takže ako by mohla, taká stavba reále vypadať?
máme troch robotov
ťažiara - ten má radlicu a separačné zariadenie
dopravcu vysýpača - ktorý prevezme od ťažiara jemnozrnný materiál, a tam ho vysýpa v milimetrových vrstvách
taviča - nesie parabolické zrkadlo (alebo laser) a speká materiál do kompaktného celku
spolu by dokázali stvoriť, napríklad takéto "iglu" (hrubý korpus habitatu):
pri dostatočnej životnosti, dostatku náhradných modulov (ktoré si budú navzájom vymieňať) a času, je jedno či má stavba priemer meter alebo kilometer..
a ak by to dokázali, bol by to podľa mňa "dôkaz", že za pomoci vyššej špecializácie, jemnejších nástrojov a vhodného algoritmu, dokážu vyrobiť prakticky čokoľvek, aj skutočných "replikantov"
citace:... tak ma napadlo, ak na nejakú hladkú plochu 1cm2, na mesačnom povrchu (teda vo váku), nasypeme, asi tak polmilimetra jemnozrnného kremičitého materiálu(konkrétne vyseparovaného,mesačného regolitu).. aké veľké zrkadlo, by naň muselo sústreďovať slnečné svetlo, aby sa z toho jemnozrnného materiálu, stala pastovitá tavenina???...
Taketo pece sa navrhuju. ale maju sluzit len ne spekanie regolitu.
kolko tepla treba priviest zavisi hlavne na tom, kolko ho stracas. takze s jednotnou odpovedou ti neporadim. Na Zemi, a to pri vystaveni atmosfere sa pomocou parabolickych zrkadiel da tavit ocel.
Na Mesiaci je oproti pozemskym metalurgickym procesom nevyhoda chybajucich niektorych prvkov ci uz atmosfery, alebo vsadzky. Napriklad je tam malo uhlika, vodika,...
Preto sa budu tri zakladne kovy, kremik, hlinik, ocel tazit pravdepodobne elektrolizou vo vakuu, podobne ako sa to robi na Zemi v ochrannej atmosfere pri vyrobe hlinika.
Tieto kovy vyskytujuce sa v oxidoch bude potrebne zahriat na 950 - 2100°C co je dosiahnutelne aj zrkadlami. dnes este neviem, ci je vyhodnesie pri vakuu odparovat cisty kov, alebo drzat teplotu taveniny pod 1Pa p.t.par. A nasledna elektroliza. Na rozdiel od pozemskej vsak nebude pouzita uhlikova elektroda a teda ako odpad bude vznikat cisty O2.
citace:takže ako by mohla, taká stavba reále vypadať?
máme troch robotov
ťažiara - ten má radlicu a separačné zariadenie
dopravcu vysýpača - ktorý prevezme od ťažiara jemnozrnný materiál, a tam ho vysýpa v milimetrových vrstvách
taviča - nesie parabolické zrkadlo (alebo laser) a speká materiál do kompaktného celku
spolu by dokázali stvoriť, napríklad takéto "iglu" (hrubý korpus habitatu): http://www.ulozisko.sk/obrazky/173185/iglu.jpg pri dostatočnej životnosti, dostatku náhradných modulov (ktoré si budú navzájom vymieňať) a času, je jedno či má stavba priemer meter alebo kilometer..
nemusis ani dosiahnut vzduchotesnost. Uz to ze budes mat "chranene" miesto pre nafukovacky je super. Jak pred ziarenim, kolisanim teplot, tak i pred odlietajucim prachom z pod LM.
Dalej by mohli vyrovnat a "zapiect" miesto pre pristavanie LM. tym by sa zbavili odlietavajuceho prachu...
citace:... Neříkám, že nebudou, vždyť život je v podstatě technologie replikátorů, ale je trochu za horizontem evoluce techniky, může současný technik reálně uvažovat.
O.k., povedzme ze 95% hmotnostnych replikovania som prestrelil.
35% hmotnostnych, ktore tvoria 70% rozmerovych, beries za realne?
resp. beries za realne moznost spracovania kovov na Mesiaci?
[Editoval 26.5.2009 martinjediny]
S ohľadom na to, čo sa bude diať pri viacnásobných štartoch a pristátiach v okolí základne - totiž rozlet vysokorýchlostných prachových častíc a úlomkov do veľmi širokého okolia pristávacích plôch - bude i prosté "spekanie" regolitu do "tehál" zaujímavá, potrebná a užitočná technológia, ktorá umožní chrániť vybavenie stanice efektívnejšia ako prosté zemné valy.
Výroba jednoduchých prvkov odlievaním z kamennej taveniny bude potom veľmi výrazným technologickým pokrokom.
Príprava tekutého kovu by mohla prebiehať viacmenej súčasne - "železo" vo forme prachu je zrejme možné získať z regolitu napríklad magnetickou separáciou. Je to samozrejme pracné a neefektívne, ale pri budovaní základne sa aj tak budú presúvať značné objemy regolitu. Počiatočné kvalita kovu bude z metalurgického hľadiska určite mizerná - obsah rôznych prímesí i trosky v kove bude vysoký, podstatné však je, aby bol kovu dostatok pre budovanie a armovanie "ochranných" prvkov základne - jednak proti žiareniu a jednak proti troskám zo štartov a dopadov meteoritov. Následne sa kov môže využivať aj na budovanie oporných a základových konštrukcií pre objekty základne - to všetko sú prvky, kde na mechanických vlastnostiach kovu príliš nezáleží (a dá sa aj hrešiť na menšiu gravitáciu Mesiacu a teda nižšie statické namáhanie).
Alchymista:"Následne sa kov môže využivať aj na budovanie oporných a základových konštrukcií pre objekty základne - to všetko sú prvky, kde na mechanických vlastnostiach kovu príliš nezáleží"
hm.. keby sa do tej stavebnej partie, pridal aj štvrtý robot "armovač"
ktorý by niesol cievku s nejakým vláknom, to strihal a kládol medzi jednotlivé vrstvy, dalo by sa vytvoriť niečo podobné kompozitu
materiál by mal podľa zvolenej štruktúry a zrnitosti prášku, intenzity spekania a smeru ukladania vlákna, rôzne voliteľné, vlastnosti v ťahu a tlaku..
---------------------------------------------------------------
ešte ma napadla jedna vec "voda", tá sa má v polárnych oblastiach vyskytovať, v konštrukcii sa nechajú dutiny ktoré sa vyplnia horninou s prímesou ľadového "prachu", dutiny sa uzavrú obsah sa zahreje a zase nechá zmrznúť..
takže máme tu spekanie, pridávanie "epoxidu" vytvrdzovaného uv, armovanie vláknom, a ľadoví "betón"
to by mohlo dať dohromady zaujímavé možnosti.. [Upraveno 27.5.2009 alamo]
Vlákno nevyrobíš na mieste, aspoň nie hneď, aj keď... Niečo na spôsob čadičovej vety by asi nebol celkom márny nápad, nejaké povrazce by sa z toho upliesť možno aj dali.
Voda - voda je na Mesiaci príliš cenná - náklady na dopravu sú obrovské a spotreba vysoká, na stavebníctvo by sa ňou určite neplytvalo, ani keby bola dostupná z miestnych zdrojov - pomerne ľahko sublimuje a tým by sa nenávratne strácala. Skôr by sa stala podstatným základom zrýchleného rozširovania "obyvateľstva" a raketových pohonov.
Syntetické materiály - všetko musíš doviesť zo Zeme
Alchymista "Voda - voda je na Mesiaci príliš cenná"
to je, ale pravdepodobne bude obsahovať aj poriadnu porciu ťažkých kovov a podobných vecičiek, a ak sa nájde dostatočne veľké ložisko, s dostatočne veľkým obsahom vody, ako rýchly stavebný materiál, pre úplne prvé stavby, by sa dala použiť
27.5.2009 - 09:19 - JirkaSalek
citace:takže ako by mohla, taká stavba reále vypadať?
máme troch robotov ...
Normalni ISRU koncept.
Je ovsem nutne si uvedomit, ze k roztaveni neceho je zapotrebi hodne energie. A odkud ji na Mesici vezmete?
Budto bude zapotrebi jaderna elektrarna o vykonu mnoha megawatt, nebo je nutne doufat ze se tam energie za miliardy let nejak naakumulovala stejne jako na Zemi.
Normalni ISRU koncept.
Je ovsem nutne si uvedomit, ze k roztaveni neceho je zapotrebi hodne energie. A odkud ji na Mesici vezmete?
Budto bude zapotrebi jaderna elektrarna o vykonu mnoha megawatt, nebo je nutne doufat ze se tam energie za miliardy let nejak naakumulovala stejne jako na Zemi.
- Bezpecne dopravit jadrove palivo na Mesiac asi nebude take lahke
- Naakumulovana enegia by bola bomba. Len si ju momentalne neviem predstavit.
- Tavit sa da aj Slnkom. A najlepsie priamo bez dalsich premien energie.
Energia je specialnym problemom aj preto, ze donedavna napr. na solarne clanky sa spotrebovalo viac energie, ako vyprodukovali pocas svojej zivotnosti. (boli nereplikovatelne)
taktiez rozdiel lacnej vyroby ocele spocival v pouzivani uhliku, zatial co pri hliniku je potrebna energeticky narocna elektrolyza.
Tak vsak moze pomoct, ak by sa z regolitu podarilo odseparovat nejake mnozstvo "cisteho" zeleza a stacilo by vlastne tavenie.
Dalsou moznostou je pouzit "netradicne" sposoby metalurgie, resp. metody na Zemi neefektivne pre nizku produktivitu, vysoku casovu narocnost, ale s vysokym indexom replikovatelnosti.
hmm.. http://isru.msfc.nasa.gov/ to znie dobre ISRU
tak ma napadá nemal by som začať uvažovať, o patentnej prihláške na stavebný postup? Martin Jediny ideme na polovicu fifti fifti
koľko dáme Enderovi? 0,5 percenta?
veď bez tej jeho poznámky "Toto téma je odpad. Plácáte tu fakt hodně velké nesmysly." by m ani nenapadlo, ako to celé "odscifoidniť"
rád svoj budúci zisk venujem kosmoportalu
"a zrodila sa Nadácia"
ale práve ma napadla paranoidná predstava bila gatesa, ako si to tu prečítal a už beží, na patentoví úrad.. (veď dal patentovať aj ovládacie kolečko s ipodu, aby ho nikto nezneužil)
ender sedíš dúfam, pekne doma?
JirkaSalek: "Je ovsem nutne si uvedomit, ze k roztaveni neceho je zapotrebi hodne energie. A odkud ji na Mesici vezmete?"
čas a akumulácia..
čím kratší čas na stavbu, tým viac energie treba, ale keď sa čas stavby predĺži a natiahne.. príkon nutný za časovú jednotku sa "zmenší"
"robíci" môžu pracovať po malých krokoch, hoci aj rok v kuse a bez prestávky
"tavič" môže materiál spekať doslova po milimetroch štvorcových
a tak vystačiť aj s príkonom z vlastných fotovoltaických článkov, poprípade si chodiť dobýjať zdroj pre laser z externého zdroja, kým čaká na materiál od "ťažiča" a prípravu od "vysýpača" (fotovoltaické články na výsadkovej plošine? spojenie s plošinou káblom?)
keby miesto lasera mohol použiť to "zrkadlo", bolo by to fenomenálne..
citace:...hmm.. http://isru.msfc.nasa.gov/ to znie dobre ISRU
tak ma napadá nemal by som začať uvažovať, o patentnej prihláške na stavebný postup? ...
Stavbenych postupov bolo predstavenych uz niekolko. Je jasne, ze nie vsetko sa da doviest zo Zeme. Ale revolucia nastane az sa dokazu vyrabat vyrobne prostriedky priamo na Mesiaci. Teda sa dosiahne schopnost "replikacie" a Mesiac sa stane "samostatny"
Potom je to uz len otazka automatizacie procesu.
"Vsimol si si postup vyroby kyslika a vyuzitie zbytku? kovov?"
teraz pre zmenu uvažujem v čo "najjednoduchších" a "najprimitívnejších" merítkach
našiel som toto:
tie valy okolo pristávacej plochy, budú stavať roboti...
pridaj výplň do stredu, a to spekanie na stranách, a dostaneš "iglu"
Je nekde nejaka informace, jestli mesicni povrch je prach a drobne kameni, nebo nekde vespod zacina masiv ? Pokud je dole masiv, napr. v hloubce 40cm, stacilo by to ocistit a zafrezovat do priblizne rovne plochy. Ma to vyhodu, ze pripadne prachove castice nebudou delat takovy problem (nebude vse spinave a nepruhledne).
citace:Je nekde nejaka informace, jestli mesicni povrch je prach a drobne kameni, nebo nekde vespod zacina masiv ? Pokud je dole masiv, napr. v hloubce 40cm, stacilo by to ocistit a zafrezovat do priblizne rovne plochy. Ma to vyhodu, ze pripadne prachove castice nebudou delat takovy problem (nebude vse spinave a nepruhledne).
Strelim z pamati. regolit hrubka od 12m (dna "novych" kraterov) bezny povrch okolo 40m.
Urcite vsak musi byt aj nejaky "mlady" krater s minimom regolitu.
v každom prípade, práve vďaka tomu preklínanému prachu
by sa dalo postupnou evolúciou, "primitívnych" robotických bagristov, cez separáciu materiálu, "jednoduchú" výrobu a stavebné úkony, magnetickú separáciu kovov, spracúvanie čadičov na sklo, výrobu kyslíka a kovov, ťahanie vlákien, ťažbu hélia3 a haldu ďalších krokov, dospieť až k skutočným "replikátorom"
Jan Dusatko"Pokud je dole masiv, napr. v hloubce 40cm, stacilo by to ocistit a zafrezovat do priblizne rovne plochy."
ide o to čo sa ukáže ako energeticky a časovo najvýhodnejšie. možno úplne najjednoduchšie by bolo, dopraviť tam ako prvú "nafukovačku", a nechať "robobagristou" aby ju zahrabali..
materiál odstránený pri očiste pristávacej plochy by bolo treba, premiestniť na nejakú "haldu", tak prečo ním nezasypať, nafukovací habitat a nepridať mu tak ďalšiu ochranu pred žiarením a mikrometeoritmi?
čoraz viac sa to tu prepletá s témou "prach na mesiaci"
chcelo by to nejaký lander ktorý by skúsil, vyseparovať jemnozrnný materiál, spiecť ho do tehly, a do tej potom párkrát "drcnúť" nejakým "kladivom", a samozrejme vyskúšal nejaký systém samoočisty, aby budúci roboti neskončili ako chudák phoenix na marse
citace:v každom prípade, práve vďaka tomu preklínanému prachu
by sa dalo postupnou evolúciou, "primitívnych" robotických bagristov, cez separáciu materiálu, "jednoduchú" výrobu a stavebné úkony, magnetickú separáciu kovov, spracúvanie čadičov na sklo, výrobu kyslíka a kovov, ťahanie vlákien, ťažbu hélia3 a haldu ďalších krokov, dospieť až k skutočným "replikátorom" ...
Ved to prave tvrdim. Jedine co som doplnil je,
- ze kostrukcia tychto jednoucelovych strojov musi byt tak jednoducha, aby replikovanie umoznovala a aj ked zo zaciatku nie 100%, tak aspon nieco
- Ze ak zvladnem automaticku tazbu, dopravu a spracovanie materialu, tak je potrebne pridat aj automaticku vyrobu a montaz.
A ak by sa kriticke momenty riesili dialkovym ovladanim, a nie automaticky, tak je tento system realizovatelny uz niekolko rokov dozadu...
citace:hm.. tak ma napadlo, ak na nejakú hladkú plochu 1cm2, na mesačnom povrchu (teda vo váku), nasypeme, asi tak polmilimetra jemnozrnného kremičitého materiálu...
Na tavenie regolitu budes potrebovat 1600 nasobny pomer ploch, teda pomer priemerov efektivnej zbernej plochy Slnecneho ziarenia k ozarovanej ploche bude cca 40. Od doby expozicie potom zavisi hlbka pretavenia.
Na tavenie oxidov zeleza budes potrebovat na Zemi (za idealnych podmienok) cca 4200x vacsiu plochu, z ktorej zbieras svetlo, ako tu, ktoru ozarujes. V zavislosti na podmienkach to moze byt aj daleko viac.
Takze ak chces za idealnych podmienok odtavit ocelovy drotik 1mm a ozarujes presne 1x1 mm, potrebujes na tuto plochu sustredit svetlo zo Slnka z dokonalej lupy priemeru 90mm. Ak to zvladnes, doba tavenia je pod 3sekundy.
Ak sa Slnko zobrazi na vacsej ploche ako 1x1mm, tak dojde k vyrovnaniu prijmanej a vyzarovanej energie a drotik zahrejes len do rovnovaznej teploty nizsej ako taviacej. Takze Ti nepomoze ani dlhy cas expozicie.
Ak by si sa snazil o obrabanie hliniku odparovanim, tak potrebujes za idealnych podmienok koncentrovat plochu dopadajuceho Slnecneho ziarenia 14640x vacsiu, ako tu, co vyparujes. takze na 1mm priemer idealnu lupu 121mm priemer [Editoval 27.5.2009 martinjediny]
Martin Jediny "..takze na 1mm priemer idealnu lupu 121mm priemer"
to je až šokujúco málo, bol som v zajatí predstavy, zrkadla minimálne s metrovým priemerom, alebo laseru, ktorý si žiada ťažký energetický zdroj, prípadne akumulátory
následne, som si nástroje predstavoval, osadené na štandartných podvozkoch, rozmerov súčasných roverov na marse
ale možnosť použiť takú malú lupu, a následne minimalizovať nároky na enrgetické zdroje, mení celý "dizajn"
na "separáciu" a dopravu materiálu, odpadá nutnosť použiť radlicu, a zložité zariadenie ktoré by horninu následne preosievalo a triedilo, robotovi doslova stačia malé "kusadlá" a jednoduchá logika "čo sa mi do nich zmestí a unesiem to je vhodné"
veď s lupou by si mohol poradiť aj tento tu:
Adolf:"Úsilí těch, co vyvíjí hmyzorobůtky schopné pracovat podobně jako kolonie sociálního hmyzu, se mi strašně líbí a jejich tvrzení, že kosmické agentury budou nuceny přistoupit na robotizaci kosmických základen především jejich cestou, protože to vyjde nejlevněji, se mi moc líbí a fandím jim, aby to tak vyšlo."
vývojom modulárnych robotov a najrôznejších "robošvábov" sa zaoberá naozaj celá halda tímov,
na otázku "akú prácu, vlastne majú robiť?" boli odpovede väčšinou neurčité
skúmať prostredie, prenikať do ťažko prístupných miest pri záchranných prácach atď.
vízia stavby na mesiaci, za ich účasti je omnoho konkrétnejšia
a omnoho viac sa blíži predstave "replikantov", ako roveri na kolieskach
citace:Martin Jediny "..takze na 1mm priemer idealnu lupu 121mm priemer"
to je až šokujúco málo, bol som v zajatí predstavy, zrkadla minimálne s metrovým priemerom, alebo laseru, ktorý si žiada ťažký energetický zdroj, prípadne akumulátory
Musím upozornit na to, že "alamo" pvodně mluvil o 1cm2, ale Martin Jediny to pak "spočítal" pro 1mm2 (tedy 100x menší plochu). Nevím, jak Martin došel k těm číslům (odhaduju, že na Zemi písek lupou jen tak nenatavíš, takže k těm hodnotám zatím nemám moc velkou důvěru). I kdyby to ale byla pravda, a tou "lupou" by ses tomu 1mm2 věnoval průměrně jen 10 sekund, tak bys relativně malou plochu 10x10 metrů zpracovával teoreticky přes 3 roky (prakticky asi ještě déle a navíc by to možná ten "robot" tak dlouho ani nevydržel). Takže "lupu" zřejmě bude třeba pro praktické použití skutečně nahradit "lupou" (nebo dutým zrcadlem) o průměru 1m a více.
Vaše nadšení je pěkné, ale odhady se asi budou muset dělat trochu opatrněji.
Osobně si myslím, že hlavním argumentem proti "replikátorům" (obecně i proti ISRU mimo Zemi) by mohlo být to, že často lze najít snadnější, levnější a spolehlivější způsoby k dosažení stejného výsledku (většinou je tím nejlevnějším řešením dovezením všeho potřebného ze Země). Proč dělat věci složitě, když to jde jednoduše?
Všimnul jsem si například, že v těch CxP dokumentech, na které odkazoval Mirek Pospíšil, sice dvě firmy zmínily možnosti přesouvání regolitu, ale ve většině "vizualizací" je celá základna sestavena z dovezených modulů, které ani nejsou vůbec nijak zahrnuty regolitem. Pokud už o ISRU uvažují, tak spíš v souvislosti s výrobou kyslíku. Asi k tomu bude nějaký poměrně silný důvod. Obávám se, že ISRU (ve smyslu "tavení" a "pečení" regolitu) zřejmě nebude tak snadné a výhodné, jak tu zatím uvažujete. Přesnější odhad ale udělat nedokážu.
"Replikace" ve smyslu výroby použitelných dílů sebe sama (z místních zdrojů) je samozřejmě ještě obtížnější (a zřejmě ještě méně "výhodná" [než jiné formy ISRU]). Rád bych to viděl jinak, ale dosavadní náměty v debatě mě nijak nepřesvědčily (o vhodnosti a výhodnosti snahy o "replikaci"). Třeba se objeví ještě něco nadějnějšího. Mne osobně zatím nic nenapadá.
citace:..takze na 1mm priemer idealnu lupu 121mm priemer"
...to je až šokujúco málo, bol som v zajatí predstavy, zrkadla minimálne s metrovým priemerom, alebo laseru, ktorý si žiada ťažký energetický zdroj, prípadne akumulátory...
Musím upozornit na to, že "alamo" pvodně mluvil o 1cm2, ale Martin Jediny to pak "spočítal" pro 1mm2 ...
jj. spocital a ked sa vratim zo sluzobky tak to aj otestujem. sameho ma prekvapili tie cisla.
Vypocet nie je tajomstvom. Dufam, ze nie je chybny.
plosne vyziarena energia/T^4= boltzmanK
Ak poznam T0 a plosna energia je konstantna tak som bral uz len pomery stvrtych mocnin. a hladal potrebne N zahustenie plosnej energie, aby vyzarovanie pri hladanej teplote T1 bolo v rovnovahe s prijmom.
N=(T1/T0)^4
Pre Zem som volil To=300K, pre Mesiac 400°K
A celkom to sedi aj na podpalovnie papierikov lupov.
pre 800°C T1 potrebujem "zahustit" N=164. T.j. pomer priemerov ploch 3mm a 38mm. ked zaratam nedokonalost lupy, tak som vzdy mal problem s plastovou lupov 45mm najst ohnisko mensie ako 3mm a tiez podpalit papier bolo ltt. Takze priblizne by to sediet mohlo.
Vam sa niekomu uz podarilo sustredit luce z velkej sosovky drzanej v ruke na plochu mensieho priemeru ako mm?
Btw. Dute zrkadla budu asi vyhodnejsie.
Ad natavenie pristavacej plochy.
zrkadlo 2m2 pre natavenie do hlbky cca 8mm odhadujem na spracovanu plochu 1m2 za 14-20h...
...Ten alamov mravec by si pokojne 30% kovovych dielov vyrobil. Stacilo by ho trochu prepracovat.
citace:[Pokud už o ISRU uvažují, tak spíš v souvislosti s výrobou kyslíku. Asi k tomu bude nějaký poměrně silný důvod. Obávám se, že ISRU (ve smyslu "tavení" a "pečení" regolitu) zřejmě nebude tak snadné a výhodné, jak tu zatím uvažujete. Přesnější odhad ale udělat nedokážu.
Ja som tiez prekvapeny preco s kovom nerataju, ked najvatsi problem aj energeticky je prave oddelit od kovu kyslik... Naviac som tu par ludi asi poburil, ked namiesto tavenia v peci som chcel tavit rovno na povrchu a urobit "jazierko" taveniny. takato "pec" len obklopena zrkadlami, kde rovery do jazierka dosypaju novy regolit sa mi zda ale najjednoduchsia. Dokonca by mohli byt zrkadla staticke, akurat by za den jazierko "preplavalo" urcitu trasu. Mozno este aj tie elektrody by som si vedel predstavit staticke. [Editoval 27.5.2009 martinjediny]
Aleš Holub: "a tou "lupou" by ses tomu 1mm2 věnoval průměrně jen 10 sekund, tak bys relativně malou plochu 10x10 metrů zpracovával teoreticky přes 3 roky"
na jednoduchú "tehlu" a "drcnutie" do nej, ako overenie konceptu, by stačil aj jeden robot,
potom by to už bolo jednoduché, dvaja roboti dve "lupy", plocha 10x10 = 1,5 roka, traja 1 rok, šiesti pol roka atď..
toľko k faktoru času
ľahká plastová Fresnelova čočka, by mohla mať kľudne aj priemer viac ako meter, proste by sa tí modulárny hmizáci, prichytili po jej stranách ako nožičky, a spoločne ju natáčali..
"Proč dělat věci složitě, když to jde jednoduše?"
tak to je ťažká otázka, a jednoduchá odpoveď na ňu nie je..
ale mňa zas napadá otázka, načo oni tých robošvábov vlastne stavajú a programujú, keď s toho "momentálne" nič nemajú???
a načo vlastne ľudia majú letieť na mesiac, keď to neprinesie nijaký okamžitý zisk??? (teda aspoň tomu najpriamejšiemu investorovi daňovému poplatníkovi)
a takýchto protiotázok, na vás môžem naváľať celú hromadu, že spod nej nevyleziete...
citace:... "a tou "lupou" by ses tomu 1mm2 věnoval průměrně jen 10 sekund, tak bys relativně malou plochu 10x10 metrů zpracovával teoreticky přes 3 roky"...
ten 1mm2 ma zmysel pre odparovanie a rezanie , teda upravu odliatkov.
na spevnovanie plochy je nepouzitelne, lebo ak natavim plochu 1mm2, tak do hlbky hop pretavim asi 0,5-2mm a to je hodne malo.
Ak chcem pretavovat do hlbky 1-15cm, tak musim oziarit podstatne vacsiu plochu, ale pocitat to presne momentalne nemam z coho.
Martin Jediny "Ak chcem pretavovat do hlbky 1-15cm, tak musim oziarit podstatne vacsiu plochu"
vrstvy..
10x10m x 1mm jedna vrstva, na ňu sa nanesie milimeter prášku a spečie sa.. to dá dva milimetre, znovu naniesť milimeter materiálu a znovu pripiecť .. 3 milimetre, opakuj 1000x a dostaneš kompaktný blok 10x10 metrov meter hrubý..
hovoríme o "replikantoch" sú malí, pomalí, ale je ich veľa a pracujú spoločne..
ľudia takýmto postupným "vrstvením" materiálu dokázali neuveriteľné veci, napríklad postaviť pyramídy..
ide len o to, koľko robotov, sa na pracovisko zmestí bez toho aby si navzájom zavadzali, a pracovali čo najefektívnejšie..
[Upraveno 28.5.2009 alamo]
takže dizajn "taviča" postaveného s modulárnych robotov, by mohol vypadať asi takto
plochá fresnelova lupa v ráme (priemer 1m a viac)
po stranách má prichytených šesť nôh, zložených s modulárnych robotov
pri spoji každej nohy s rámom lupy, je umiestnený voľne natáčateľný panel slnečných batérii
nohy zabezpečujú kráčavý pohyb a zároveň aj správne natočenie a výšku lupy nad zahrievaním miestom [Upraveno 28.5.2009 alamo]
citace:takže dizajn "taviča" postaveného s modulárnych robotov, by mohol vypadať asi takto http://www.ulozisko.sk/obrazky/173682/tavic.jpg plochá fresnelova lupa v ráme (priemer 1m a viac) po stranách má prichytených ...
Zaujimave. Ja som zas na obrabanie a vyrobu ratal s niecim na sposob stareho dobreho "transmisneho hriadela"
Bateria "statickych" zrkadiel by vytvorila rovnobezny zvazok priemeru cca 100mm, ktory by letel horizontalne 1m resp.(3)m nad terenom cez "dielnu".
Robot vyrobca by ho usmernil a zaostril. takze moc by sa nenamahal a efekt by mohol byt krasny.
Ale za hodinu letim, tak vam dam do pondelka pokoj [Editoval 28.5.2009 martinjediny]
Martin Jediny "Bateria "statickych" zrkadiel by vytvorila rovnobezny zvazok priemeru cca 100mm, ktory by letel horizontalne 1m resp.(3)m nad terenom cez "dielnu".
Robot vyrobca by ho usmernil a zaostril. takze moc by sa nenamahal a efekt by mohol byt krasny."
ten môj spôsob by bol asi výhodnejší "na rovníku" kde je slnko vysoko nad hlavou, ale v polárnych oblastiach, je slnko stále nízko nad obzorom by bol asi výhodnejší tvoj "archimedovský" postup so zrkadlami
vlastne by sa dali, vyskúšať oba spôsoby naraz, záležalo by to len na tom akú zostavu, modulárny roboti zaujmú.. buďto jednu veľkú s lupou, alebo niekoľko malých so zrkadlami
programy by sa ani nemuseli vymýšľať tu na zemi, ešte pred dopravením "lego" dielov na mesiac
spomínam si na úvahy, dopraviť na mesiac malí rover a nechať ľudí nech ho riadia cez internet, samozrejme za poplatok
dala by sa vypísať súťaž o najlepší program a zostavu
ak by bol program vadný, zostava by sa rozsypala, po čom nasleduje reštart a automatické zaujatie základnej polohy, to už dokážu dnes (takmer)
mohlo by to zaujať linuxovskú komunitu
prihlásený softvér, by samozrejme musel mať licenciu GNU, takže by bol voľne šíriteľný
ps: je fakt neuveriteľné, koľko rôznych projektov a koncepcií sa ukáže, keď do youtube zadáte vyhľadávať "modular robot" robots robotics
[Upraveno 28.5.2009 alamo]
[Editoval 28.5.2009 martinjediny]