednoduchsie proste na to mesto hodit atomovku. Taky paprskomet sa sice neda zostrelit protiraketovou obranou, ale zlikvidovat celu mesacnu paprskometovu infrastrukturu je podla mna ovela jednoduchsie nez trafit tu jednu hlavicu. |
21.4.2011 - 11:48 - Alchymista neprihlasený | |
|
Ani príliš nie - odpoveď poletí k cieľu minimálne tri dni a atomovky vo vákuu - nič moc. |
|
citace: Ani príliš nie - odpoveď poletí k cieľu minimálne tri dni a atomovky vo vákuu - nič moc.
predpokladam ze by nikto necakal az sa ten ciel pouzije. Odpoved by letela ihned po zisteni vystavby.
Atomovky? Pri kozmickych rychlostiach? Na co? Ved mesiac uz sme bombardovali, atomovky nie su potrebne - staci dobre zacielit. |
|
citace: Aneb konečně vojenské využití Měsíce - silné paprskové zbraně schopné vypařit města. Už vidím Čínu a Rusko, jak něco takového s nadšením americké firmě schvalují.
Nejaka zbran na principu elmg. zareni je v soucasnosti trochu vic nez jen hard SCI-FI. Zareni pri urcite energii muze klast odpor i vzduch, na sloupci 100km vysokem uz to bude citelne. Cim vyssi intenzita, tim vyssi ztraty.
Na druhou stranu, zbran nemusi mit devastujici ucinky. Stacilo by nenapadne ozarovat konkurenta mikrovlnami. Takovy vedlejsi efekt regulerni kosmicke elektrarny. Nevim, jaka by musela byt intenzita, ale je tu spousta moznosti.
Pokud se jedna o transfer energie, je nutne vyuzit "der" v atmosfere pro urcite frekvence. Ale jak uz jsem psal, pri dostatecne intenzite (vykonu) muze by vse chapano jako zbran. Obavam se, ze jakekoliv kosmicke elektrarny zasobujici Zemi cistou elektrinou jsou idylicka, lec nepravdepodobna varianta. Ono pri rozboru do dusledku by az tak cista nebyla, otazkou je pouze, zda by vedlejsi efekty nemeli vetsi dopad nez prinosy.
Co se tyka komercniho letu na Mesic, je tu nekolik moznosti, ke kterym se vracim:
1) Dislokovana vedecka zakladna.
Jedna se o experimenty v casticove fyzice, kde by mozna bylo zajimave sledovat cestu predbezne opatrnosti, radioastronomie a mozna i gravitacni detektory. Kazdopadne, informace maji nejjednodussi prepravu.
2) Tezba surovin.
Jedna se o suroviny, ktere se na zemi nevyskytuji nebo jsou prilis narocne na tezbu. Jako moznosti tu jsou maximalne tak HE3 (termonuklearni reaktory), thorium (jaderne reaktory, diskutabilni). Ostatnich surovin mame dost. Pro dopravu z Mesice je mozne pouzit MAK (magneticky akcelerator).
3) Ukladani odpadu(zvlaste radioaktivniho).
Dle meho silenost, jsou tu prilis vysoka rizika a navic se jedna o splhani zgravitacni studny. Lepsi variantou je vstrelovani do subdukcnich zon ci kdyz uz budeme tak bohati, klidne do Slunce. Je to alespon dolu, nebo spise pres kopec v gravitacni studne.
4) Prumysl.
Sam o sobe je bezceny, je nutne mit co s jeho produky delat. Shazovat obcanum na hlavu mikrovlnky ci supermoderni 3D televize neni dobry napad. Doprava produkt prodrazi, tedy prumysl musi byt zameren na expanzi. Prumysl kazdopadne potrebuje suroviny.
5) Kolonie.
Vzhledem k narocnosti tvorby nove biosfery je nutny prumysl (tedy i tezba surovin), dostatecne mnozstvi lidi .... Doprava vse prodrazi.
6) Turistika.
Mozna jeden dva zbohatlici. Je to prilis drahe.
Abych to odlehcil.
Mesic neni spatna parcela pro dum, navic je i levna. Problemem je doprava do prace, uplne zanedbane zivotni prostredi a chybejici inzenyrske site ;o) |
|
no, veda je jasna, teda ak to ma kto zaplatit. Turistika - zase len o cenach. Tazba - dalo by sa, ak sa to vyplati - zase len tie ceny
Mna napadla zaujimava moznost - doprava surovin pomocou elmag. akceleratora. To samo o sebe samozrejme nie je objav storocia, ale: co keby sme vynechali akukolvek dodatocnu techniku? Z mesacnych kovov odliat teleso v tvare gule alebo v tvare navratoveho telesa, do dutiny v telese sa moze nasypat He3, a teleso sa obali specenym regolitom sluziacim ako tepelny stit. Tato vec sa potom posadi na elmag. akcelerator a vystreli sa to smer zem. Muselo by sa to velmi presne zacielit - dopad do oceana, v nejakej plytkej oblasti, kde sa to vylovi a material je doma
Viem ze vela zalezi na presnosti, kedze teleso samotne nemoze nijako manevrovat, ale ak by to slo robit takto, mozeme na zem posielat relativne velke mnozstva materialu v podstate za cenu energie minutej v elmag. akceleratore (plus tazba, servisne misie atd.) |
|
citace: Nejaka zbran na principu elmg. zareni je v soucasnosti trochu vic nez jen hard SCI-FI.
krucinál.. HAARP.. a na mesiaci!!!
veď tým by sa dokázali šprtať v mozgu každému človeku na tejto planéte, a vyrábať jedno zemetrasenie za druhým
tak toto treba jednoznačne zakázať, celý mesiac vyhlásiť za chránený prírodný výtvor, s čírej prevencie |
|
citace: ...Mna napadla zaujimava moznost - doprava surovin pomocou elmag. akceleratora. ...
pred casom som to tu navrhoval tiez, s malym rozdielom. Moja dutina by udrzala teleso plavajuce...
Takze som za. |
21.4.2011 - 20:55 - -=RYS=- z jineho PC | |
|
citace: Mna napadla zaujimava moznost - doprava surovin pomocou elmag. akceleratora. To samo o sebe samozrejme nie je objav storocia, ale: co keby sme vynechali akukolvek dodatocnu techniku? Z mesacnych kovov odliat teleso v tvare gule alebo v tvare navratoveho telesa, do dutiny v telese sa moze nasypat He3, a teleso sa obali specenym regolitom sluziacim ako tepelny stit. Tato vec sa potom posadi na elmag. akcelerator a vystreli sa to smer zem. Muselo by sa to velmi presne zacielit - dopad do oceana, v nejakej plytkej oblasti, kde sa to vylovi a material je doma
Viem ze vela zalezi na presnosti, kedze teleso samotne nemoze nijako manevrovat, ale ak by to slo robit takto, mozeme na zem posielat relativne velke mnozstva materialu v podstate za cenu energie minutej v elmag. akceleratore (plus tazba, servisne misie atd.)
Mas pravdu, tohle me nenapadlo.
Ze vytezenej material by nemel podobu ingotu, nybrz samotneho transportniho modulu, ktery by se dostal na Zem ze zacatku raketovejma motorama a pozdeji pomoci one EM kolejnice. Material by ten vystrel mel vydrzet.
Takze jde jen o to, aby se na povrch snesla modularni jednotka ze Zeme s tezebnym strojem a tavnou peci.
Je jasny, ze by pro obsluhu vystrelu musela byt mala posadka na povrchu.
Rekl bych, ze FH od spasitele Muska by to dokazal.
Kdyz uz pisete (nemyslim jen Vas Yamato) o moznych prijmech, tak mezi nima by mohla byt jeste jedna vec.
My radioamateri jsme tak nejak pocitali, ze behem vyprav Apolla se vybali radioamatersky (HAM) prevadec napajeny fotovoltaikou.
Takze kdyz nam Musk umozni vybalit tento prevadec u nektere z noh "EM kolejnice" za dostupny peniz (zastresujici organizace AMSAT vybira dostatek penez od clenu), tak bychom byli stastni.
Soucasti HAM prevadece by byla i HD tv kamera, vysilajici k Zemi v IF L bandu v DVB-S. Takze by stacilo na vase stavajici SAT prijimace napojit Yaginu a namirit ji na Mesic a naladit "tv program".
Mozna by soucasti tohoto HAM MOON prevadece byli nekolik vedeckych pristroju jako sponzoring do univerzit a vyvojarskych firem.
Takze finance by se to mohl utahnout.
Cili doprava materialu z Mesice a tez doprava vedeckeho vybaveni na Mesic by zaplatilo lety.
Popravde nejlepsi misto pro optickou astronomii je ve skutecnosti na odvracene strane Mesice. Rekl bych jedno misto okolo krateru Birkhoff a druhe Planckove krateru.
Soucasne jsou to vynikajici mista pro milimetrovou radioastrnomii.
Takze penize z mezinarodnich astro projektu se najdou tez.
A tez samotne space agentury potrebuji spolehlive radioprevadece pro DSN site.
Rekl bych, ze zakazniku se objevi daleko vice, az zprovozni FH.
Zatim to vse stoji jen na dostupnych nosicich, ktere nemaji dostatecnou nosnost pro Mesicni aktivity.
|
|
hm.. elektromagnetické koľajnice na mesiaci?
pasívny "projektil" a presné mierenie?
keby mal správny tvar, a následne dopadol po "presnom zamierení" na presne určené miesto.. dopadol by tam viac ako treťou kozmickou..
koľko by to "hodilo" megaton TNT, na jednu tonu váhy projektilu?
no to mi už príde, ako omnoho reálnejší zbraňový systém, než nejaký "paprskomet"
keď už sa táto debata vyvinula týmto smerom.. |
|
citace: hm.. elektromagnetické koľajnice na mesiaci?
pasívny "projektil" a presné mierenie?
keby mal správny tvar, a následne dopadol po "presnom zamierení" na presne určené miesto.. dopadol by tam viac ako treťou kozmickou..
koľko by to "hodilo" megaton TNT, na jednu tonu váhy projektilu?
no to mi už príde, ako omnoho reálnejší zbraňový systém, než nejaký "paprskomet"
keď už sa táto debata vyvinula týmto smerom..
preco tretou kozmickou? mne to vychadza na druhu, trajektoria podobna apollu |
|
nehohmanovská dráha, vyššia rýchlosť preletu projektilu, menej času na reakciu pre protivníka |
|
citace: nehohmanovská dráha, vyššia rýchlosť preletu projektilu, menej času na reakciu pre protivníka
aha, ty hovoris o zbrani, ja o doprave surovin z mesiaca |
|
áno.. to si bude lepšie náplň pre túto tému..
ako by vlastne magnetická dráha musela byť na povrchu orientovaná, aby "projektil" po tom čo ju opustí, mohol úplne pasívne dosiahnuť zemskú atmosféru? |
|
citace: áno.. to si bude lepšie náplň pre túto tému..
ako by vlastne magnetická dráha musela byť na povrchu orientovaná, aby "projektil" po tom čo ju opustí, mohol úplne pasívne dosiahnuť zemskú atmosféru?
Formuloval bych to jeste jinak.
1) Jaka by musela byt draha projektilu a jeho startovni orientace (na Mesici), aby na horni hranici atmosfery dopadl s co nejnizsi (oproti Zemi) rychlosti?
2) Jaky tvar musi mit teleso, aby bylo mozne ho ucinne brzdit v atmosfere? Plovouci telesa maji sve kouzlo, ale tohle je spise ukol pro dutou kouli (kouli thoria naplnenou heliem .... hmmm, doufam, ze to nejaky trouba nebude chtit sestrelit jadernou hlavici)
3) Jak maximalne snizit ztraty materialu ohrevem pri vstupu do atmosfery? Zde mne napadla obdoba oblozeni raketoplanu, odpadni slouceniny kremiku. Proste oplacat ingot napriklad takoveho thoria nejakym bazaltem.
Zatim nejrozumejsi mi pripada pristani pomoci "zabek", ktere ho zabrzdi. Problemem je ovsem podstatne zvyseni neurcitosti co se tyka mista dopadovu. Jinak mi vychazi, ze pad do gravitacni jamy Zeme teleso urychli natolik, ze primy vstup do atmosfery treti kosmickou bude ne obdobny kineticke zbrani, to bude kineticka zbran.
Asi nejlepsi reseni by bylo pouzivat nikoliv pasivni, ale aktivni ingoty. Ale to znamena elektroniku atd ..... a jsme v cervenych cislech.
|
22.4.2011 - 16:02 - Machi | |
|
citace:
Mna napadla zaujimava moznost - doprava surovin pomocou elmag. akceleratora.
The Moon 2007 (UK). |
22.4.2011 - 16:03 - Machi | |
|
Sakryš, má tam být tečka za The Moon. |
|
čo keby sme sa od "kinetických zbraní" presunuli k původnému zámeru tejto témy?
na začiatok "ocitujem klasika"
citace: Aleš Holub:
"Nevím, co má znamenat "na úrovni Apolla", ale dopravované hmotnosti lze pomocí Ciolkovského rovnice odhadovat takto (bez rezerv a při optimálním kyslíkovodíkovém pohonu s Isp cca 4500 Ns/kg):
- směrem k Měsíci z LEO lze poslat cca 50% toho, co je na LEO (dv pro klasické TLI na úrovni 3150 m/s)
- na LLO lze navést cca 80% toho, co přilétá od Země (dv cca 1000 m/s) [40% z hmotnosti na LEO]
- na povrch Měsíce lze dostat cca 65% toho, co je na LLO (dv cca 2000 m/s) [26% z hmotnosti na LEO]
Takže z 50 tun na LEO lze na LLO dostat cca 20 tun a na povrch Měsíce pak cca 13 tun (včetně všech nádrží, motorů a konstrukce). Je to docela solidní a dalo by se na tom stavět, ale pro Ares 5 si můžeš všechny hodnoty vynásobit cca 3x"
je mi ľúto ares 5 sa nekoná
zato sa ale "pravdepodobne" bude konať tá "50 tonová rachejtle"
takže pomocou FH možno s tých 50 ton, (s kyslíkovo vodíkovým pohonom zatiaľ nerátajme) 17 ton?
to by mala byť dostatočná rezerva k tomu aby sa k dragonu, dal pridať aj nejaké ďalšie vybavenie pre TEI +
a, buďto nejaká ľahká "trojkolka" pre misiu na povrch mesiaca
pravdepodobne s nie naplno obsadenou kabínou, asi iba 4 členná posádka
jeden pilot + traja platiaci pasažieri
dajme tomu že by cena za všetko ostatné vybavenie bola 100 miliónov + 125 samotný nosič, to je 75 miliónov na každého z pasažierov
ďalšie vedľajšie možnosti financovania (opísané vyššie v téme), by túto sumu podľa mňa dosť radikálne znížili
b, alebo prídavný modul pre let do bodu L2, a dlhší pobyt tam, s plne obsadenou kabínou, ten prídavný modul by mal byť teoreticky lacnejší, ako "trojkolka", ale odhadnime ho na 100 miliónov
dvaja piloti + päť platiacich pasažierov
na jedného platiaceho pasažiera, by letenka do L2 vyšla na 45 miliónov
je to už dosť realistické?
ak je nasa ochotná platiť za let na ISS rusom 60 miliónov (75 so zásobovaním), zaplatiť toľko za "moon-farside" misiu, by malo byť celkom prijateľné..
http://www.space.com/9583-mission-proposed-send-astronauts-moon-side.html
http://m.beforeitsnews.com/story/282/047/Astronauts_to_be_sent_to_the_far_side_of_the_moon.html

http://spacecoalition.com/blog/back-to-the-moon-human-and-robot-partnership-charted
v reále to ale bude vypadať skôr nejak takto
|
|
1 pilot a 3 pasažéři není reálná sestava i v případě obletu.
Tipoval bych na min 2 piloty .. spíš 3 lidi kvalifikované pilotovat loď k Zemi a kteří by také uměli přistát a odstartovat s lunárním modulem.
Takže posádka 3 + pasažéři 1-2 ... |
|
vzhľadom na úspechy automatických sond, a celkový pokrok techniky od doby apolla
je podľa mňa reálny aj iba jeden pilot v posádke
obzvlášť pri "b" verzii, letu do L2
okrom toho John C. Houbolt presviedčal vedenie NASA o použití "výsadkového člnu", tak že do jeho simulátora, posadil sekretárku |
|
citace: vzhľadom na úspechy automatických sond, a celkový pokrok techniky od doby apolla
je podľa mňa reálny aj iba jeden pilot v posádke
obzvlášť pri "b" verzii, letu do L2
okrom toho John C. Houbolt presviedčal vedenie NASA o použití "výsadkového člnu", tak že do jeho simulátora, posadil sekretárku
Až budeš mít na Měsíci infrastrukturu tak klidně. Teď by stačilo, aby ten jeden pilot dostal infarkt a všichni jsou v háji.
Systémy lodi jsou navrženy redundantně se dvěma záložními možnostni. To samé musí platit i pro lidi.
|
|
nejak ma napadla otázka "koľko pilotov už vo vesmíre dostalo infarkt?" |
|
citace: nejak ma napadla otázka "koľko pilotov už vo vesmíre dostalo infarkt?"
Alamo .. i v dopravním letadle máš 2 piloty .. a v dálkových autobusech 2 řidiče...
Malovat si hezký obrázky je jedna věc, realita je ale krapet houževnatější matérie ... |
|
aj diaľkové autobusy, dokáže riadiť počítač?
pokiaľ ide o dopravné lietadlá, tak "bizjet" lieta štandardne s jedným pilotom
a ak už chceš "zálohu" tak najlepšou by bola stanica v L2 [Upraveno 24.4.2011 alamo] |
|
Bezpecnost je nadvse a tak se nenajde kdokoliv kdo to povoli.
Vzdy je 2 nasobna zaloha a to i lidi. |
|
"aj diaľkové autobusy, dokáže riadiť počítač?"
Sice trochu mimo - ale jiz system dokaze poznat jak mikrospanek tak jiste i infarkt - za pomoci zabudovane kamery co travle snima ridice a jeho oci a umel by jsite i jednat - na dalnici jiz by dokazal udrzet autobus v pruhu (system jiz existuje) - rozestup neni dulezity - nebot bude ihned brzdit - ale ne tak aby dostal smyk dokud autobus nezastavi. |
|
Proste je tomu tak i v letadlech pilot pri poruse improvizuje a proto nejspis i prezije - pocitac se ridi programem a to jen a pouze - a tak pokud tam nenajde vhodne reseni - neni to proste tam naprogramovane - tak zachova nejspis docela jinak ne by bylo potreba a proto spadne coz stroji vadit nebude a pri nenaprogramovanem stavu klidne poleti primo proti Zemi a nebo skale.
Ta kamera musi byt vadna "usoudi - proste zamrzla a dodava stale stejny zaber od startu" - kdyz oba zacpane vyskomery udavaji vysku 1000 metru nad pevninou.
Proste poruchu umi zachranit jen lide pokud se s touto zavadou doposud nikdo nesetkal. |
|
Proste pilot se rozhledne a bude vice verit svym ocim a zkusenostem - kdyz zrovna alespon neni husta mlha nez radaru a vyskomerum a do Zeme to proste nenapali. |
|
no dobre.. bezpečnosť na do všetko
ale pre dobrodružnú adrenalínovú eskapádu, na hranici technických možností, ktorá si za cieľ berie aby to vyšlo čo najlacnejšie, a najsledovanejšie v médiách, navyše je financovaná s čisto privátnych zdrojov a reklamy a vedľajších možností, žiadne námietky nehrajú rolu.. jeden pilot a bastafidli
ak by si potom chcela letenky kúpiť nasa, a zaplatí za dvoch pilotov, tak prosím.. to nemám žiadne námietky
práve som si uvedomil, že sa už nehádame o to či je niečo také možné, ale o počet pilotov.. svojím spôsobom pokrok [Upraveno 25.4.2011 alamo] |
|
citace: áno.. to si bude lepšie náplň pre túto tému..
ako by vlastne magnetická dráha musela byť na povrchu orientovaná, aby "projektil" po tom čo ju opustí, mohol úplne pasívne dosiahnuť zemskú atmosféru?
Tohle trochu off-topic, ale neco me napadlo, mozna takova blbost, ale... .
Tu EM kolejnici je mozno vyzkouset i jako pohon.
Pro vyzkouseni by se vystrelil Cubesat 3P (3P = 10x32x10cm/3kg pro standardni P-POD), ktery be se na LEO rozlozil jak harmonika, zkratka kazdy urychlovaci nosnik EM kolejnice by byl sirokej 1cm = cca 16 dilu kazdy cca 10cm od druheho. Tento "nosnik" by mel profil 10x10x8mm, vcetne roztahovaciho mechanizmu (teleskopicka pera), kazdy by mel namotanou urychlovaci EM civku.
Po roztazeni celku by to mohlo byt dlouhe 160cm.
Na jeho konci by bylo "zavazi" (treba v podobe valecku elytu 20F/11V...valecek cca 18mm v prumeru, dlouhej cca 3cm).
Po nabiti jakostnich elytu v "kolejnici" by se onen projektil (soucasti nabijeci soustavy) vystrelil nekam do atmosfery (onen projektilovej elyt by se tim soucasne vybil), aby pozdeji LEO drahy.
A soucasne by celek dostal dost hybnosti, aby se posoupnul na vyssi drahu.
Mozna by to slo i obracene, ze by se vystrelila nanodruzice (staci jen bezny CW/PSK majak 100mW z interniho Li-Ion AKU..boky clanku-druzice by byla FV folie pro dobijeni). Cili hlavni kolejnici by to souplo do atmosfery, ale nanodruzice (prumer valecku 2cm/delka 6-8cm) by se mohla dostat na zajimavou drahu (uz jen sledovat jeji SSB vysilac v HAM pasmu, treba na 436.xxxMHz) by byl velice zajimavej projekt nejen pro vedce, ale i pro HAMy. Diky nimz a jejich pozorovani a poslechu by se presne vedelo kde nanosat je (vedecky prinosne by bylo zjistit rozdil mezi vypocitanou drahou a skutecne zmerenou drahou a zjisteni dalsiho mozneho fyzikalniho jevu).
Zkratka nez se posle prvni "EM kolejnice" na Mesic, tak by sla v miniaturni podobe vyzkouset na LEO pomoci CubeSatu 3P.
A co se tyce EM kolejnice na povrchu Mesice, tak by to nemuselo byt velke teleso. Protoze cilem by bylo vystrelovani mensich teles..do 1m prumeru. Takova EMkolejnice by sla postavit uz z jednoho letu FH.
Druhej let diky LunarXprice soutezi muze zajistit pri jednom letu FH mensi autonomni pohyblivou tezarskou rafinerii.
Teoreticky by v ramci 2-4 letu FH na Mesic slo spustit dalkove rizenou tezarskou plosinu. Byla by na koleckach-pasech a pomoci ISRU technologie by se vyrobila voda, zlato, platina atd.. a to by se vystrelovalo v mensich kusech pomoci te "mensi" EMkolejnice na povrchu.
Cili pri "turistickem" letu na Mesic by posadka+turisti meli soucasne jeste jeden ukol, ktery by zlevnil takovej turistickej let na Mesic.
Museli by vybalit a spustit mobilni tezarskou plosinu a u druheho pristavaciho aparatu (predchozi 2 lety FH) by rozbalili a pripravili EMkolejnici a robonauta na koleckach.
Zkratka sloucit uzitecne s prijemnym behem turistickeho letu.
To znamena, ze cast nakladu pro turistickej let by zaplatili tezarske firmy, ktere "jsou natesene na doly na Mesici".
Asi by to bylo tak, ze by prvni 3 lety (prvni dva autonomni-nakladni, treti s turistama pro vybaleni-slozeni tezebni plosiny a EMkolejnice) platili i tezarske firmy zde (sloucili by se do konzorcia, ktere by pruzkumnym systemem zjistilo, jestli by slo realne tezit a dodavat letajici ingoty zpet na Zem...dopadlo by to do selfu, ktery ma do 100m hloubky, aby to slo jednodusse potapecsky dostat ze dna do laboratori tohoto konzorcia).
Pak by byl chvilku klid (2-3 roky) a kdyz tezari reknou ANO, ze to JDE, tak by se toto rozjelo podobnym zpusobem jako prvni 3 lety.
Cili, ze by se pri nekolika dalsich letech k Mesici, zapojili zauceni turisti pro pripravu velke tezebni ISRU samopohyblive plosiny (treba slozene z nakladu 2-4 letu FH..platili by tezari), vcetne moznosti rozsirit ucinnost stavajici experimentalni EMkolejnice pro vetsi-tezsi naklady.
A ona pohybujici se tezebni rafinerie cas od casu vykadila predpripravenej "dutej" projektil a robonaut-vozitko by na zadech (plosina na vozitku za robonautem) prevezlo letajici-ingot k odpalovaci casti a pomoci robo-rukou by se usadil projektil do startovaci casti EMkolejnice.
Casem by turisticti kosmonauti postavili prvni zakladnu do povrchu-jeskyne. Jak by se vraceli hodnotne naklady na Zem, tak zaplacenim tehle nakladu by se castecne hradili pilotovane a i nakladni lety na povrch Mesice.
Mozna kdyz by se dal MUSK do takoveho tezebniho konzorcia, tak by se mu soucasne naklady zacali rychleji vracet.
Zkratka nejdriv na LEO vyzkouset kolejnici (pripadne by kolejnice byla vmontovana do tela Dragonu C3, takze pri tomto experimentu by se pokusil vypustit nanosondu na Mesic...prerusenim radiosignalu by se vedelo, ze sonda uspesne zasahla Mesic).
Zpetnym razem od EMkolejnice by mohl Dragon zabrzdit, aby se vratil na Zem.
Je to jen takovej napad, ktery mi projel hlavou, kdyz tu ctu prispevky ohledne EMkolejnice.
Dulezite je, ze je to jedna z moznosti jak dostat dalsi finance na takovej let k Mesici a zpet.
PS:
Mozna se ukaze, ze po uspesnem vytezeni prvnich ISRU tun materialu a uspesnem navedeni letajiciho-ingotu do atmosfery Zeme to zaujme vetsinu tezarskych svetovych firem natolik, ze pro Muska bude lukrativni preskocit vyvoj FalconaXX a rovnou vytvorit FalconSea (ten system Sea Dragon startovani z more supertezkou raketou s nosnosti 500t/Leo http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&tid=1386&pid=65350#pid65350).
1) Tezari maji finance.
2) Nekolika malo starty SeaFalconem by na Mesic dostali nekolik tezkych samohybnych automatickych ISRU platforem, ktere by "kadily" letajici-ingoty a nasledne by stala posadka prvniho habitatu pod povrchem Mesice vyjizdela 1x za tyden pro sesbirani nekolika letajicich-ingotu, ktere nasledne vystreli dle vypocitane drahy.
|
|
Pak ovsem musi zajist ze to lod - tedy jeji zbytky - nespadnou nikomu nahlavu a to hlavne pri letu zpet k Zemi.
Jak odpojena cast (musi bezpecne shoret nad oceanem) tak i vlastni pilotni kabina a pokud by to hrozilo - bude pristani jinde nez v mezinarodnich vodach vnimano jako ohrozeni a kabina bude vhodnym zpusobem (protiletadlove rakety jakmile to jimi pujde znicit) zneskodnena.
A s patrnim po nich tez nemohou pocitat - vse si budou muset predem zajistit sami, aby se tak delo - na komercni bazi. |
|