|
prednedávnom som sa prihlásil na Wikipediu, s úmyslom že tam niečo napíšem 
tak ma napadlo že skúsim vysvetliť, čo to vlastne znamená, pojem VESMÍRNY PROGRAM, to tam ešte nieje,
hoci sa tam ako pojem vyskytuje..
to bude brnkačka, idem na to
napísal som "Vesmírny program je".. ... a bum.. 
jejda, nieje to nič ľahké
turbujem si hlavu týždeň, zasmolil haldu konceptov, a nič s toho..
tak sa pýtam tu: "čo je to, vesmírny program?" |
|
Ukrojil si si teda riadne hrubý krajec.
Vesmírny program (v zmysle kozmický/kozmonautický) je súhrn výskumných, vývojových, konštrukčných, výrobných a kontrolných činností s cieľom využiť kozmický priestor pre potreby štátu/štátov.
Vyhovuje ako definícia? |
|
citace:
Ukrojil si si teda riadne hrubý krajec.
Vesmírny program (v zmysle kozmický/kozmonautický) je súhrn výskumných, vývojových, konštrukčných, výrobných a kontrolných činností s cieľom využiť kozmický priestor pre potreby štátu/štátov.
Vyhovuje ako definícia?
A co soukrome firmy ? ;o)
Trochu bych to zjednodusil. Vesmirny program je souhrn vsech cinnost s cilem vyuzit kosmicky prostor pro "vlastni ucely" ... ale to neni dokonale. |
|
Jan Dusatko - Alchymista: "využiť"
hm.. "využiť".. a čo "čistý výskum"?
teda že s toho, nazad v dohľadnej dobe "nekápne ani vindra"
no.. dopracoval som sa k tomuto
"program" je súbor postupných "krokov" ktoré sa musia vykonať,
aby bol dosiahnutý, vopred stanovený cieľ (jasne stanovený),
tento cieľ súvisí s výskumom vesmíru..
či ho financuje štát alebo súkromné zdroje, nie je dôležité
prvým krokom "vesmírneho programu" je "stanovenie cieľa"
nasleduje rozpracovanie jednotlivých krokov (určenie postupu) k jeho splneniu
vyčíslenie finančných nákladov (aspoň približné) ktoré budú potrebné
určenie a nájdenie, zdrojov s ktorých tieto budú čerpané
čokoľvek sa vynechá, a "program" skončí skôr ako začal.. [Upraveno 10.5.2009 alamo] |
| 10.5.2009 - 15:19 - Mirek Pospíšil | |
|
citace:
Ukrojil si si teda riadne hrubý krajec.
Mám podobný názor. Je to dost obšírné téma...
Nepř. anglická wiki na heslo "Space Program" nabídne seznam světových kosmických agentur: http://en.wikipedia.org/wiki/Space_program |
|
citace:
hm.. "využiť".. a čo "čistý výskum"?
teda že s toho, nazad v dohľadnej dobe "nekápne ani vindra"
Nič také ako "čistý výskum" v oblasti prírodných vied a techniky neexistuje. Všetko súvisí so všetkým. |
|
Alchymista ""čistý výskum" v oblasti prírodných vied a techniky neexistuje"
a čo otázka "je, boh?" |
|
Na české wiki v hesle "program" je pěkná definice.
Jo a pojem vesmírný/kosmický program je používán ve dvou významech:
1. Národní vesmírný program (vytvoření vědecké a výrobní základny, stavba raket, družic nakonec pilot.lety.
2. Jednotlivé programy typu Gemini.
|
|
citace:
Alchymista ""čistý výskum" v oblasti prírodných vied a techniky neexistuje"
a čo otázka "je, boh?"
Problém nepatrí do oblasti prírodných vied ani do oblasti techniky. |
|
citace:
...a čo otázka "je, boh?"
Tuto otazku by som tu neriesil. Boh patri do skumania teologie, fylozofie, nie vedy.
Uz som to par krat pisal, ale odporucam vyrok cirkevneho sudu nad Galileom, v zmysle, ze Cirkev sa nema miesat do veci vedy a Galileo sa nema miesat do veci Cirkvi.
Takze drzme sa kozmonautiky a nepochovajme dalsiu zaujimavu "odbornu" temu.
Ak mas zaujem o moj podrobnejsi nazor, preco to sem nepatri a preco tato otazka nie je skumatelna kozmonautikou, daj mi vediet na martin@jediny.sk
|
|
citace:
citace:
hm.. "využiť".. a čo "čistý výskum"?
teda že s toho, nazad v dohľadnej dobe "nekápne ani vindra"
Nič také ako "čistý výskum" v oblasti prírodných vied a techniky neexistuje. Všetko súvisí so všetkým.
Pokial si spominam na madam Curie, tak vyskum ziarenia nebol "za nejakym ucelom". proste sa len objavil vo fyzike zaujimavy ukaz, ktory jej jej manzel odporucil blizsie preskumat...
Myslim, ze dodnes sa robia vyskumy, ktorych dosah este nie je znamy, ale je to cast sveta, na ktoru sa hladaju odpovede... |
|
Prieči sa mi nazývať základný výskum "čistým výskumom" v tom zmysle ako ho definoval alamo, totiž že v dohľadnej dobe zrejme neprinesie nejaký prospech, pretože počiatočné skúmanie javov okolo nás vytvára priamo základy pre ďalší rozvoj a následné využitia.
citace:
Myslim, ze dodnes sa robia vyskumy, ktorych dosah este nie je znamy, ale je to cast sveta, na ktoru sa hladaju odpovede...
To je pravda, lenže skúsenosť by nás mala učiť, že práve objavy v zdanlivo nepraktických oblastiach majú nakoniec celkom zásadný význam. Aj kvantová mechanika bola v čase svojho vzniku absolutne nepraktická a od života totálne odtrhnutá veda.
Obvyklá doba medzi základnými vedeckými prácami v nejakej oblasti a ich praktickým využitím je medzi dvadsať a päťdesiat rokov, len zriedka menej alebo viac.
|
|
no dobre teda nechám boha vo "vyšších sférach"
okrem toho, už na tej otázke samotnej "je boh?", sa dá "vytrieskať balík"
takže to fakt s "čistou vedou" má máločo spoločné |
|
citace:
Obvyklá doba medzi základnými vedeckými prácami v nejakej oblasti a ich praktickým využitím je medzi dvadsať a päťdesiat rokov, len zriedka menej alebo viac.
asi ano, ale je spusta nadhernych prikladov, ktore predbehli svoju dobu o starocia i tisicrocia...
Archimedova skrutka si pockala na priemyselnu revoluciu...
Leonardov tank,lietadlo alebo taky dolezity padak!
...zrejme maestro netusil, ze bez neho by pilotovana kozmonautika bola v haji...
[Editoval 10.5.2009 martinjediny] |
| 10.5.2009 - 23:46 - Adolf | |
|
Mám dojem, že definice typu: "Trochu bych to zjednodusil. Vesmirny program je souhrn vsech cinnost s cilem vyuzit kosmicky prostor pro "vlastni ucely" ... ale to neni dokonalé," jsou příliš dokonalé ve své obecnosti. Do toho se vejde i program filmového studia, jak na vesmírné filmy nalákat diváky.
Rozlišoval bych mezi programy výzkumu vesmíru a vesmírnými čili kosmickými programy, jako programy, v nichž se používá technologií dopravujících zařízení do kosmického prostoru (kosmonautiku). Jakékoliv jiné využití kosmu, např. k náborování příznivců náboženské sekty, aby nasedli na viditelnou kometu (známe z nedávné doby) bych jako takový neoznačoval. Při čemž mezi programem výzkumu vesmíru a kosmickým programem bych připouštěl průniky, ale ostaní programy se zájmem o kosmos, bych to toho nepočítal. ____________________
Áda |
|
To by šlo.
Vesmírny (kozmický/kozmonautický) program musí zahrňovať nejakú dopravnú infraštruktúru, či už vlastnú alebo prenajatú.
Nie je dôležité, či vlastník programu dopravnú zložku vyvýja, vlastní, má k dispozícii alebo nie - existencia dopravnej infraštruktúry sa apriori predpokladá.
Kozmonautiku nie je možné stotožniť s výskumom vesmíru, kozmického priestoru alebo kozmických objektov a telies - to sa dá robiť aj výlučne na Zemi ako astronómia a jej odnože.
Kozmonautika môže byť definovaná ako súhrn vedeckých a technických činností, ktoré smerujú k zabezpečeniu letov do kozmického priestoru pomocou kozmických dopravných prostriedkov, predovšetkým kozmických rakiet, umelých družíc, kozmických sond, kozmických lodí a orbitálnych staníc, či už pilotovaných alebo nepilotovaných, riadených diaľkovo alebo programovo.
V tomto chápaní by mal byť vesmírny program programom rozvoja kozmonautiky.
[Upraveno 11.5.2009 Alchymista] |
|
Alchymista "Vesmírny (kozmický/kozmonautický) program musí (mal by) zahrňovať dopravnú infraštruktúru, či už vlastnú alebo prenajatú. "
vykľula sa nám tu dôležitá definičná podmienka 
navrhujem:
aby sa dal nejaký projekt, pokladať za vesmírny program, musí si dosiahnutie jeho cieľa, vyžadovať dopravu (nákladov alebo osôb) nad hranicu vesmírneho priestoru...
ale otázka teraz je, či pokladať za vesmírny program, aj vývoj a prevádzkovanie dopravnej infraštruktúry..
medzi dopravou, napríklad satelitu na orbitu a jeho následným prevádzkovaním (komerčná alebo výskumná činnosť), je predsa rozdiel
teda ak mi niečo neuniká 
Adolf: "Jakékoliv jiné využití kosmu, např. k náborování příznivců náboženské sekty, aby nasedli na viditelnou kometu (známe z nedávné doby) bych jako takový neoznačoval."
ale áno, teda ak si fakt kúpia letenky, alebo postavia raketku "archu", a na tú kométu aj skutočne pôjdu.
ak by sme boli prílišný "puristi" nedal by sa za vesmírny program, považovať ani nejaký rozsiahlejší projekt dopravy turistov... [Upraveno 11.5.2009 alamo] |
|
citace:
ale otázka teraz je, či pokladať za vesmírny program, aj vývoj a prevádzkovanie dopravnej infraštruktúry..
medzi dopravou, napríklad satelitu na orbitu a jeho následným prevádzkovaním (komerčná alebo výskumná činnosť), je predsa rozdiel
Cieľom je prevádzka zariadenia v kozmickom priestore alebo na kozmickom objekte, doprava zariadenia na miesto určenia je prostriedkom pre dosiahnutie tohoto cieľa. Ale do oblasti kozmonautiky patria obe zložky - aj prevádzka zariadenia v kozmickom priestore alebo na kozmickom telese, aj jeho doprava na miesto určenia. |
| 11.5.2009 - 01:10 - Adolf | |
|
citace:
navrhujem:
aby sa dal nejaký projekt, pokladať za vesmírny program, musí si dosiahnutie jeho cieľa, vyžadovať dopravu (nákladov alebo osôb) nad hranicu vesmírneho priestoru...
ale otázka teraz je, či pokladať za vesmírny program, aj vývoj a prevádzkovanie dopravnej infraštruktúry..
medzi dopravou, napríklad satelitu na orbitu a jeho následným prevádzkovaním (komerčná alebo výskumná činnosť), je predsa rozdiel
teda ak mi niečo neuniká
Adolf: "Jakékoliv jiné využití kosmu, např. k náborování příznivců náboženské sekty, aby nasedli na viditelnou kometu (známe z nedávné doby) bych jako takový neoznačoval."
ale áno, teda ak si fakt kúpia letenky, alebo postavia raketku "archu", a na tú kométu aj skutočne pôjdu.
ak by sme boli prílišný "puristi" nedal by sa za vesmírny program, považovať ani nejaký rozsiahlejší projekt dopravy turistov... [Upraveno 11.5.2009 alamo]
____________________
Áda |
| 11.5.2009 - 01:25 - Adolf | |
|
| Nwjak to nezafungovalo podle očekávání. Odpověď odešla dříve, než jsem cokoliv napsal. Ale je tu problém, zda za kosmický program považovat programový komplex nebo jen parciální program, který např. jen řeší komunikaci kosmických prostředků. V tom případě podle zásad logiky, tvorby pojmů atd. je jasné, že komsickým programmem musí být jakákoliv šložka kosmického proramu - např. jen zajištění kosmické komunikace, jinak bychom měli problémy s dalším definováním pojmů jako zapojení do kosmické dopravy. Ono k nějakému objektivně platnému systému pojmů nedojdeme, ale k efektivnímu systému, co nemá zbytečně moc pojmů a vazby mezi pojmy jsou "levné" lze dospět např. tím, že těch pojmů není třeba definovat moc. Pak bude pojmový systém levný. Zapojení do kosmického programu třebas jen parciálním způsobem je taktéž kosmickým programem a pojmový systém není nadbytečně košatý. ____________________
Áda |
|
Najvyššou úrovňou je (zatiaľ) program pilotovaného pristátia na inom kozmickom telese - to zvládla jedna krajina - USA.
Druhou najvyššou úrovňou je program pilotovanej kozmickej stanice - Rusko/ZSSR a USA
Treťou úrovňou je program pilotovanej kozmickej lode - Čína, Rusko/ZSSR a USA
Prvé tri úrovne boli zatiaľ dosiahnuté tromi štátmi/organizáciami, pričom každý z nich použil na dosiahnutie danej úrovne výlučne vlastné technické prostriedky. Dá sa predpokladať, že vývoj a prevádzka pilotovanej kozmickej lode je podmienená aj vlastníctvom funkčnej kozmickej rakety, ktorá dokáže kozmickú loď vyniesť na obežnú dráhu.
Kozmický program ESA ako organizácie je na pomedzí medzi treťou a štvrtou úrovňou. Na podobnej, hoci o čosi nižšej úrovni je aj kozmický program Japonska. S vynaložením istého úsilia by bola ESA určite schopná skonštruovať vlastnú kozmickú loď, dočasne však od tohoto cieľa upustila a spolupracuje na pilotovaných programoch Ruska a USA. Vývoj pilotovanej lode však robí, hoci zatiaľ nízkym tempom. Japonsko zatiaľ nemá pre pilotované lety dostatočne výkonnú kozmickú raketu ale tiež spolupracuje na pilotovanom kozmickom programe s vedúcimi štátmi a to vrátane stavby komponentov pre orbitálnu stanicu.
Štvrtou úrovňou je program stavby a prevádzky kozmickej rakety.
Piatou úrovňou je program stavby a prevádzky funkčnej kozmickej sondy k inému kozmickému telesu.
Štvrtá a piata úroveň, ako sa zdá, do istej miery splývajú - zatiaľ každý štát/organizácia, ktorý vlastní funkčnú kozmickú raketu sa pokúsil o vyslanie sondy k inému kozmickému telesu a naopak, všetky štáty/organizácie, ktoré sa pokúsili o vyslanie sondy k inému telesu, vlastnia aj kozmickú raketu.
Šiestou úrovňou je stavba a prevádzka funkčnej umelej družice Zeme.
Siedmou úrovňou je stavba zariadení a prístrojov pre kozmické objekty.
Konštrukcia a stavba umelej družice a prístrojového vybavenia pre umelé družice a kozmické sondy, ako sa zdá, opäť splývajú, aspoň čo sa týka náročnosti na technickú úroveň. Štáty/organizácie, ktoré dokážu vyhotoviť prístrojové vybavenie pre kozmické sondy a družice sú spravidla schopné postaviť aj vlastnú kompletnú družicu. Rozdiel medzi stavbou prístrojov pre spoločné programy a stavbou úplnej družice je hlavne vo finančných možnostiach tej-ktorej organizácia či štátu.
Prvých sedem úrovní predpokladá konštrukciu a stavbu objektov alebo zariadení, ktoré sa dostanú do kozmického priestoru.
ôsmou úrovňou by mohla byť prevádzka kozmického objektu vyrobeného a vypusteného na objednávku, deviatou aktívne využívanie služieb cudzích kozmických objektov (napríklad vysielanie vlastného satelitného televízneho kanálu).
Zdá sa mi, že projekt druhej úrovne - stavba a dlhodobá prevádzka orbitálnej stanice - je v niektorých ohľadoch technicky, finančne i organizačne náročnejší ako projekt pre dosiahnutie prvej úrovne - pilotované pristátie na inom kozmickom telese. Keďže ale pristátie urobil jeden štát/organizácia a vlastné orbitálne stanice vybudovali dva štáty, zaradil som pristátie vyššie.
[Upraveno 11.5.2009 Alchymista] |
| 11.5.2009 - 06:44 - David | |
|
| Já osobně bych kosmonautiku posuzoval dle úrovně funkčnosti, životnosti, variabilnosti a vědeckého významu finálního kosmického tělesaNa špičce by se pak ocitly výkony typu Hubble,Voyager,Viking,MER, Soho,pak by teprve následovaly pilotované v řazení Apollo a Skylab . ISS nezařazuji, neb nevím co zkoumá, zda vůbec má nějaké přístrojové vybavení srovnatelné alespoň s ATM Skylabu, který zásadně promluvil do zkoumání nám nejblišží hvězdy. |
| 11.5.2009 - 08:07 - David | |
|
Také by bylo dobré hodnotit vesmírné programy podle vynaložených či plánovaných prostředků.
ISS-100 mld, Luna-50mld,Apollo-25 mld,Hubble.10 mld, atd. |
|
Alchymista "Najvyššou úrovňou... Druhou najvyššou úrovňou.."
keď už sme to začali takto "klasifikovať"
kam patrí v náročnosti "robotická návratová sonda" teda mám na mysli odber vzorkov, a ich doprava na zem "nepilotovane"? |
|
to bola asi ťažká otázka...
ale keď už to má byť príspevok do vikipédie
 |
|
citace:
Alchymista "Najvyššou úrovňou... Druhou najvyššou úrovňou.."
keď už sme to začali takto "klasifikovať"
kam patrí v náročnosti "robotická návratová sonda" teda mám na mysli odber vzorkov, a ich doprava na zem "nepilotovane"?
Zial ludia su v podstate sucastou "uzitocneho nakladu". Takze pre vlastnu kozmonautiku nie je az tak dolezite ci vezie 10 ton robotov, alebo 2 tony robotov a 8 ton ludi s podporou zivota.
A nie je ani dolezite ci veziem 100kg alebo 25000kg. to uz nie je potom o technologii, ale o peniazoch.
Ja by som potom radil programy od dlhodobosti, moznosti navratu a pilotovany program by bol vzdy o stupen vyssie ako nepilotovany.
1.1 kolonizacia ludmi
1.2 kolonizacia roboticka
2.1 dlhodby pobyt na cudzom telese posadky s navratom
2.2 dlhodoba cinnost na cudzom telese s navratom
3.1 navsteva cudziaho telesa s posadkou s navratom
3.2 navsteva cudzieho telesa roboticka s navratom
4.1 - neprijatelne
4.2 pristatie roboticke bez navratu
4.3 tretia kozmicka - let bez pristatia
4.4 druha kozmicka -let bez pristatia
5.x orbita kolonizacia
6.x orbita dlhodoby
7.x orbita kratkodoby
8.x suborbitalny let
Ci staviam raketu sam, alebo co som z programu schopny realizovat, v citane kozmodromov, by som dal na somostatne delenie
|
|
Martin Jediny "Ja by som potom radil programy od dlhodobosti, moznosti navratu a pilotovany program by bol vzdy o stupen vyssie ako nepilotovany."
hm.. toto poradie by som bral
samozrejme s dodatkom že poradie je "relatívne"
a mení sa s ohľadom na "memetickú návratnosť"
spomenul som si, na svojské porovnanie, sovietskeho sputnika a amerického explorera
údaje ktoré poslal na zem sputnik by vydali na tenkú brožúrku
tie s explorera by boli na papieri, poriadne tučná "bychle"
rusi sa cítili víťazmi, lebo američania vypustili "pomaranč"
dokonalý kontrast, medzi kvantitou a kvalitou..
s toho čo sa tu nazbieralo, skúsim zbúchať zhrnutie a koncept |
|
| soráč nedopatrením som to odoslal dvakrát [Upraveno 14.5.2009 alamo] |
| 14.5.2009 - 06:44 - David | |
|
Alamovi.
Zajímalo by mne tvoje porovnání Sputnik-Exprorer, neboť tam bude pravá příčina prohry sovětů v závodě na Měsíc, prostě zaostalost a žádné hádky Koroljov-Gluško.
Dík. |
| 14.5.2009 - 08:27 - Vítězslav Novák | |
|
Pravá příčina prohry Sovětů se jmenuje Leonid Iljič Brežněv. Dokud byl kosmický program oblíbená hračka Nikity Sergejeviče, ten vyčleňoval prostředky z naprosto nedostatečného rozpočtu. Už jsem tady mnohokrát psal, že jako starý chocholský sedlák věděl, že musí "dát krávě do držky" - bez toho nic nedostane.
Brežněv jako politruk od mládí uměl akorát pronášet projevy a byl přesvědčen, že hubou a "mobilizací sil" se docílí všecko. No, nedocílí. Když potřebuju fungl nový raketový motor, nemůžu ho testovat přímo v raketě, potřebuju zkušební stendy. Nejsou peníze na stendy, není motor - nebo je, ale bouchá.
Brežněv se zachoval jako ten sedlák, co odnaučoval kozu žrát - a už skoro uspěl, ale ta mrcha chcípla... |
