Kosmonautika (úvodní strana)
Kosmonautika@kosmo.cz
  Nepřihlášen (přihlásit)
  Hledat:   
Aktuality Základy Rakety Kosmodromy Tělesa Sondy Pilotované lety V Česku Zájmy Diskuse Odkazy

Obsah > Diskuse > XForum

Fórum
Nejste přihlášen

< Předchozí téma   Další téma ><<  4    5    6    7  >>
Téma: Ukončení programu STS
15.9.2014 - 10:48 - 
Raketoplán - motory, kam se podíváte.



Představte si, že vám někdo položí otázku, kolik měl vlastně raketoplán motorů. Jak mu na ni odpovíte?

http://www.astro.cz/clanek/6437?utm_source=news&utm_medium=mail&utm_campaign=clanky
 
23.10.2014 - 22:02 - 
Našel jsem zajímavý dokument o letech raketoplánů na letadlových nosičích (SCA): nasa.gov/sites/default/files/files/1d.pdf

Není mi tam ale jasná jedna věc. V tabulce letů jsou uváděna i mezipřistání a v několika případech jsou tam uváděny "přelety" mezi jedním a tím samým mísetm. Třeba 30. let po misi STS-28 má první "přelet" uveden "EDW-EDW", což je z Edwardsovy základny na Edwardsovu základnu. Kdyby to bylo jednou, mohl by to být omyl, ale je to tam asi 15x a i jiné lokality.

Netuší někdo z vás, co by to mělo být?
 
24.10.2014 - 17:06 - 
Trebars odletel - a z nejakého dôvodu sa musel vrátiť späť.
Dôvodom mohlo byť čokoľvek - porucha, zmena počasia na trase alebo na letiskách, prevádzka na letiskách medzipristátia, "nepripravenosť" cieľového letiska alebo letísk medzipristátí na príchod 747 s raketoplánom...
 
26.10.2014 - 17:38 - 
quote:
Trebars odletel - a z nejakého dôvodu sa musel vrátiť späť.
Dôvodom mohlo byť čokoľvek - porucha, zmena počasia na trase alebo na letiskách, prevádzka na letiskách medzipristátia, "nepripravenosť" cieľového letiska alebo letísk medzipristátí na príchod 747 s raketoplánom...


Počítal jsem a celkem se to podle té tabulky stalo 14x.
Jednou měl letadlový nosič poruchu motoru a musel se vrátit, ale v ostatních případech jsem nic takového nenašel.

Nezdá se mi pravděpodobné, že by 13x odstatoval nosič s raketoplánem, kdyby nebylo vhodné počasí nebo připravená letiště na trase. Přeci jen taková "sranda" stála dost peněz a předpokládám, že by si lidé, zodpovědní za transport, něco takového dovolili.

Jednou za čas se to stát mohlo, kdyby to bylo třeba 3x-5x, tak nic neřeknu, ale 13x se mi zdá moc...
 
27.10.2014 - 23:10 - 
Letové a pristávacie vlastnosti takej zostavy sú ... špeciálne.
Bavil som sa kedysi na túto tému z jedným pilotom - kapitánom od ČSA. Ten sa vyjadril zhruba v tom zmysle, že keď videl prvý krát v L+K zostavu B747 a orbiteru STS, zježili sa mu chlpy - a že skutočne obdivuje chlapov, čo sa do toho odvážia sadnúť a kočírovať to...

IMHO takáto zostava bude jednak dosť preťažená a hlavne - ohromne citlivá na vietor pri pristátí, a nielen bočný, jednak kvôli veľkej bočnej ploch a jednak kvôli veľmi vysoko položenému ťažisku.

B747SAC mal prázdnu hmotnosť 144 ton, maximálnu štartovaciu 322 ton.
Pre nákladný B747-100F, z ktorého B747SAC vychádza sa uvádza (http://ialcargo.com/specs/b747.pdf) :
Maximum gross weight (kg)
Takeoff - - - - - 371 946
Landing - - - - - 285 763
Zero fuel - - - - 267 620
Structural limit payload (MZFW ñ OEW) - 105 914
Operating empty weight including tare - 161 706
Fuel capacity (L) - - 204,355 (~ 163 000 kg)

B747SAC bol teda oproti B747-100F výrazne odľahčený (o nie menej ako 20 ton len na štruktúre draku, pretože dostal navyše stabilizačné plochy na stabilizátory výškovky). Štartovacia hmotnosť je tiež nižšia o bezmála 50 ton, čo je pochopiteľné - raketoplán vytvára jednak veľký čelný odpor a jednak tam boli určite "isté problémy" okolo nastavenia krídiel raketoplánu.
(Ako ich nastaviť? tak, aby vytvárali kladný vztlak a "pomáhali" zostave letieť, alebo naopak záporný vztlak a tlačili nesený raketoplán na upevňovacie uzly? Nikde som o tom nič nenašiel, pritom obe riešenia majú svoje závažné "pre" a "proti".
"Neutrálne nastavenie" je bez aktívneho nastavovania za letu len ilúzia, ktorá to v skutočnosti len a iba skomplikuje, pretože "neutrálna poloha" sa mení s výškou, rýchlosťou a režimom letu nosiča.)

Podvozok ale zostal podľa všetkého bezo zmien, takže pristávacia hmotnosť ostavy nemohla prevýšiť uvádzaných 285 ton pre B747-100F.
A to znamená 144 ton + ~105 ton raketoplán s aerodymickým krytom + nejakých 30-35 ton paliva (čož je zhruba polovičná zásoba paliva z zásoby ~73-75 ton pri maximálnej vzletovej hmotnosti 322 ton).

Že aj veľká 747 mala s raketolánom na chrbte problémy ukazujú aj výkony - dostup ~4500 metrovm, rýchlosť Mach 0,6 oproti Mach 0,84 (735km/h oproti ~900km/h) a dolet 1850km oproti štandardným ~4000-5000 km pre B747-100F s nákladom ~100 ton.

Takže rýchly záver - B-747SAC s raketoplánom bol na letové a pistávacie podmienky celkom "fajnovka a citlivka" a vadilo mu i počasie, v ktorom bežné B747 lietali bez akýchkoľvek problémov. A stačila malá a inak "bezvýznamná" zmena počasia na cieľovom letisku a nosič s raketoplánom sa vracal.
A o nebudem špekulovať o tom, ako by raketoplán znášal napríklad dážď počas letu a ďalšie osobitnosti tohto mimoriadne drahého nákladu.
[Upraveno 27.10.2014 Alchymista]
 
06.3.2015 - 21:05 - 
Pár snímků orbiteru Endeavour, umístěného v provizorní hale California ScienCenter v květnu 2013.
https://www.flickr.com/photos/71660327@N05/sets/72157651116643042/
 
22.5.2016 - 18:46 - 
ET-94 se vydala na dlouhou a pomalou cestu do California Science Center



http://www.foxla.com/news/local-news/143762715-story
 
22.5.2016 - 22:31 - 
 
11.9.2018 - 10:32 - 
Dobrý článek o přeletech raketoplánů na B747.
https://technet.idnes.cz/jak-se-dopravovaly-raketoplany-d3e-/tec_technika.aspx?c=A180910_113613_tec_technika_mla
V diskusi jsou odkazy na fotky a další informace
 
08.2.2020 - 19:43 - 
Why The Space Shuttle Was Doomed From The Start ( Space Shuttle: The Human Time Bomb )

 
<<  4    5    6    7  >>  


Stránka byla vygenerována za 0.214500 vteřiny.