citace:Alchymista: Od čias staníc Almaz (Saljut 3) ...
Bol by ten film spomínaný na forum.valka.cz k dispozícii? O kanóne na Almaz-e som vedel, aj o praktickej skúške, len som si to moc nevedel predstaviť.
V podstate taký kanón môže mať hociktorý manévrujúci satelit série Kozmos, vyskúšali ich nie jeden.
[Upraveno 01.6.2012 fritz.lochmann]
Není do vesmíru lepší obrany/utočný prostředek řízená střela (s ruznými typy hlavice) než automatický kanon?? i když asi ve vakuu a v nulové gravitaci se balistická křivka nekona... tedy co je jednodušší a použitelnější na obranu/utok?
Řízenou střelu by jste museli celou vyvinout a vyzkoušet, USA mají EKV z protiraketové obrany, který je možné použít, ale stálo to majlant a museli by jste ho ještě upravit - přidat urychlovací stupeň a bojovou hlavici. Řízenou střelu ale můžete oslepit laserovým rušičem nebo zmást klamnými cíly. Střelu z kanónu už po vystřelení nevychýlí nic. Počáteční rychlost granátu se pohybuje od 700 m/s po 1500 m/s a neklesá po celou dobu letu, takže cíle ve vzdálenosti do 5 km zasáhne dřív, než protivník zareaguje úhybným manévrem, absence atmosféry výrazně zvyšuje přesnost palby.
citace:Řízenou střelu by jste museli celou vyvinout a vyzkoušet, USA mají EKV z protiraketové obrany, který je možné použít, ale stálo to majlant a museli by jste ho ještě upravit - přidat urychlovací stupeň a bojovou hlavici. Řízenou střelu ale můžete oslepit laserovým rušičem nebo zmást klamnými cíly. Střelu z kanónu už po vystřelení nevychýlí nic. Počáteční rychlost granátu se pohybuje od 700 m/s po 1500 m/s a neklesá po celou dobu letu, takže cíle ve vzdálenosti do 5 km zasáhne dřív, než protivník zareaguje úhybným manévrem, absence atmosféry výrazně zvyšuje přesnost palby.
K tomu bych dodal:
1) "Bezne" palne zbrane budou mit ve vakuu mirne vyssi ustovou rychlost
2) Balisticka krivka existuje i ve vakuu, ale obsahuje jenom slozku zavislou na gravitacnim poli, odpor vzduchu odpada (na LEO by spise melo platit limitne se blizi nule). Tedy nejedna se o cast elipsy, ale paraboly.
3) Je problem se znicenim cile za podminek:
- vystrel, kde pujde cast sil mimo teziste znemozni
- cil je maly nebo ma vyznamnou uhlovou rychlost (otazka predstrelu)
- v nekterych uhlech hrozi sestreleni sebe sama (naboj muze zasahnout strelce)
4) Vyhodou, narocnou na vypocty a podrobne zmapovani gravitacniho a magnetickeho pole, je moznost strilet "za roh". Napriklad pro vyvolani problemu je mozne vystrelit sam na sebe, nebo ukryti vystrelu na protivnika, kdy naboj bude na kolizni draze a zasahne ho az po nekolika obletech.
5) Na rozdil od zemskeho povrchu je mozne dosahnout vzajemne rychlosti pri stretu okolo 16km/s, na rozdil od 1,5km/s na Zemi. (pri tehle vzajemne rychlosti udelaji moderni CPU pouze okolo desitek tisic instrukci za prekonany metr, nevim co obsahuje SM3, ale je to uzasny vykon)
6) Stejne jako na Zemi je znatelny vliv pomeru prachove sloze hmotnosti naboje a gravitacni slozky. Na zemi do toho vstupuje jeste tlak vzduchu, vitr, vlhkost a teplota, v tomto ohledu je to jednodussi (navic gravitace a odstrediva sila se vicemene rusi, tedy balisticka krivka bude znacne plocha).
citace:... takže cíle ve vzdálenosti do 5 km zasáhne dřív, než protivník zareaguje úhybným manévrem, absence atmosféry výrazně zvyšuje přesnost palby.
To ale jenom za předpokladu, že můžete střílet do celého prostorového úhlu. Pokud by se satelit musel natočit, aby mohl daným směrem vystřelit, je na tento pohyb možné reagovat.
Fritz - doma pohľadám, ale v podstate to isté je aj na youtubezhruba od 4:00. Na tomto videu sa hovorí o vzdialenosti do 300 metrov, ovšem v iných zdrojoch som čítal o dosahu obranného systému "ščit-1" 1000, 10 000 i 40 000 metrov.
Tristo metrov je možné považovať aj za minimálnu obrannú vzdialenosť - ak sa "niečo neznáme" na koorbitálnej dráhe priblíži na menšiu vzdialenosť bez dovolenia, robí to zrejme úmyselne a so zlým úmyslom. Jeden kilometer je potom typická vzdialenosť začiatku obrannej streľby vežových (pohyblivých) kanónov bombardérov (napríklad na Tu-95). Na vzdialenosť do jedného kilometra sa dá vo vákuu veľmi slušne triafať aj bez podpory balistického počítača, na väčšie vzdialenosti je už treba riešiť balistiku komplexnejšie.
Vyhodou kanonu sú relativne malé rozmery a hmotnosť inštalácie (kanón s príslušenstvom 40-50 kg, konštrukcia kanonovej lafety 100-200kg, náboje v páse 0,5-0,6 kg na kus, samostatný zameriavací systém 10-15 kg), možnosť opakovanej obrany/útoku podľa zásoby munície, vysoká rýchlosť striel (850-1000m/s), "neviditeľnosť" striel na optických i rádiolokačných prostriedkoch prieskumu. Nevýhodou je kolísajúca počiatočná rýchlosť strely a tým "neistá" balistika pri streľbe zvlášť na väčšie vzdialenosti, určitá neistota rýchlosti vzniká aj pri zmenách teploty zbrane a náboja (rozdiely môžu byť +/- 2-3%, ale tiež až +/- 10%). Určitou nevýhodou kanónu je i malá hmotnosť striel a tým nižšia účinnosť proti rozmernejším a odolnejším cieľom - cieľ musí na spoľahlivé vyradenie dostať viac ako jeden zásah. Systém s kanónom je tiež relatívne lacný.
Riadená strela vyžaduje motor, riadiaci systém a bojovú časť. Strela je tak nevyhnutne relatívne veľká a ťažká (minimálne 20kg, skôr až 50kg), zásoba niekoľkých striel so skladovacími kontajnermi a podpornými konštrukciami je potom hmotnostne porovnateľná s kanónom.
Výhodou je veľký dosah desiatky až stovky kilometrov a veľká účinnosť - zásah bojovej časti s hmotnosťou 10 kg je spoľahlivo smrtiaci pre akúkoľvek družicu alebo stanicu. Pravdepodobnosť zásahu je prakticky nezávislá na vzdialenosti streľby a bez protiopatrení protivníka blízka 100%. Povelovo navedená riadená strela s koncovým samonavedením môže byť efektívne použitá i na útok proti cieľom na križujúcich sa i na mimobežných dráhach, nielen na dráhach približne koorbitálnych.
Nevýhody: Autonómnu riadenú strelu s optickým alebo IR samonavedením je možné "oklamať", navyše sa musí vedieť vysporiadať aj s mimoriadne veľkým rozsahom kontrastu cieľa na oslnenej a neoslnenej časti dráhy a s pozadím vesmíru alebo Zeme, strela s aktívnym rádiolokátorom sa prezradí činnosťou svojho rádiolokátoru. Strela je tiež relatívne pomalá a delta v len ťažko presiahne 1km/s. Použitie riadenej strely, jej odpálenie, let i priblíženie k cieľu je možné pomerne dobre detekovať z napadnutého cieľa i zo Zeme.
Riadená strela je teda vhodnejšia ako ofenzívna, útočná zbraň s väčším dosahom a účinnosťou, vhodná i na útoky proti cieľom na rôznych križujúcich sa i mimobežných dráhach, kanón je vhodnejší na priamo obranu družice alebo stanice proti útokom rôznych druhov riadených striel alebo "inšpekčných" družíc na koorbitálnej dráhe.
edit:
Natočenie družice/stanice o jeden uhlový stupeň zodpovedá vo vzdialenosti 5 km posunu o takmer 90 metrov - taký "úhybný" obranný manéver je energeticky značne náročný. Navyše, družica/stanica sa môže proti približujúcemu sa cieľu vhodne natočiť už v značne väčšej vzdialenosti (na príklad pri detekcii prechodu na približne koorbitálnu dráhu) a detekcia "jemných" pohybov družice/stanice pri konečnom zamierení zbrane je značne potom obtiažna. [Upraveno 01.6.2012 Alchymista]
01.6.2012 - 16:50 - PINKAS J
Ničení nebo inspekce protivníkových satelitů je zcela možný účel X 37, ale domnívám se, že hlavní přínos v konečném výsledku bude obecně pro kosmonautiku a to i pilotovanou, stejně jako Dream Chaser, Dragon, Cygnus, CST 100, Stratolaunch a dalších. Je úžasné, že v poměrně krátké době se objevily tyto zcela nové prostředky dopravy na LEO a budou spolu soutěžit. Je to něco podstatně jiného, než mnoho let bez dalšího pokroku utrácet obrovské prostředky na lety STS
citace:... doma pohľadám, ale v podstate to isté je aj na youtube...
Díky moc, už to aj študujem ... budem si musieť občerstviť znalosť ruštiny, je to zaujímavý dokument.
Ktovie, či ten záber na Skylab bol natočený z kabíny Apolla - Skylab 2, 3, 4, alebo z ruskej "výskumnej" družice
vyzera jak fungl novy, nie jak po roku vo vesmire bol by z toho pekny osobny raketoplan
17.6.2012 - 11:49 - PINKAS J
I když jde o vojenský program, myslím, že pro budoucí rozvoj kosmonautiku může nějaká jeho větší varianta mít stejný význam jako projekty vyvíjené v rámci COTS. Jen je škoda, že si asi zatím nemohou vyměňovat zkušenosti a technické údaje s Dream Chaser
17.6.2012 - 16:38 - Jiri Hofman
Bohuzel jsem tenhle let uplne nesledoval, byl orbiter OTV-2 stejny jako pri letu OTV-1? Diky
bol by z toho pekny osobny raketoplan