Kosmonautika (úvodní strana)
Kosmonautika@kosmo.cz
  Nepřihlášen (přihlásit)
  Hledat:   
Aktuality Základy Rakety Kosmodromy Tělesa Sondy Pilotované lety V Česku Zájmy Diskuse Odkazy

Obsah > Diskuse > XForum

Fórum
Nejste přihlášen

< Předchozí téma   Další téma ><<  2    3    4    5    6  >>
Téma: Izraelská kosmonautika
15.4.2019 - 11:37 - 
quote:

To je na tej snímke mätúce. Všetky zverejnené snímky Beresheet mal pohľad za seba. Ak nemá nastaviteľné kamery, tak v dobe snímania letel s motorom dozadu, teda nemohol brzdiť ( moja hypotéza).


Sonda měla po obvodu 6 kamer a na všech zveřejněných snímcích přistávací nohy nejsou vidět. Viz předchozí snímky odvrácené strany Měsíce. Klidně to mohl být pohled do boku.
 
15.4.2019 - 13:49 - 
quote:
Ale sonda to místo vlastně přeletěla a dopadla jižně od pořízeného snímku s kráterem Hypatia.


To je jedna možnosť. Ale nejako sa mi nezdá, že by sonda preletela plánovanú oblast pristátia až o viac ako 1 200 km. Poznáme presný čas vzniku snímky s Hypatiou? Pokiaľ viem, tak nie. Nie je skôr možné, že snímka vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu?
 
15.4.2019 - 14:06 - 
quote:
quote:

To je na tej snímke mätúce. Všetky zverejnené snímky Beresheet mal pohľad za seba. Ak nemá nastaviteľné kamery, tak v dobe snímania letel s motorom dozadu, teda nemohol brzdiť ( moja hypotéza).


Sonda měla po obvodu 6 kamer a na všech zveřejněných snímcích přistávací nohy nejsou vidět. Viz předchozí snímky odvrácené strany Měsíce. Klidně to mohl být pohled do boku.

Áno, je ich šesť.
"Fotografie z vesmíru Bereshit robí pomocou šiestich 8-megapixelových kamier Imperx Bobcat B3320C s optikou Ruda"

Niekde som čítal, že po pristáti mali spraviť panoramatický záber okolia. Predpokladám, že asi nemajú rovnaký uhol k osy sondy, ale myslím si, že ak panorama má mať zmysel, tak sa pozerám na povrch, teda dole, nie do čierneho okolia osvetleného Mesiaca, teda hore. Preto ta moja úvaha "pozerá dozadu".
Tak to upresním, dozadu pod určitým uhlom na bok, alebo do boku smerom vzad.

Inak musím zapracovať na zrozumiteľnosti grafov, a dať tam výraznejšie červené šípky:
https://4.bp.blogspot.com/-vNKpO_5qVPQ/XKhVFA4uOTI/AAAAAAAAx8w/lbTY0Vfoy4U8bWd06rAB2SUBNRKMjx1YwCLcBGAs/s1600/Beresheet%2BMoon%2Bcomp.png

https://4.bp.blogspot.com/-lcytRzfPMkQ/XKhT2NVnxvI/AAAAAAAAx8c/1EAj2rUsZwAXPB58aMkioekDHLqLEZKpwCLcBGAs/s1600/Beresheet%2BMoon%2Bzy%2Bcom.png
aby z nich bolo jasné, že letí pred Mesiacom zhora dole.


"...a na všech zveřejněných snímcích přistávací nohy nejsou vidět."
viď:
http://www.jwire.com.au/wp-content/uploads/2019/03/oir7k.png

Celá úvaha stojí na tom, že pozícia kamier na sonde je pevná. Nikde som sa nedočítal, či niektorá z nich nie je polohovateľná.

 

____________________
Lamid
 
15.4.2019 - 14:30 - 
quote:
Nie je skôr možné, že snímka vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu?


Tiež som na to myslel, ale...
ako píšem vyššie:
"No it is not the last picture that was taken. We have one picture that was taken closer to landing but has not been confirmed to be published yet. I assume that it will be published soon."
síce to nevylučuje, ale skôr to hovorí, že patrí k posledným.
Ale je to len špekulácia.
Sme rozmaznaný zverejňovaním exaktných údajov od ESA a NASA a tieto od SpaceIL bez bližších údajov dávajú priestor fantázii.
Občas si myslím, že to robia schválne.

 

____________________
Lamid
 
15.4.2019 - 15:13 - 
Presne ako hovoríš, máme veľmi málo presných údajov a tak môžme len špekulovať. Preto si aj myslím to, že tvrdenie že snímka s Hypatiou patrí k posledným nijako nevylučuje, že vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu. Nevieme s akou frekvenciou snímkovanie prebiehalo, je možné, že počas pristávacej sekvencie neprebiehalo vôbec a všetky snímky, vrátane tej zatiaľ nezverejnenej poslednej, mohli vzniknúť ešte pred spustením brzdiaceho manévru. A preto si myslím, že stopy po impakte Beresheetu stále treba hľadať niekde v Mori Jasu, nie tisíce kilometrov od plánovaného miesta pristátia. Ale opäť, áno, je jasné že zatiaľ sú to len špekulácie... [upraveno 15.4.2019 15:17] 
15.4.2019 - 16:07 - 
quote:
Inak je uhol pohľadu dosť úzky, teda ide o foto z teleobjektívu.
Kamery majú byť podľa https://www.imperx.com/ccd-cameras/b3320/ 8 megapixel s rozlíšením 3296 x 2472 - takže to bude skôr len "jednoduchý výrez" zo záberu.
 
15.4.2019 - 16:25 - 
quote:
quote:
...cameras/b3320/ 8 megapixel s rozlíšením 3296 x 2472 - takže to bude skôr len "jednoduchý výrez" zo záberu.


na web sa dávajú snímky redukované z pôvodného rozlíšenia na veľkosť šírky max 1200 pixelov( štandardne 600 až 900) , lebo 3300 je na HD monitor zbytočne veľa.
Nerobí sa výrez. Ale zase ide len o dohad.
[upraveno 15.4.2019 16:26]

 

____________________
Lamid
 
15.4.2019 - 16:57 - 
quote:
... Ale opäť, áno, je jasné že zatiaľ sú to len špekulácie... [upraveno 15.4.2019 15:17]


Osobne sa teším, kde ju nájdu.

Pokúsil som sa pristátie Beresheet pomocou tu riešeného algoritmu v Excel upraveného na Mesiac.
http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&fid=3&tid=1870&start=30&page=2
http://mek.kosmo.cz/zaklady/rocket_ascent_simulation_20km.xls
Ja používam verziu 0.05 – 21.12.2016 mnou upravenú a teraz modifikovanú na Mesiac.


Nosič beresheet
Suchá hm.1 150 kg
Palivo 1 215 kg
Tah 1 407 N
Isp sl 1 318 s
Isp vac 1 318 s
area 0,0 m2
násobok Cx 0,000
m1 365 kg


vychádza mi, že pri plne zapálenom hlavnom motory by pristál po 500 km.
Ale keď som videl, živý prenos, ako vyhodnocovali každý jednotlivý pulz, tak to je rozdiel medzi teóriou a praxou. Možno boli príliš opatrný a neverili orientácii sondy, keď to tak rozkúskovali.

A ak majú telemetriu do výšky nad povrchom 149 m, tak potom je to len balistická krivka a presnosť dopadu majú v +- 1 km.
Skúsme počítať:
v_hor 946,00 m/s
v_ver 134,00 m/s

149m/134m/s=1,11 s
946 m/s x 1,11s=1052 m

Možno sa mýlim, ale takto mi to vychádza.
[upraveno 15.4.2019 17:11] [upraveno 16.4.2019 01:44]

 

____________________
Lamid
 
17.4.2019 - 06:51 - 
quote:
... že snímka s Hypatiou patrí k posledným nijako nevylučuje, že vznikla ešte pri predchádzajúcom obehu. Nevieme s akou frekvenciou snímkovanie prebiehalo, je možné, že počas pristávacej sekvencie neprebiehalo vôbec a všetky snímky, vrátane tej zatiaľ nezverejnenej poslednej, mohli vzniknúť ešte pred spustením brzdiaceho manévru. A preto si myslím, že stopy po impakte Beresheetu stále treba hľadať niekde v Mori Jasu, nie tisíce kilometrov od plánovaného miesta pristátia. ... [upraveno 15.4.2019 15:17]


Správne,
diskusia na reddit, odkaz je vyššie, stačilo pozorne čítať:
SpaceIL_Beresheet
u/demonspawn79: Is there any footage from the lander as it made it's descent?

Yes, there are two pieces of footage, they are pictures. One is a 'selfie' that was taken shortly before landing: https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1116430572551852032
The other still hasn't been released.

This picture was taken four hours before the landing process, at an altitude of 22kn, before Beresheet started making its descent. https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1116677654370029568

"Tento obraz bol zosnímaný štyri hodiny pred procesom pristátia, v nadmorskej výške 22km, predtým ako Beresheet začal robiť zostup."

4 hodiny, teda dva obehy pred pristávacím manévrom (P=120,8 min).

Tak, ta moja zobrazovaná dráha na obrázku nebude až tak mimo.
https://2.bp.blogspot.com/-6U4xJGOromk/XLLGmASQVMI/AAAAAAAAyAk/3I8M7j5YMyEp0DdTNRrJQn_79a_rLEHKgCLcBGAs/s1600/Beresheet%2B_trajectory11apr20_13utcorez.png


A aj orientácia sondy sedí. Letela s motorom dozadu a snímka je z boku smerom dozadu. [upraveno 17.4.2019 07:24]

 

____________________
Lamid
 
17.4.2019 - 10:39 - 
Poslední snímek. 15km na povrchem.

 
17.4.2019 - 10:43 - 
Áno,
https://twitter.com/TeamSpaceIL/status/1118430821520683008
Teraz len zistiť kde to na Mesiaci je.

Beresheet preletová fotografia označené Hypatia, Hypatia A, pristávacie lokality Apollo 11, ...:
[upraveno 17.4.2019 10:49]

 

____________________
Lamid
 
18.4.2019 - 04:51 - 
"Šesť dní potom, čo Beresheet havaroval na lunárnom povrchu , teraz máme vysvetlenie toho, čo sa pokazilo: Softvérový príkaz nahraný na opravu problému so snímačom začal reťazovú reakciu, ktorá vypínala hlavné motory, odsúdil lander.

... prvých pár minút zostupu dokonale odrážalo simulácie. Prvé znamenie problémov sa začalo, keď jedna z inerciálnych meracích jednotiek kozmickej lode, ktorá poskytuje údaje o rýchlostnom vektore a údaje o zrýchlení, sa náhle vypla. Dôvod zlyhania je stále neznámy.
...zlyhanie IMU samo o sebe by nespôsobilo, že Beresheet havaruje, pretože kozmická loď mala ich viac."

http://www.planetary.org/blogs/jason-davis/software-command-doomed-beresheet.html




a tento twit identikuje polohu aj predhádzajúceho snímku a tiež posledného
https://twitter.com/saetur/status/1118516159626784769

[upraveno 18.4.2019 05:28]

 

____________________
Lamid
 
18.4.2019 - 09:40 - 
Pokúsil som sa o lokalizáciu.
Nie som na to odborník, ale skúsil som.
Google Earth moc nepomôže:

moc tam vidieť nie je.

A tu je to aj s trajektóriou:

 

____________________
Lamid
 
21.4.2019 - 10:06 - 
Denis-19 rozoberá dopad.
https://habr.com/ru/post/448812/
"По предварительным подсчетам, аппарат «Берешит» пролетел на 16-20 км дальше расчетного места посадки."
Podľa predbežných výpočtov jednotka Bereshit letala o 16-20 km ďalej ako odhadované miesto pristátia.

"D (диаметр кратера в метрах= 0.55679*(M^(1/3)), где M=ТНТ(в кг.
Получается, что расчетный диаметр кратера: 0.55679*(25^(1/3))) = 1.62 метра."

Neviem odkiaľ má tieto informácie.

Pridám sem identifikáciu miesta pristátia:
podľa Weizmann Institute of Science, topografická mapa 140 km širokej pristávacej zóny uvedená vyššie v tomto vlákne a mapa vykreslená LROC quickmap:


nikde nie je písané, že mala pristať na stred. Ak sa kráter nájde v tom 140 km priemere bude to skvelé.

 

____________________
Lamid
 
21.4.2019 - 14:02 - 
quote:
"D (диаметр кратера в метрах= 0.55679*(M^(1/3)), где M=ТНТ(в кг.)
...
Neviem odkiaľ má tieto informácie.

počítal to podobne ako ja - zo ženijných tabuliek - priemer a hlbka "povýbuchového" kráteru s bežne počítajú ako tretia odmocnina ekvivalentnej hmotnosti nálože TNT s nejakými koeficientami, ktoré závisia od relatívnej hlbky uloženia nálože (podkop, násobný podkop, neuplný podkop, povrchové uloženie) a od druhu "zeminy" (sypná, kopná, ťažko kopná, rôzne druhy "skaly"). Mňa by skôr zaujímalo, odkial vzal koeficient "na päť desatinných miest", v tabuľkách je bežne uvádzaný na jedno, maximálne dve miesta, viac to ani nemá zmysel ...
 
21.4.2019 - 16:57 - 
quote:
quote:
"D (диаметр кратера в метрах= 0.55679*(M^(1/3)), где M=ТНТ(в кг.)
...

počítal to podobne ako ja - zo ženijných tabuliek - priemer a hlbka "povýbuchového" kráteru s bežne počítajú ako tretia odmocnina ekvivalentnej hmotnosti nálože TNT s nejakými koeficientami, ktoré závisia od relatívnej hlbky uloženia nálože (podkop, násobný podkop, neuplný podkop, povrchové uloženie) a od druhu "zeminy" (sypná, kopná, ťažko kopná, rôzne druhy "skaly"). Mňa by skôr zaujímalo, odkial vzal koeficient "na päť desatinných miest", v tabuľkách je bežne uvádzaný na jedno, maximálne dve miesta, viac to ani nemá zmysel ...


Denis-19 je dosť zdielny, dal tam odkaz na pdf odkiaľ to zobral:
http://przyrbwn.icm.edu.pl/APP/PDF/128/a128z2bp076.pdf

 

____________________
Lamid
 
21.4.2019 - 17:36 - 
Na internete je viac kalkulátorov dopadu.
Mne sa pozdáva:
https://www.open.edu/openlearn/science-maths-technology/science/physics-and-astronomy/astronomy/crater-calculator

Dá sa v ňom zvoliť gravitácia Mesiac.

Your inputs:

Projectile diameter in metres = .75
Projectile density in kg/m3 = 1000
Impact velocity in km/s = 1
Impact angle in degrees = 8
Target density in kg/m3 = 1500
Acceleration due to gravity in m/s2 = 1.6
Target type: loose sand

Results:

The three scaling laws yield the following transient crater diameters. Note that diameters are measured at the pre-impact surface. Rim-to-rim diameters are about 1.25 times larger!

Yield scaling: 2.80 m
Pi scaling (preferred method!): 3.69 m
Gault scaling: 2.29 m

Crater formation time = 1.84 s

Using the Pi-scaled transient crater, the final crater is a Simple crater with a rim-to-rim diameter of 5.76 m.

This impactor would strike the target with an energy of 1.10 × 10E8 Joules.

 

____________________
Lamid
 
21.4.2019 - 17:45 - 
ak podľa PDF, takže zložitejšie a "vedeckejšie", otázka je či aj presnejšie
Kalkulátor - mohlo by byť. V podstate záleží na spôsobe definície vlastností materiálu terča.
K výpočtu - znížil by som hustotu dopadajúceho objektu na cca 200-250kg/m3 pri rozmere 1 meter

potom:
quote:


Projectile diameter in metres = 1
Projectile density in kg/m3 = 250
Impact velocity in km/s = 1
Impact angle in degrees = 8
Target density in kg/m3 = 1500
Acceleration due to gravity in m/s2 = 1.6
Target type: loose sand

Results:

The three scaling laws yield the following transient crater diameters. Note that diameters are measured at the pre-impact surface. Rim-to-rim diameters are about 1.25 times larger!

Yield scaling: 2.28 m
Pi scaling (preferred method!): 2.96 m
Gault scaling: 1.56 m

Crater formation time = 2.05 s

Using the Pi-scaled transient crater, the final crater is a Simple crater with a rim-to-rim diameter of 4.62 m.

This impactor would strike the target with an energy of 6.54 × 10E7 Joules.

[upraveno 21.4.2019 18:16]
 
21.4.2019 - 18:15 - 
S tabuľkou sa dá vyhrať.
Len jedna vec.
Priemer a hustota projektilu sa volí,
ale pozor výsledná energia musí byť 108 MJ.(100-120 MJ)
1.08 × 10E8 Joules (počital som to v staršom príspevku)

ty máš
6.54 × 10E7 Joules (65,4 MJ)

a dopadový uhol je 8°.
vx=946,7
vy=134.3
v=sqrt(vx^2+vy^2)=955 m/s
uhlol=arctan(134,3/946,7)=8,07°
https://forum.nasaspaceflight.com/assets/47217.0/1556217.jpg

je pekné navoliť si piesok alebo zeminu(saturated soil)
a porovnať to zo Zemou. [upraveno 21.4.2019 18:33]

 

____________________
Lamid
 
21.4.2019 - 18:27 - 
Aj sa mi niečo nezdalo...
quote:
Your inputs:

Projectile diameter in metres = 1.15 / 1.25
Projectile density in kg/m3 = 250
Impact velocity in km/s = 1
Impact angle in degrees = 8
Target density in kg/m3 = 1500
Acceleration due to gravity in m/s2 = 1.6
Target type: loose sand

Results:

The three scaling laws yield the following transient crater diameters. Note that diameters are measured at the pre-impact surface. Rim-to-rim diameters are about 1.25 times larger!

Yield scaling: 2.59 m / 2.79 m
Pi scaling (preferred method!): 3.33 m / 3.57 m
Gault scaling: 1.76 m / 1.90 m

Crater formation time = 2.17 s / 2.24 s

Using the Pi-scaled transient crater, the final crater is a Simple crater with a rim-to-rim diameter of 5.19 m / 5.56 m.

This impactor would strike the target with an energy of 9.95 × 10E7 Joules / 1.28 × 10E8 Joules.
 
21.4.2019 - 22:44 - 
Treba mať na pamäti, že takéto výpočty sú v prípade objektov ako mesačná sonda len značne približné - neuvažujú mnoho faktorov, ktoré by ale výpočet výrazne komplikovali.
Napríklad už samotný regolit a jeho hustota - výpočet uvažuje konštantnú hustotu, pritom ale:
quote:
Průměrná hustota regolitu dosahuje na povrchu Měsíce okolo 1400 kg/m³, nicméně rychle narůstá směrem do hloubky. V jednom metru pod povrchem je hustota regolitu již 2000 kg/m³.
quote:
The density of regolith at the Apollo 15 landing site averages approximately 1.35 g/cm3 for the top 30 cm, and it is approximately 1.85g/cm3 at a depth of 60 cm.

Sondu (projektil) aproximujeme homogennou guľou s nejakým priemerom a nejakou hustotou, čo nezodpovedá konštrukcii sondy, ktorá vo svojom vnútri ukrývala prinajmenšom štyri guľové nádrže na palivo a hlavný raketový motor (keď zanedbáme ostatné zariadenia a vybavenie). Sonda je teda výrazne nehomogenny a výrazne asymetrický objekt.
Výpočet tiež nezohľadňuje zostatok paliva v nádržiach, pritom energia obsiahnutá v palive - a zmes hydrazínov /NOx alebo i samotný hydrazin či UDMH je pri dostatočnom počinovom impulze výbušninou výkonom prinajmenšom porovnateľnou s TNT - prevyšuje vypočítanú dopadovú energiu sondy a mala by byť aspoň čiastočne do výpočtu zahrnutá.
Podobne výpočet zrejme uvažuje prevažne výbuch na povrchu, v danom prípade je ale vhodnejšie uvažovať prienik pod povrch a výbuch v nejakej, hoci neveľkej hlbke.
Konečne - použitý model, oblasť použiteľnosti modelu pre daný prípad a problém škalovania. Modely sú evidentne použité tri rôzne - a dávajú pre tento prípad značne rozdielne výsledky, prakticky v rozsahu dvojnásobku.
 
22.4.2019 - 05:38 - 
Pravda.
Verím, že sú na to simulácie, ale to už je veda.
Hayabusa 2 to iste riešila pri impaktore.

Som sa pozrel:
Hydrazín má energiu 19,4 MJ/kg,
Monomethylhydrazine (MMH) 28,3 MJ/kg
Paliva bolo 76 kg, väčšia časť okysličovadlo. Neviem v akom pomere, ale ak 30 kg MMH, tak je to 30x28,3 MJ = 850 MJ.

 

____________________
Lamid
 
23.4.2019 - 09:28 - 
Pokúsil som sa pozrieť ako je to s pozorovaním zo Zeme.
rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu:
d"=114/D , D v mm
d"=114/8500=0,013"
Teda 8,5 metrový ďalekohľad má rozlíšenie 0,013 uhlovej sekundy
to je na vzdialenosť Mesiaca
arctan(0°0'0.013")*385400km=0,025km
Teda zo Zeme máme rozlíšenie na Mesiaci 25 m (teoreticky, ideálne)

A ako to bolo keď sonda narazila a 76 kg paliva spravilo záblesk.
Tu by som sa rád podučil. Bol pozorovateľný zo Zeme?

 

____________________
Lamid
 
23.4.2019 - 16:09 - 
Ak to smeruje na mňa... Neviem, ale skôr nie.

1) bolo to na osvetlenej strane
2) záblesk od samotného dopadu sondy nebol skoro žiadny - pri rýchlosti pod 1000m/s musí na pozemskej strelnici "zakresať tvrdé o tvrdé", aby to vôbec hodilo v ďalekohľade viditeľné iskry
Cvičná podkalibrová šípová strela z kanonu tanku T-72 (počiatočná cez 1800m/s, dopadová cez 1600m/s) pri minutí cieľa často zmizla v zemi bez akéhokoľvek pozorovateľného záblesku (alebo len od rozbitej stopovky). Pri zásahu obrneného cieľa bol dopad sprevádzaný kratučkým zábleskom, často pozorovateľným aj voľným okom (na cca 2,5-3 kilometre). Ale opäť - často sa pri dopade stopovka "rozbila" a záblesk dopadu prekryla, presvietila... Vtedy býval záblesk nápadne dlhší (aspoň vnemovo) a líšil sa aj farebne.
3) Záblesk od detonujúceho paliva je "roztiahnutý v čase" trvá relatívne dlho, takže je dosť "matný", nevýrazný
Treba si uvedomiť, že samotný výbuch výbušniny (prechod detonačnej vlny) vlastne "nesveti", podobne ako "nesvieti" plameň raketového motoru v oblasti nadzvukového prúdenia na konci trysky - svietiť začínajú spaliny až v oblasti, kde ich rýchlosť prúdenia klesne pod lokálnu rýchlosť zvuku.
(ostatne - aj u atomovej bomby štiepna reakcia skončí ešte pred rozrušením obalu nálože)
4) navyše sa domnievam, že analogiu exanzie splodín výbuchu s expanziou spalín raketového motoru možno použiť aj v prípade posudzovania záblesku výbuchu - žiadne nápadné "svietenie" sa nekoná, podobna ako na záberoch štartov návratových modulov Apollo je plameň motora prakticky neviditeľný
 
23.4.2019 - 18:56 - 
Vďaka za vysvetlenie.
Len som predpokladal, že keď horí cca 1000 MJ v radoch sekundy tak to trochu zasvieti.

 

____________________
Lamid
 
23.4.2019 - 21:05 - 
Tu by asi bolo aj vhodné porovnanie s odhadovanou dopadovou energiou a časom trvania pozorovaných zábleskov pri dopadoch meteoritov na osvetlenej a neosvetlenej časti Mesiaca... 
23.4.2019 - 21:40 - 
Moja otázka smeroval k tomu, či bafnutie 20 litrov benzínu na Mesiaci by bolo vidieť zo Zeme.

 

____________________
Lamid
 
23.4.2019 - 22:08 - 
Ak by bolo pozorovanie vykonávané (správne nasmerovaným) najväčším dostupným teleskopom a v celom dostupnom spektrálnom rozsahu (vrátane IR), tak by zaznamenanie záblesku dopadu a výbuchu paliva zrejme bolo možné.
Skoro určite tam vznikol pomerne veľký (do 100 metrov) prachový oblak a zrejme aj oblak "oranžového dymu" z okysličovadla. Ich existencia sa počíta na jednotky sekúnd, takže na astrokamere by bolo možné detekovať krátkodobú aj dlhodobú zmenu osvetlenie a farby na jednom alebo niekoľkých pixeloch. Otázka je, ako výrazná by to bola zmena v porovnaní so šumom a seeingom.

Podľa mňa ale kamery, ktoré sa používajú na pozorovanie a záznam zábleskov od dopadov meteoritov na Mesiac nemali šancu záblesk dopadu sondy zaznamenať.
Ak by sa to niektorej podarilo, už by sa tým zrejme prevádzkovateľ pochválil...
 
23.4.2019 - 23:21 - 
Nevím jestli to tu někdo rozoberal, ale existuje možnost že to proběhlo jinak ?
Tedy, to co vidíme na videu je jistá infografika + telemetrie ( možno i telemetrie očekávána a korigovaná o živé data ) + sonda má program který se musí vypořádávat s neočekávaným chodem systémů a ty prostě musí umět "zaříznout". Ale k jádru.
1. motory běží na plno ale telemetrie ukazuje opak
2. je přerušena komunikace
3. "žádný" záblesk ( nemusel být)
může to tedy být i následovně ?
1. motory běží a sonda začíná stoupat , někdo/něco to koriguje a výsledkem je opět stoupání a růst rychlosti
2. komunikace přerušena, protože sonda očekává že přistává/přistane - nebo je sonda mimo komunikační "paprsek"
3. sonda dále obíhá měsíc

tedy spíše to vedu jako pravděpodobné, ten motor fungoval po celou dobu mise, tedy i v závěru a dokonce sondu i "zachránil".

poslední dotaz, myslíte si že se pokoušejí se sondou komunikovat ?

Robo.
 
24.4.2019 - 05:15 - 
Skvelá myšlienka.
Len to by asi musela zasiahnuť vyššia moc.
A potom veriť, že si to sama zopakuje, pristane a nám ukážu fotky.
Vlastná fantázia je skvelá vec.
Na Slovensku máme jedného, čo verí, že bol zvolený za prezidenta.

Vážne.
Prerušenie pristávacieho procesu a návrat na orbitu je možný, ale to by sa muselo udiať oveľa skôr.
Musel by som to spočítať, ale na to by asi sonda nemala dosť paliva.

Alebo...
Ona ani nezačala pristávať a obieha tam stále.

 

____________________
Lamid
 
<<  2    3    4    5    6  >>  


Stránka byla vygenerována za 0.290273 vteřiny.