Kosmonautika (úvodní strana)
Kosmonautika@kosmo.cz
  Nepřihlášen (přihlásit)
  Hledat:   
Aktuality Základy Rakety Kosmodromy Tělesa Sondy Pilotované lety V Česku Zájmy Diskuse Odkazy

Obsah > Diskuse > XForum

Fórum
Nejste přihlášen

< Předchozí téma   Další téma ><<  1    2    3  >>
Téma: Teleoperačný prieskum
04.9.2011 - 00:43 - 
dajme tomu že máme stanicu - loď, v L2 zem mesiac, na jej palube sa nachádza "operátor", a postrčíme ju (minimálnym delta) v ponad "severný pól" mesiaca, do L1 zem mesiac
udáva sa http://en.wikipedia.org/wiki/Delta-v_budget 0.14
ako dlho by vlastne trval tento manéver?
ako dlho by trval prelet s L2 do L1, alebo naopak
a s toho, dajme tomu že by sme chceli počas tohto manévru, ovládať nejakého robota v krátere na severnom póle
ako dlho by trvalo "okno", v ktorom by ten robot "videl", mal v nadhlavníku, stanicu-loď?
 
05.9.2011 - 08:39 - 
Nevím jak dlouho by trval přelet, snad týden až dva, ale přelety nad pólem - při době oběhu kolem 2 hodin (vyšší dráha) - jste v dosahu tak 1/8 až 1/10 doby - 12 až 15 minut. Minutu ztratíte při navázání spojení, minutu při ukončení spojení - 10 minut ze 120 jste operační 
11.1.2012 - 22:30 - 
našiel som nejaký materiál
http://spirit.as.utexas.edu/~fiso/telecon/Lester_11-2-11/Lester_11-2-11.pdf
http://nextbigfuture.com/2011/11/telerobotics-and-telepresence-from.html
tvrdí sa tam, že priame spojenie L1 L2 povrch mesiaca, je pre teleoperačnú činnosť vhodné
 
12.1.2012 - 02:49 - 
citace:
našiel som nejaký materiál
http://spirit.as.utexas.edu/~fiso/telecon/Lester_11-2-11/Lester_11-2-11.pdf
http://nextbigfuture.com/2011/11/telerobotics-and-telepresence-from.html
tvrdí sa tam, že priame spojenie L1 L2 povrch mesiaca, je pre teleoperačnú činnosť vhodné



Podivej, stejne komplexni telco system MUSI mit multifunkcni telco druzice na vyssi Lunarni draze. Nikoliv LLO 40-500km, ale HLO nekde okolo 1000-3000km. A pokud se casem bude cinnost cloveka na povrch Mesice zvysovat s tim, ze se bude "dolovat" na vice mistech Mesice soucasne a soucasne bude vicero lidskych aktivit na povrchu soucasne...mam tim na mysli vicero lidskych zakladen kdy dohromady je na povrchu 30-100 lidi, tak kvuli kapacite teto Lunarni orbitalni multitelco site bude treba pracovni orbity snizovat z 1000-3000km na 500-1500km s tim, ze bude treba dalsich multitelco druzic.

Takze at bude lidskej teleoperator na stanici v L1 (E-M, nikoliv tedy S-E .... E-Earth, M-Moon, S-Sun...jsou tu L soustavy Slunce-Zeme a soucasne libracni soustava Zeme-Mesic) nebo bezpecne na Zemi, tak to v 95% provozne-pracovnich pripadu vyjde NA STEJNO. Pochopitelne mam na mysli i to, ze system ma urcitou umelou inteligenci podobne jako vozitka MER na Marsu se systemem rozpoznavani povrchu. Tez v tom mam zapocitanou latenci vznikajici v prenosove elektronice (50-200ms).

V prumeru se odhaduje, ze v 5% pripadu je treba okamzitych lidskych reakci do 500ms a to ze Zeme provest nelze. Kdyz je treba, aby tehle 5% "specialnich" nizkolatencnich pracovnich pripadu se nejak rozume vyresilo, tak se to musi resit do 20000km od Mesice, takze stanice na LLO nebo povrchova Mesicni stanice. Ale L (E-M) ne, protoze je daleko (provozne 800-1000ms/65000km).

Pracovne-provozni prakticky rozdil celkove latence vcetne lidskeho zareagovani u L operatora vs pozemniho operatora je velice malej...zanedbatelnej, takze levnejsi je pochopitelne, kdyz je operator-clovek na Zemi.

Premejslim, jaky druh cinnosti muze byt tech 5% pripadu (toto cislo jsem nekde vycetl, ale uz nevim kde). U dulni cinnosti asi ne, spise u nejake vyzkumne-pruzkumne akci a tez u stavby prevazne vyskovych konstrukci.

Napriklad, kdyz se na vysoke kótě nebo uprostred dulniho krateru (napriklad ve stene krateru je vchod do podzemniho habitatu se svetlovody z povrchu....vrstva "zeminy" mezi obyvatelnymi tunely a povrchem dostatecne chrani biosferu od zareni z kosmu) zacne stavet prihradovej stozar pro telco vykrejvac pro povrchove "terestricke" pokryti signalem, tak takovej 50m stozar se sice slozi na povrchu a cepy otocne zvedaci casti stozaru se zasunou do pouzder (https://picasaweb.google.com/107991238548689367477/ZatecTVVykryvacStaryVrch#5243957847824872050 na obrazku si vsimnete dvou čepových patek v betonu na kterych se stozar zveda, v tech blizsich kontaktnich mistech...v podstate priruba... se pak sroubama stahne a zakotvi stozar), jeste tady je detail na "kloubove" zvedaci cepy... https://picasaweb.google.com/107991238548689367477/ZatecTVVykryvacStaryVrch#5243957578236863634, ale pri zvedani vlastne uz osazeneho stozaru (telco technikou vcetne anten) se musi davat pozor a mit rychlou reakci v pripade, ze se pri zvednuti stozaru stozar "pretahne" na druhou stranu nebo, ze se stozar muze prevrhnout na jakoukoliv stranu diky tomu, ze se pomocna kotevni lana az prilis rychle uvolnovala ze svych kotev (pri zvedani tohoto typu stozaru se vypomaha kotevnima lanama, ktere se pak sundaj...je to proto, aby se pri zvedani tento stozar neprekotil na bok ci jinam).
Takze teleoperator, ktery koordinuje kovove ruce robonautu, kteri popouští lano skrz sve "ruce" musi velmi rychle zareagovat. Bohuzel nejen on, ale i i celej telco system tak, aby pri naznaku prekoceni stozaru pri zvedani mohl operator okamzite prestat zvedat nebo povolit ci pritahnout nektere z kotvicich lan.

Tudiz konkretne tuto teleoperatorskou praci by musel delat nekdo kdo je na LLO nebo primo na povrchu Mesice, pripadne primo na stavenisti.

Pred par lety jsem stavel kamaradovy sundavaci trubkovy (20m) stozar, kotveny podobne.
Zemni cast byly 2 "U" profily svarene k sobe a "zapichnute" do zeme.
Ve vysce 2m byl "cep" zasunuty do obou "Úček" mezi nima.
Takze na jedne strane se pri sundavani stozaru "kacelo" 18m trubka a na druhe strane se protilehle zvedala 2m spodni cast trubky a pomoci vratku a bocne kotveneho lanka si ten clovek mohl sam sklapet stozar, ale kdyz by vratek a vystredene bocni kotvici lanka nemel, tak by mu museli pomoci sousedi a stacilo by, aby jeden zareagoval jinak/pomaleji nez ostatni, tak by se to cele skacelo rychle dolu.



https://picasaweb.google.com/115968679308697085840/StavbaVezeJachymovVII2010#5498223341972175058
https://picasaweb.google.com/OK1JFH/OK1KFHPokusOStavbuCtyrceteNa144MHz#5310924874579906754
http://ok1com.com/img/sub0504/DSCN1963.JPG

Jak rikam, dlouhozivotnostni multitelco lunarni druzice museji byt vzdy. Musi svym signalem pokryt vsechny zahyby krateru a udoli i na polech.

V podstate podobnej problem se stabilnim pokrytim a dostatecnou kapacitou spoje trpej zakladny v Antarktide.
Tam (vcetne trvalejch zakladen v Arktide) to resej tak, ze vetsina spoju je resena pres geostacionarni druzice (TDRS/S). Pricemz paraboly na zakladnach jsou usazeny bud na vyssi prihradovej stozar na nejakem kopci/skale nad terenem nebo pokud je zakladna na rovine, tak jeste vyssim prihradovym stozarem. Je totiz treba dosahnou GEO orbity a protlacit signal i skrz nejtezsi usek atmosfery a to pri "zemi" na ledovych plani nez se radiovej paprsek "zvedne" konecne do vzduchu, problem je, ze pri fujavicich mihotajici vrstva letajiciho snehu utlumuje radiovou trasu. Takze se pouzivaj TDRS/S druzic misto standardnich GEO spojovacich druzic a to kvuli tomu, ze tyto specializovane druzice maji o dost vetsi vyzareny vykon nez bezne GEO telco druzice...je treba protlacit se na konci cesti skrz az 40km dlouhou a az 5km vysokou vrstvu utlumovace radiosignalu v podobe vichru co zene vrstvu vody v tomto utlumovaci v podobe snehovych vlocek.
Obracene...signal ze zakladnove paraboly smerem k TDRS/S druzici neni az takovej problem, protoze TWT PA ma dost vysokej vykon (typickej GEO pozemni segment vysilac ma 2-10W PA, ale polarni spojovaci PA ma 30-150W PA. Typicke uplinkove tv vysilace maji 2-10W do 2-10m paraboly.

Horsi je to u polarnich stanic v oblasti polu odkud neni opticky videt na GEO drahu spojovych TDRS/S druzic.

Resi se to bud specialnim terestickym spojovacicm zarizenim v VHF/UHF pasmu nebo za pomoci LEO druzic.

V prvnim pripade jsou na stozarech ziskove VHF/UHF anteny s az 150W PA nasmerovane k nejblizsimu sat GEO uplinkovemu pozemniho radiobodu. Takze pres nekolik skoku (hopů) se z jizniho polu dostava datovej radiovej obousmernej signal az ke stozaru co ma GEO talir pro spojeni pres GEO druzici TDRS/S.
Jedna se typicky o 5 az 15 hopů. V tomto VHF kanale (okolo 50MHz 8PI-DQPSK se sirkou 2-10MHz v H polarizaci) jedou data az 35Mbps.
Doprovodne je jeste kratkovlnne radio pro hlas a pomala data (az 6kbps, typicky 1kbps, hlas je analogove).
Co se tyce LEO druzic, tak jedna cast je Iridium a druha cast je USRA nebo MOLNIA s moznosti az 580kbps.
Tech 600kbps vsak jede pouze je-li antena samonataceci za druzici v radomovem polokruhovem krytu, anteny jsou bud 140-160cm paraboly nebo sada planarek elektricky prepinatelnych...takze nepotrebuji rotator, ale radom potrebuji vzdy.
Spoj je v L pasmu nebo v S pasmu.
Proto se ceka na Iridium2-NEXT, kde se zvlast pro polarni expedice pocita s elektricky prepinatelnyma plochejma antenama-planarek (az 20ks planarek 30x30cm v jednom RADOM krytu) co budou mit uplink v S pasmu (az 2Mbps) a downlink v C pasmu (az 8Mbps).
Kazdopadne latence pres GEO druzice je 1600ms a pres LEO druzice 500-1100ms. Iridium-NEXT maji mit latenci 300-600ms, melo by jit pres to hrat Counter-Strike i na polu.

To je "zhruba" popis polarnich spojovych prostredku na Zemi a na Mesici to bude podobne az stejne, jen bude rozdil v tom, ze se nepouziji kratke vlny, protoze radiova vlna se nebude mit oč odrazit (odrazi se od ionosfery...vrstva E/F a protoze Mesic nema atmosferu, tak by se radiova vlna nemohla odrazit).

Snad to na vysvetleni postacuje.

Z meho pohledu bych rekl, ze na vsech planetach a mesicich SOLu by vse resilo elegantne kvalitni S-UMTS v S pasmu. Jelikoz v soucasne dobe pro polarni zakladny plati....co spojovaci prostredek, to unikatni proprietarni zarizeni platne pro danej stat.
Takze amici pouzivaj 2 systemy vzajeme nekompatibilni, rudove svuj jeden system tez nekompatibilni s ostatnim atd..
Neco jako situace u bunkovejch pozemnich telefonu pred prichodem GSM (nejdriv byl GSM Evropskej...Group System Mobile, pak svetovej Global System Mobile)...jako C-system, NMT, Radionic a pak to vse prevalcoval GSM. A presne takto by bylo dobre, aby organizace spolupracovali a dali dohromady jednotnej "CEPT" system S-UMTS.
Vy pak koupite satfoun S-UMTS, pojedete do polarnich oblasti nebo do pouste a mate signal 260kbps up/480kbps dw vse v S pasmu 2.2GHz.
Kdyz poletite na Mesic/Mars, tak vas satfoun bude fungovat taky v roamingu.
Kdyz behem 3 let postavite Lunarni lander pro pól a uz okolo Mesice budou obihat multi S-UMTS telco saty. Tak bude stacit do palubniho PC zasunout miniPCI s S-UMTS/pozicni navigaci (jako GPS pro Mesic) do PC slotu, tak staci zasunout SIMku a mate vyresenou telekomunikaci na standardni norme. Protoze doposavat plati jen jedna norma...Proximy-1, ale ta pro vyssi data, hlas a on-line do 500ms pristup nestaci, na to je norma S-UMTS.

 
11.4.2012 - 12:07 - 
zaujímavé porovnanie výkonnosti robota a človeka..
http://www.homepages.ucl.ac.uk/~ucfbiac/Human_efficiency_paper.pdf
vychádza jednoznačne v prospech ľudí
ale je trochu zavádzajúce
http://www.thespacereview.com/article/2061/1
ako si všíma tento článok, zaoberá sa pojmom robot iba v "klasickom" výklade "autonómnej jednotky", ako samostatne fungujúceho stroja s určitou pseudointeligenciou
v zásade ale iba porovnáva existujúce výkony, a novou (vlastne ešte neexistujúcou) kategóriou teleoperačných robotov sa nezaoberá ani náznakom
páči sa mi tam ten navrhovaý názov "cognibot"
..............
povedal by som že je zavádzajúci aj inak
veď výprav trebárs výprav apollo bolo niekoľko za sebou, s prakticky identickým hardvérom, kdežto robotický prieskum sa robí prakticky "po jednom kuse" (svetlá výnimka MER)
vyvinie sa robot, postaví sa jeden exemplár, a pošle sa na jednu jedinú expedíciu, a potom sa začne vyvíjať ďalší úplne odlišný
ako som povedal inde, bez používania upgrade, a aspoň náznaku viackusovej výroby, to musí mať na ekonomiku takejto "prototypovej" prevádzky, zničujúci vplyv [Upraveno 11.4.2012 alamo]
 
11.4.2012 - 12:54 - 
citace:
zaujímavé porovnanie výkonnosti robota a človeka..
http://www.homepages.ucl.ac.uk/~ucfbiac/Human_efficiency_paper.pdf
vychádza jednoznačne v prospech ľudí
ale je trochu zavádzajúce
http://www.thespacereview.com/article/2061/1
ako si všíma tento článok, zaoberá sa pojmom robot iba v "klasickom" výklade "autonómnej jednotky", ako samostatne fungujúceho stroja s určitou pseudointeligenciou
v zásade ale iba porovnáva existujúce výkony, a novou (vlastne ešte neexistujúcou) kategóriou teleoperačných robotov sa nezaoberá ani náznakom
páči sa mi tam ten navrhovaý názov "cognibot"
..............
povedal by som že je zavádzajúci aj inak
veď výprav trebárs výprav apollo bolo niekoľko za sebou, s prakticky identickým hardvérom, kdežto robotický prieskum sa robí prakticky "po jednom kuse" (svetlá výnimka MER)
vyvinie sa robot, postaví sa jeden exemplár, a pošle sa na jednu jedinú expedíciu, a potom sa začne vyvíjať ďalší úplne odlišný
ako som povedal inde, bez používania upgrade, a aspoň náznaku viackusovej výroby, to musí mať na ekonomiku takejto "prototypovej" prevádzky, zničujúci vplyv [Upraveno 11.4.2012 alamo]


necital som to, takze neviem o com to je, ale:

ak porovnas autonomneho robota s clovekom, tak clovek bez problemov vyhra... sucasna inteligencia robotov nedosahuje ani urovne vacsiny zvierat... a este chvilu to tak bude

 

____________________
Per aspera ad astra - 42
 
11.4.2012 - 13:06 - 
teleoperacne roboty su jasny vitaz

zoberte si robonauta, teleoperacne ovladaneho clovekom. Fyzicky zvladne vsetko co astronaut, a pravdepodobne aj viac. Inteligencia je outsourcovana od operatora na vesmirnej stanici. Cely prieskum je lacnejsi, kedze astronaut nemusi pristat, prezit a zase odstartovat z cielovej planety, tutiz energeticke naroky misie a celkova bezpecnost su radovo vyssie, nez keby mal prieskum robit astronaut osobne. A navyse, robonaut sa nemusi v terene v jednom kuse obavat poskodenia skafandra...
 
11.4.2012 - 13:14 - 
napr. vrak titanicu bol preskumany teleoperacnymi robotmi, a pokial viem funguje to velmi dobre 
16.5.2012 - 22:17 - 
Tak tady je možný a docela reálný začátek způsob jak bude probíhat ovládání robota na jiné planetě - přímo prostě z vědcova mozku.

Ten si tak bude připadat že chodí po jiné planetě - pro začátek jen nejspíš vozíček s horní půlkou těla - hlava , ruce a trup.

http://technet.idnes.cz/ochrnuty-ovlada-robota-myslenkou-dr0-/veda.aspx?c=A120516_173850_veda_mla
 
16.5.2012 - 22:37 - 
citace:
Tak tady je možný a docela reálný začátek způsob jak bude probíhat ovládání robota na jiné planetě - přímo prostě z vědcova mozku.

Ten si tak bude připadat že chodí po jiné planetě - pro začátek jen nejspíš vozíček s horní půlkou těla - hlava , ruce a trup.

http://technet.idnes.cz/ochrnuty-ovlada-robota-myslenkou-dr0-/veda.aspx?c=A120516_173850_veda_mla



akorát ten mega velký ping...
 
16.5.2012 - 22:56 - 
ani neviem prečo,odrazu som si spomenul na "borgov", zo startreku
to ich kolektívne vedomi atď..
 
16.5.2012 - 23:45 - 
citace:
citace:
Tak tady je možný a docela reálný začátek způsob jak bude probíhat ovládání robota na jiné planetě - přímo prostě z vědcova mozku.

Ten si tak bude připadat že chodí po jiné planetě - pro začátek jen nejspíš vozíček s horní půlkou těla - hlava , ruce a trup.

http://technet.idnes.cz/ochrnuty-ovlada-robota-myslenkou-dr0-/veda.aspx?c=A120516_173850_veda_mla



akorát ten mega velký ping...


O tom vím - to je problém samořejmě.
Ale spekulovalo se o možnosti ponechání alespoň části vědcu na oběžné dráze či jinde - v předchozích příspěvcích od jiných byl i popisován maximlní ping a tak vdálenost pokud se nepletu 75 000 km.

Krom toho výprava těžko přistane asi na více - tedy spíše mnoha místech - tedy budou to řídit třeba i z té planety přímo jen v místech - kam se lidská expedice neplánuje a kde je to přesto vědecky zajímavé.

Toto samozřjmě platí ten ping, že opravdu již nic nenírychlejší než světlo - a to něco použitelné jen k dopravě informace - nikoliv čehokoliv fyzického to není zapotřebí - tedy ovládání - na to bych tedy takto 100% nesázel rozhodně.

 
16.5.2012 - 23:48 - 
Těch pár vědců na oběžné dráze - menší nutná fyzická i technická příprava pobyt v kosmické lodi i kolem Marsu je dle mne srovnatelný zž na délku pobytu s pobytem na ISS.
A snižení nákladů - právě ten průzkum odlehlých oblsatí bez lidské expedice.
 
17.5.2012 - 05:57 - 
Průzkumná loď s rotou robotů vysílaných do nehostinných míst a ovládaných s oběžné dráhy, tam by se to rapidně snížilo. To už by bylo jako hraní her on-line po internetu. To bych chtěl taky zkusit :-) Nezačneme ještě víc lenivět? 
09.7.2012 - 22:00 - 
http://nextbigfuture.com/2012/07/mind-controlled-robot-from-1250-miles.html
došlo k prvému pokusu o riadenie robota pomocou "myšlienok"
izraelský študent v "ct snímači" ovládal 2000 km vzdialeného minihumanoida vo francúzsku
 
13.11.2012 - 21:04 - 
http://www.wired.com/wiredscience/2012/11/telerobotic-exploration/

prečo bude budúcnosť prieskumu vesmíru, úplne iná ako si ju predstavujeme?

http://www.esa.int/esaHS/SEMC2N62Q8H_index_0.html#subhead2
http://www.esa.int/esaHS/SEMC2N62Q8H_index_1.html
Sunita Williams ovládala pomocou vesmírneho internetu robota v laboratóriu na zemi


http://www.dsl.sk/article.php?id=13330&hot=1
Americká vesmírna agentúra NASA a európska vesmírna agentúra ESA na konci októbra spoločne otestovali nový vyvíjaný medziplanetárny komunikačný protokol DTN na diaľkové ovládanie robota.
 
02.3.2013 - 10:42 - 
dám to sem
http://technet.idnes.cz/prenos-myslenky-telepatie-d0q-/veda.aspx?c=A130301_162637_veda_mla
Vědci poprvé v historii přenesli na dálku myšlenku mezi mozky
Pomocí elektrody v mozku a systému na překlad mozkových vln se dva laboratorní potkani dokázali na tisíce kilometrů domluvit, jak získat pochoutku. Vědcům kolem uznávaného biologa Miguela Nicolelise se tak poprvé podařilo "přenést myšlenku".
Zní to jako test paranormálních schopností, ale to není celé. Vědci nejprve potkanům do mozku implantovali elektrody, které sledovaly činnost neuronů odpovídajících za pohyb. Ty připojili na zařízení, které signál překládalo do elektronické podoby. Když první potkan nahmatal štěrbinu a označil správnou páčku, druhý potkan dostal do mozku "přeložený" záznam pohybů prvního zvířete. V porovnání s touto komplikací pak už to, že jeden z potkanů byl v Brazílii a druhý v USA, vlastně nehraje takovou roli. Jejich porozumění bránily větší překážky než vzdálenost.
Už nyní se podle časopisu Nature v jeho laboratoři zkouší propojení čtyř laboratorních potkanů najednou. Připravuje také úpravu podobného systému pro opice. Ty si podle brazilského vědce lépe uvědomují samy sebe, a tak by mohly lépe spolupracovat. V prvním kole chce dvě opice naučit v myšlenkách společně hrát jednu počítačovou hru. Máme se tedy ještě na co těšit.
 
02.3.2013 - 12:04 - 
skoncime ako borgovia... 
20.5.2013 - 10:02 - 
Ak by ste si chceli vyskusat "teleoperacny prieskum" este na zemi, mozte si pozriet napriklad nepristupny teren z hora vrtulnikom na ovladanie s kamerou. Dnes uz je ta technika tak lacna a pristupna pre kazdeho
http://www.model-rc.sk/detail/rc_vrtulnik_s_kamerou_mjx_t40__t40c__t640c/224/category/131/type/3
 
28.2.2014 - 10:05 - 
citace:
skoncime ako borgovia...

http://www.medicalnewstoday.com/articles/272991.php
http://tech.sme.sk/c/7118516/opica-myslienkami-ovladala-pohyb-inej-opice.html
Opica myšlienkami ovládala pohyb inej opice

najprv potkany, teraz opice, blíži sa to k človeku doslova "evolučne"
 
21.3.2014 - 07:09 - 
http://foto.rg.ru/photos/96a1477b/index.html
Российского робота-космонавта продемонстрировали в ЦПК

 
21.3.2014 - 07:41 - 
citace:
citace:
skoncime ako borgovia...

...
Opica myšlienkami ovládala pohyb inej opice

najprv potkany, teraz opice, blíži sa to k človeku doslova "evolučne"
To si viem celkom živo predstaviť, ako ovládam inak vždy lenivého a práci sa vyhýbajúceho cigána a pekne krásne ho donútim poryľovať mi záhradu či vykopať jamu na položenie kanalizačnej prípojky
Dokonca ani len sa nebude pokúšať nič ukradnúť, fúrik a cirkulárka zostanú nedotknuté

 
21.3.2014 - 12:15 - 
citace:

To si viem celkom živo predstaviť, ako ovládam inak vždy lenivého a práci sa vyhýbajúceho cigána a pekne krásne ho donútim poryľovať mi záhradu či vykopať jamu na položenie kanalizačnej prípojky
Dokonca ani len sa nebude pokúšať nič ukradnúť, fúrik a cirkulárka zostanú nedotknuté



do niečoho takého, by som bez "firewallu" nešiel, zdieľané vedomie je proste niečo ako internet, mohol by si chytiť "výrus"
zatiaľ čo "Déži" bude prenasledovaný, utkvelou myšlienkou na kopanie rigolov, teba bude prenasledovať túžba, sčórovať niečo v najbližšej sámoške, a počítaj s tým, že vždy zvíťazí tá jednoduchšia idea
 
29.7.2014 - 17:14 - 
http://danielmarin.naukas.com/2014/07/29/proyecto-herro-humanos-y-robots-estudiando-marte/


 
29.7.2014 - 17:21 - 
v tejto téme 23.7.2011

 
18.11.2014 - 00:56 - 
myslím že to tak trochu patrí sem
citace:
Budoucnost patří kyborgům, ne kmenovým buňkám, říká neurochirurg Beneš
Pokud není budoucnost v kmenových buňkách, v čem ji tedy hledat?
Budoucnost u těchto poranění bych spíše viděl v neuroprotézách. Tedy zařízeních, která dokáží snímat, co se děje v mozkové kůře, když chce pacient třeba s něčím pohnout, a vyvolá umělý pohyb. Neuroprotézy dokáží dekódovat a opět zakódovat potenciály v kůře a vyslat je prostřednictvím softwaru do stimulátorů třeba periferních nervů nebo do kurzoru počítače. Takové protézy už jsem viděl. Jejich prostřednictvím třeba chodil zcela ochrnutý, dokonce jel na bicyklu. Nebo nevidomý s pomocí dvou kamer řídil auto. Ale viděl jsem je už před 25 lety a zatím to nemá žádnou praktickou konsekvenci.
http://zpravy.idnes.cz/mozek-micha-benes-chirurgie-df8-/domaci.aspx?c=A141106_202536_domaci_hv#utm_source=sph.idnes&utm_medium=richtext&utm_content=top6

tak ma napadá otázka "konsekvencia"
aké by to bolo mať "narastenú" tretiu ruku.. ktorá sa nachádza niekde na mesiaci? a tretie oko k tomu, ktoré by sa tam rozhliadalo? [Upraveno 18.11.2014 alamo]
 
18.11.2014 - 07:00 - 
Například Alexander Gerst v uplynulém půl roce testoval dálkové ovládání pojizdného robota s pažemi v holandském Noordvijku z paluby ISS.
http://www.esa.int/Our_Activities/Operations/Gerst_drives_car-sized_rover_from_space




Více o telerobotice v ESA : http://esa-telerobotics.net

 
25.2.2015 - 16:46 - 
http://tech.sme.sk/c/7665550/ukazali-dron-ktory-ovladaju-myslienkami.html?ref=tit
Nad malým, športovým letiskom sa vznáša dron a svojou kamerou sníma zem pod sebou. Hoci ho neriadi ani modelár s diaľkovým ovládačom zaveseným na krku, ani expertný robotický systém, plní myšlienky pilota.
A to doslova. Kým kukla so senzormi sníma EEG – elektrické vlny odrážajúce aktivity mozgu – počítač vyhodnocuje zosnímané dáta, aby ich preložil do povelov, ktoré riadia let zariadenia. Pilot sa snaží vykonávať jednoduché i zložitejšie manévre, bez toho aby sa čo i len pohol. Sleduje symboly na obrazovke a snaží sa svojou mysľou posúvať ich na ploche.

ďalší kúsok do "skladačky"
 
<<  1    2    3  >>  


Stránka byla vygenerována za 0.121572 vteřiny.