Kosmonautika (úvodní strana)
Kosmonautika@kosmo.cz
  Nepřihlášen (přihlásit)
  Hledat:   
Aktuality Základy Rakety Kosmodromy Tělesa Sondy Pilotované lety V Česku Zájmy Diskuse Odkazy

Obsah > Diskuse > XForum

Fórum
Nejste přihlášen

< Předchozí téma   Další téma ><<  1    2    3  >>
Téma: Technické Sci-Fi, ekonomické fantasy
10.9.2015 - 23:32 - 
nie je titán náhodou nechutná mraznička?

A jak to souvisí s tím, že má hustou atmosféru? Myslíš, že v případě atmosféry u Měsíce by vyšší teplota způsobovala větší energii molekul, takže by rychleji utekly pryč do vesmíru?
 
10.9.2015 - 23:58 - 
quote:
Myslíš, že v případě atmosféry u Měsíce by vyšší teplota způsobovala větší energii molekul, takže by rychleji utekly pryč do vesmíru?
Ano
Nebo ne?
 
11.9.2015 - 00:20 - 
myslím si že ak titán pritiahneš bližšie k slnku, tak sa jeho atmosféra "vyvarí" 
11.9.2015 - 00:43 - 
http://style.hnonline.sk/veda-139/musk-by-zbombardoval-mars-nuklearnymi-zbranami-chce-tam-dostat-ludi-906398
Pomalej ceste sa už ale miliardár a vizionár nevenoval. Rýchla cesta však podľa neho je "zhodiť termonukleárne bomby na póly." Samozrejme s využitím rakiet SpaceX.

Podľa Muska by to naštartovalo procesy na planéte a stala by sa čiastočne obývateľnou za dva až tri roky.

"Vy ste zloduch," zareagoval na tento plán moderátor show Stephen Colbert. "Toto je niečo, čo by spravil Lex Luthor." [Upraveno 11.9.2015 alamo]
 
11.9.2015 - 01:37 - 
Presne tak - priemerná povrchová teplota Mesiacu je -23°C (~250K), Titanu -179°C (~94K), keďže stredná rýchlosť molekúl plynu je úmerná sqroot(3T), tak na Titane stredná rýchlosť molekúl plynu dosahuje len asi 3/5 strednej rýchlosti plynu na Mesiaci. Na Marse, pri priemerných -63°C (~210K) je len o 8% menšia ako na Mesiaci.

Pokiaľ ide o nutnosť skafandrov, existuje pojem "Armstrongova hranica", čož je tlak, pri ktorom voda vrie pri teplote ľudského tela, je to tlak 47 mmHg (6,3 kPa) a zodpovedá výške okolo 19km - pri tlaku menšom ako Arstrongova hranica sa ani krátkodobo nedá prežiť bez skafandru.

Musk sa s jadrovkami mýli. Aj hodne silná jadrová nálož ~100Mt dokáže ohriať, odpariť a roztaviť nanajvýš niekoľko málo desiatok kilometrov kubických materiálu typu vodný ľad a ľad CO2.
počítajme: Na roztopenie 1kg ľadu, ohriatie vody a odparenie treba ~3MJ energie.
1kg TNT dá ~4MJ -> 100Mt nálož = 100G kg TNT -> 133.3E9 kg ľadu = odparenie ~133km3 pri 100% využití energie nálože. Lenže - atmosféra Zeme má hmotnosť ~5E18 kg. Takže jedna 100Mt nálož o hmotnosti >20 ton dokáže vyprodukovať z ľadu ~1/30 000 000 hmotnosti zemskej atmosféry. Nech je Mars hociako menší ako Zem, a nech sú požiadavky na atmosféru hociako skromné, je to na jednu nálož tak malé množstvo, že by boli potrebné tisíce, skôr až desaťtisíce takých náloží...

David - osievanie života, ako to popisuješ, je nezmysel.
Hmotnosť gule pri 30 tonách a 500 guliach je nejakých 60kg = guľa o priemere ~48-50cm. Takže vzorku chráni sotva 25cm vrstva vodného ľadu. Príliš málo... Lety Apollo v okolí zeme dostávali žiarenie tempom 1-5mrad/h. Voyager je na ceste koľko? zhruba 37 rokov, teda nejakých 325 000 hodín, ak dobre počítam, takže za rovnaký čas by zamrazená vzorka nazbierala 325-1625 rad... ale predpokladaná cesta má trvať najmenej 1000 krát dlhšie - a hneď sme na hodnotách polmiliona až jedenapol milion rad.
To neprežijú ani algy. Navyše - zamrazené algy sú radiačne menej odolné ako živé. Jednoducho preto, že v zamrazenom stave ich biochemické reparačné mechnizmy nefungujú a radiačné poškodenia sa rýchlo nahromadia.
Komety sú niečo celkom iné - hlbšie vrstvy sú stovky či skôr tisíce metrov pod povrchom, čož je už celkom solídny protiradiačný štít.

[Upraveno 11.9.2015 Alchymista]
 
11.9.2015 - 08:24 - 
quote:
quote:
Myslíš, že v případě atmosféry u Měsíce by vyšší teplota způsobovala větší energii molekul, takže by rychleji utekly pryč do vesmíru?
Ano
Nebo ne?

Ano, ale...
Slavný Akademik Běhounek kdysi spočítal, že Měsíc obdařený pozemskou dýchatelnou atmosférou by ji sice postupně ztrácel, ale nedýchatelnou by se stala po 50000 (slovy: padesát tisíc) letech. Což můžeme z hlediska lidské civilizace považovat za ekvivalent věčnosti.
 
11.9.2015 - 08:25 - 
Odfukovanie atmosfery - ano, to by sa zrejme dialo. Ale tento proces trva miliony rokov. Cize ak si na zaciatku "namiesame" dostatocne hustu atmosferu, mozeme na planete zit bez dalsich zasahov po dobu presahujucu doterajsiu historiu ludskej civilizacie.

Atomovky - pokial viem, tisicky tychto zbrani ma v arzenali kazda strana studenej vojny. T.j. teoreticky to problem nie je, skor prakticky. Zijeme na planete, kde mierit zbranou na suseda ma prednost pred osidlovanm dalsich planet.
 
11.9.2015 - 10:52 - 
yamato - nemýľ sa...

Náloží je síce na svete relatívne dosť (USA+Rusko spolu cez 15000 náloží v rôznom stave pripravenosti, zvyšok sveta 1000-1500 náloží), ale ich výkon nedosahuje nejak vysoké hodnoty - dnes už niekoľko megatonové (3-5Mt) nálože držia v zásobách len číňania (a aj tí ich postupne menia za menšie viacnásobné hlavice), doba 5-15Mt náloží skončila v 70. rokoch.
Napríklad briti majú 225 náloží s celkovým výkonom 22,5Mt, fancúzi asi 300 náloží s celkovým výkonom pod 25Mt, Čína asi 250 náloží, ale s celkovým výkonom cez 220Mt (ako jediný majú v zásobe "multimegatony"). USA majú aktívnych do 2100 "strategických" náloží a ďalších vyše 2500 v zásobách, ale z aktívnych má len necelých 400 má výkon 0,4-0,5Mt, ďalších ~450 má výkon 300-350kt, zvyšok je s výkonom 100-150kt alebo menší, takže aktívny arzenál má 500-600Mt a v zásobách je ďalších najmenej 500-1500Mt.
Rusko má ~2500 "strategických" náloží a asi 2000 nestrategických. Z toho asi 640 má výkon medzi 0,5-0,8Mt, 180 asi 400kt, zvyšok okolo 100kt - aktívny arzenál tak má výkon okolo 750Mt + 200-300Mt. (údaje sú cca 3-4 roky staré a trend je prevažne "klesajúci")

V 60.-80. rokoch to bolo iné - briti mali vtedy ~145Mt, američania na vrchole okolo roku 1965 asi 15-18Gt, rusi na vrchole po roku 1980 dokonca 17-19Gt.

Dôvod je jednoduchý - veľké nálože sú proste až zbytočne ťažké, aj dobre vyriešená nálož "s príslušenstvom" vychádza pod 3Mt na tonu hmotnosti. Bez "príslušensta" je teoretický limit niečo tesne nad 6Mt na tonu, technicky bol dosiahnutý výkon 5,1Mt na tonu pri americkej 25Mt náloži B41, slávna sovietska "Car Bomba" mala vzhľadom k "olovenému plášťu" len cca 2Mt na tonu, teoreticky by mohla s uránovým plášťom dosiahnuť 4-5Mt na tonu (primárne štiepne jadro malo "podoptimálnu" veľkosť, len asi 80-100kt, a nemala náročnejšie "technické vychytávky" na zvýšenie efektivity typu "vnútorné radiačné zrkadlo z karbidu wolframu", "vodíkom plnená pena" a podobne).

[Upraveno 11.9.2015 Alchymista]
 
05.9.2019 - 13:58 - 
myslím, že vesmírne projekty by nebolo ekonomické fantasy ak by jednoducho záujem verejnosti a večšiny bola ich realizácia. peňazí je dosť, len jednodzucho verejnosť takéto veci nezaujímajú. keď by sa použili na vesmírne projekty len peniaze použité na futbal, kde by sme boli? Nechcem haniť šport, občas si futbal rád pozriem, ale stavbu marťťanského mesta by som sledoval radšej. Jednoducho keby bolo takých nadšejcov ako sme my dve tri miliardy, tak aj peniaze na scifi projekty by boli 
<<  1    2    3  >>  


Stránka byla vygenerována za 0.179368 vteřiny.