Upravil som dáta pre Electron Rocket Lab:
dáta:
0;165;0;0;155;320;0;0;10;;;;152000;;;;182970;22000;0;0;303;0;0;0;303;333;;;950;250;0;0;9250;2150;0;0;0;;;;9500;0.3;1.13;xnul;Electron;
1;1;0;50;224;37.5;180;500;225;wa;10;37.5;time;new;RocketLab;impact;impact;
7;10;1;1;-0.1;0;
20;30;1;1;-.60;0;
300;180;2;1;0;0;
Ako sa spomínala námraza, tak som pridal 5 cm po obvode na 50 cm výšku a pri 500 kg/m3 to dáva cca 50 kg na druhý stupeň.
V simulácii som zmenil plochu m2 z 1.13 na 1.23 a hmotnosť nákladu z 225 na 275 kg
a pri spotrebovaní paliva v 481 sec je vo výške len 224 km a klesá/padá.
O tom Electronu je to zajímavé a pěkné. Jenom dodám, že jedna z možností nominálního vzletu by mohla být např. podle dat níže:
0;165;0;0;155;320;0;0;10;;;;152000;;;;182970;22000;0;0;303;333;0;0;303;333;;;950;250;0;0;9250;2150;0;0;0;;;;9350;0.3;1.3;xnul;nuly;
1;1;0;50;224;37.5;200;500;225;wa;10;37.5;time;new;RocketLab;impact;impact;
7;10;1;1;-0.14564;0;
300;180;2;1;0;0;
Skúsil som pri akej hmotnosti nákladu Electron už nedosiahne na obežnú dráhu. Vyšlo mi 255 kg.
A k tomu som upravil plochu aerodynamického odporu, tak aby dosiahla zverejnených 250 km.
Dal som do grafu 225 a 255 kg.
225 kg 1.13 m2
0;165;0;0;155;320;0;0;10;;;;152000;;;;182970;22000;0;0;303;0;0;0;303;333;;;950;250;0;0;9250;2150;0;0;0;;;;9500;0.3;1.13;xnul;Electron;
1;1;0;50;224;37.5;180;498;225;wa;10;37.5;time;new;RocketLab;impact;impact;
7;10;1;1;-0.1;0;
20;30;1;1;-.60;0;
300;180;2;1;0;0;
255 kg 1.26 m2
0;165;0;0;155;320;0;0;10;;;;152000;;;;182970;22000;0;0;303;0;0;0;303;333;;;950;250;0;0;9250;2150;0;0;0;;;;9500;0.3;1.26;xnul;Electron;
1;1;0;50;224;37.5;180;498;255;wa;10;37.5;time;new;RocketLab;impact;impact;
7;10;1;1;-0.1;0;
20;30;1;1;-.60;0;
300;180;2;1;0;0;
Vďaka za úpravu simulácie na medziplanetárne lety.
Pokračoval som s New Horizons,
najrýchlejšou sondou, akú kedy človek vypustil do vesmíru:
Podľa wikipedie
"On January 19, 2006, New Horizons was launched from Cape Canaveral Air Force Station directly into an Earth-and-solar escape trajectory with a speed of about 16.26 kilometers per second"
V simulácii to Atlas 551 a Star 48B splnili s rezervou.
Star 48B /3. stupeň rakety, v simulácii je to 4., nakoľko 1. sú boostre/ z 2011 kg paliva zostalo po dosiahnutí v 16252 m/s ešte 648 kg.
Profil letu som neoptimalizoval,
išlo mi len o dosiahnutie uvedenej rýchlosti, nakoľko telemetrické údaje, prípadne profil letu mi nie je známy.
citace:neviete nahodou, kolko cca. % paliva spali normalna raketa, kym sa dostane na rychlost zvuku? Pripadne do vysky povedzme 10 km. Nie je niekde nejaky graf?
Ako som písal, skúšam v numerickej simulácii SLS B1 s parametrami:
0;0;490;0;126;480;1125;0;;;;;;;;;32000000;7440000;110000;0;269;363;462;0;;452;462;;193500;85270;3500;0;1265000;848000;27200;0;;;;;9500;0.3;55,4;xsls1a;SLS Block 1 (ICPS);
1;1;0;10000;210;28.45;185;1806;21380;cc;10;28.27;time;new;SLS ICPS;impact;impact;
0;0;3;1;0;;
10;8;1;1;-0.5;0;
20;12;1;1;-0.5;0;
180;99;2;1;0;0;
280;39;2;1;0;0;
320;39;2;1;0;0;
360;59;2;1;0;0;
1. a 2. stupeň vypadá dobre, maxQ=45kPa (51s 10.5km 468m/s)
Len 3. stupeň, tomu moc nerozumiem. Ak chcem v timeline niečo u neho zadať píše dráhu sa nepodarilo dosiahnuť.
Díky za info. Bohužel je to tak, že ta moje simulace v některých situacích selhává. Nevím proč. Někdy pomůže do timeline vložit řádky s povely pro jiné stupně (aby se povely pro stupně střídaly), ale někdy ani to nepomůže. Budu muset tu simulační stránku odladit (nebo komplet přepsat a urovnat).