|
ja si tiez myslim ze ak ma mat nejaky dopravny system zmysel, tak je blbost aby sme pred kazdou vypravou (mali by byt periodicke, nie jednorazova hura akcia) montovali dokopy lod z 20 kusov na 20 startov. Predstavujem si maximalne vyuzitie ISRU technologii a elektrickych motorov. Samotny let by potom vyzeral tak, ze jednym alebo dvoma startmi sa posle na orbit palivo pre el. motory plus zasoby a naklad, tahac na el. pohon by bol na orbite, po spojeni moze potom postupne zvysovat rychlost, ale tak aby sa zachovala elipticka draha (a la Smart1). Samotna posadka vystartuje az vtedy, ked je zvysok lodi dostatocne urychleny. Posadka sedi na klasickej superheavy rakete, ktora ju vykopne na identicku elipticku drahu. Nasleduje krkolomny spojovaci manever v perigeu eliptickej drahy a zaverecny kopanec od posledneho stupna. Ten sa moze nasledne pouzit ako wet workshop. Pocas preletu by sa samozrejme pouzival el. motor.
Po prilete k marsu by nasledovalo zachytenie na vysokej eliptickej drahe (aerocapture + el. motor), na ktoru si po posadku prileti martansky lander, natankovany martanskym palivom. Zaroven moze dotankovat zvysok lode, podla toho co sme schopni na marse vyrobit. Pri odlete zase v opacnom poradi - mart. lander doruci posadku, pripadne zase nieco dotankuje, preletova lod sa odpichne z vysokej eliptickej drahy, a po prilete k zemi sa tahac zbrzdi el. motorom + aerocapture. Posadka pristane a la apollo.
Viem ze je to sci-fi, ale technicky by to slo a je to architektura, ktora by pri opakovanom pouzivani vyrazne obmedzila naklady. Ak ma mat kazdy let rozpocet jak vojna v iraku, tak sa na mars poleti nanajvys raz. |
|
yamato
otázka ale je nakoľko a v akej dohľadnej budúcnosti je použitie "elektrických motorov" realizovateľné..
VASIMR: hope or hype for Mars exploration?
http://www.thespacereview.com/article/1690/1
s prekladača vypadlo : VASIMR: naděje nebo humbuk pro průzkum Marsu?
podstatná časť článku sa zaoberá rozborom či je jadro vhodné ako energetický zdroj pre vasimr, vyvodzuje že v reále tie vysoké rýchlosti sú úplne mimo mysu
a objavuje sa v ňom názor že vasimr je v skutočnosti chimerická vábnička, argument prečo výpravu nerealizovať už dnes, a odsúvať ju čo najďalej do budúcnosti..
|
|
zamerne som napisal ze je to sci-fi, je tam viacero veci co "nebudu take easy" islo mi skor o koncept, ako realizovat vypravu lacno, s co najmensim poctom startov nosnych rakiet, za vyuzitia technologii ktore mame alebo vieme ze su dosiahnutelne.
ohladom VASIMR: neviem posudit ci jeho proklamovane moznosti su realne, nie som fyzik. Ale pochybujem ze sluzi ako zamienka na odsuvanie vypravy. Na to staci jedno vyhlasenie: nejsou penize.
Moj koncept je podla mna robustny, VASIMR mozeme nahradit inym typom elektrickeho motora (s tym ze zvysovanie drahy by prebiehalo dlhsie), prelet moze trvat dlhsie (s mensou zmenou alebo bez zmeny drahy el. motorom), posledny stupen moze celu preletovu zostavu este trochu popostrcit, zachytenie na orbite moze byt aerocapture alebo pribrzdenie poslednym stupnom (ak sa vzdame wet worshop) plus aerocapture. Podstatne je vyuzitie ISRU, ktore doplni palivo na cestu s5. Ovsem to je dalsie sci-fi. |
|
"sci-fi"
čo vlastne je a čo nie je sci fi?
začínam si myslieť že najväčšia sci fi je uvažovať nad realizáciou marsovskej výpravy, za pomoci "klasického" chemického pohonu..
áno akýkoľvek, "fyzikálny" teda nechemický pohon by bol prínosom
ale nechápem prečo sa základná verzia neopiera vždy o to "čo máme", a iné druhy pohonu sa neberú ako vylepšenie, ale hneď v "referenčnej misii" sa počíta s nasadením prinajmenšom niečoho ako NERVA
pritom už zo samotného názvu "referenčná misia", vyplýva že by táto mala rátať s existujúcimi a relatívne rýchlo dostupnými technológiami
akonáhle sa v nej ráta s nejakou novou technológiou spojenou s radom nezodpovedaných otázok, ktorých odpovede sú v neznámo ako vzdialenej budúcnosti, celý plán sa odsúva do nezrealizovateľnej budúcnosti
skutočne je také ťažké, zostaviť inovácie schopnú otvorenú "rozvojovú" referenčnú misiu, do ktorej by bolo možné pridať supernosiče a nové zatiaľ nerealizované pohony časom, podľa stavu rozvoja technológie?
proste rozdeliť ju na čosi ako ťažisko "jadro" ktoré by obsahovalo dnes teraz dostupné technológie (a nosiče), a "rozvojové" plány, ktorými by sa mohlo to "jadro" upravovať.. |
|
Montáž z 200 tunových bloků je klasické lego a lze ji realizovat bez orbitální infrastruktury. Montáž z 20 tunových bloků je bez montážní haly drahé, protože spojovací mechanizmy budou muset být standartizované (nedokonalé produktovody, slabá odolnost v tlaku, tahu, ohybu atd.) a zároveň v poměru ku jednotlivým blokům těžké.
Ovšem vyrobit montážní halu na orbitě není zase tak nereálné - fuzrt se žvaní o nafukovacích stanicích, není problém něco podobného postavit ve velikosti montážní haly. v momentě, kdy kosmonaut nebude muset montovat ve skafandru, bude vcelku efektivním dělníkem. |
|
"Montáž z 200 tunových bloků je klasické lego"
ja ale stále hovorím o "neklasickom legu" 
keď sa na orbitu dopraví celá loď takmer bez "skladania", a miesto skladania sa do nej natankuje palivo, s "benzíny" na orbite..
v skutočnosti vlastne chcem toho "skladania" ešte menej, ako by to bolo možné dosiahnuť supernosičom |
|
citace:
"sci-fi"
čo vlastne je a čo nie je sci fi?
začínam si myslieť že najväčšia sci fi je uvažovať nad realizáciou marsovskej výpravy, za pomoci "klasického" chemického pohonu..
áno akýkoľvek, "fyzikálny" teda nechemický pohon by bol prínosom
ale nechápem prečo sa základná verzia neopiera vždy o to "čo máme", a iné druhy pohonu sa neberú ako vylepšenie, ale hneď v "referenčnej misii" sa počíta s nasadením prinajmenšom niečoho ako NERVA
pritom už zo samotného názvu "referenčná misia", vyplýva že by táto mala rátať s existujúcimi a relatívne rýchlo dostupnými technológiami
akonáhle sa v nej ráta s nejakou novou technológiou spojenou s radom nezodpovedaných otázok, ktorých odpovede sú v neznámo ako vzdialenej budúcnosti, celý plán sa odsúva do nezrealizovateľnej budúcnosti
skutočne je také ťažké, zostaviť inovácie schopnú otvorenú "rozvojovú" referenčnú misiu, do ktorej by bolo možné pridať supernosiče a nové zatiaľ nerealizované pohony časom, podľa stavu rozvoja technológie?
proste rozdeliť ju na čosi ako ťažisko "jadro" ktoré by obsahovalo dnes teraz dostupné technológie (a nosiče), a "rozvojové" plány, ktorými by sa mohlo to "jadro" upravovať..
suhlas, pouzime co mame a postupne vylepsujme. Problem je v tom ze na to, co zastane elektricky motor, treba 10krat tak tazky chemicky motor. Ak teda chceme zacat s chemickymi motormi, potrebujeme tazke nosice, nad cenou ktorych nebudeme zalamovat rukami. Teda vsetky stupne znovupouzitelne, s malym poctom clovekohodin medzi jednotlivymi startmi. Tu treba pristup a la Musk, vypustit vsetko co je zlozite, malo robustne, snazit sa vsetko recyklovat, a hlavne pouzivat technologicky optimalne, a nie politicky pretlacane riesenia. Doprava na LEO sa musi uplne odrthnut z NASA, musi byt outsorceovana, inak zlacnenie nedosiahneme.
Pomozu aj inteligentne, ale zatial nevyskusane riesenia, ako spominany wet workshop. Preco nepouzit posledny stupen ako habitat, ked tak ci tak dosiahne preletovu rychlost? Preco nepouzit miestne zdroje, ked ich dokazeme "dolovat" pomerne jednoduchymi sposobmi?
Postupy ktore su podobne apollu, ked si vsetko potrebne berieme so sebou a pouzijeme to iba raz, su sice pouzitelne, ale ekonomicky je to nezmysel, a ludia nebudu ochotni platit nezmysly (staci ze platia spolocnu polnohospodarsku politiku a Brusel...). Samozrejme doteraz navrhovane riesenia hraju do karat hlavne tradicnym dodavatelom, ktori by z toho mali zisky iste na desatrocia dopredu... |
|
yamato máš tam protirečenie..
ide o tieto dve vety:
"potrebujeme tazke nosice, nad cenou ktorych nebudeme zalamovat rukami."
"Doprava na LEO sa musi uplne odrthnut z NASA, musi byt outsorceovana, inak zlacnenie nedosiahneme. "
kým budeš požadovať ťažký nosič (pre misiu na mars alebo mesiac, alebo k asteroidom), nikdy nedosiahneš to, že sa z nasa stane čistý "nákupca leteniek"
akonáhle bude nasa, jediným zadávateľom stavby ťažkého nosiča, aj keby ho stavala "súkromná" firma, bude nasa aj jeho prevádzkovateľom, pretože tento nosič nebude mať komerčné využitie, a teda nulovú schopnosť hýbať s cenou smerom dole
jediným spôsobom ako ten paradox obísť alebo "vynegovať", je od začiatku požadovať aby nasa žiadny noví nosič nevivíjala ani nepožadovala po iných, ale realizovala svoje projekty pomocou stávajúcich nosičov
vývoj nového nosiča je vecou "dopravcu - špeditéra - kontraktora", toho kto "predáva letenky" [Upraveno 07.9.2010 alamo] |
| 08.9.2010 - 08:10 - David | |
|
| Doprava na LEO je drožkařina nehodná NASA, tu mohou vykonávat zaostalé státy nebo v americe soukromé firmy |
| 08.9.2010 - 12:59 - Vítězslav Novák | |
|
citace:
Doprava na LEO je drožkařina nehodná NASA, tu mohou vykonávat zaostalé státy nebo v americe soukromé firmy
Bajka o lišce a hroznech... |
|
o pár týždňov sa v usa konajú voľby, oslabenie obamovho vplyvu a prepad demokratickej strany sú očakávaný výsledok, ale nemyslím si že by výťazstvo republikánov znamenalo nejaký zásadný obrat, a napríklad obnovenie bushovského programu, podľa mňa skôr skonštatujú že obama nasa priviedol k rozvratu, a následne zvolajú nejakú komisiu augustine 2 čo bude ďalších x rokov "skúmať" tento rozvrat..
čo čakáte vy? |
|
citace:
Bajka o lišce a hroznech...
Tak nejak...
Nemá čím, a ak to bude s rozpočtom pokračovať ako doteraz, čoskoro nebude mať ani za čo.
citace:
čo čakáte vy?
V oblasti pilotovanej kozmonautiky nič dobré. Rozpočet NASA zrejme klesne, pretože americký voliči nemajú o kozmonautiku žiadny veľký záujem - a teda ani ich "volený zástupcovia" nemusia prejavovať žiadnu snahu. Samozrejme, pár silných firiem ako Lockheed, Boeing, ATK a podobne, sa postará, aby k nim nejaké peniaze cez NASA pretiekli. Ale rozumne - teda tak, aby na výstupe nemusel byť žiadny hmotný výsledok v podobe kozmickej lode a nosnej rakety. |
|
citace:
yamato máš tam protirečenie..
ide o tieto dve vety:
"potrebujeme tazke nosice, nad cenou ktorych nebudeme zalamovat rukami."
"Doprava na LEO sa musi uplne odrthnut z NASA, musi byt outsorceovana, inak zlacnenie nedosiahneme. "
kým budeš požadovať ťažký nosič (pre misiu na mars alebo mesiac, alebo k asteroidom), nikdy nedosiahneš to, že sa z nasa stane čistý "nákupca leteniek"
akonáhle bude nasa, jediným zadávateľom stavby ťažkého nosiča, aj keby ho stavala "súkromná" firma, bude nasa aj jeho prevádzkovateľom, pretože tento nosič nebude mať komerčné využitie, a teda nulovú schopnosť hýbať s cenou smerom dole
nevidim v tom rozpor. Program COTS zatial do bodky naplna to, co vedia vsetci ekonomovia, a sice ze sukromny sektor dokaze generovat sluzby a tovary ovela efektivnejsie. Nevidim dovod preco by NASA mala byt jedinym zadavatelom a odberatelom tazkeho nosica. To je hlupost. Sam Musk sa netaji, ze taky nosic chce postavit, a pritom od nikoho ziadnu objednavku nema. Nie je to skor tak, ze najprv musi byt ponuka, aby vznikol nejaky dopyt? Aj keby na zaciatku bol jedinym odberatelom NASA, samotna existencia 100t nosica si vygeneruje dopyt sukromneho sektora. Tak ako prvym odberatelom mikrocipov bola armada a ziadny sukromny dopyt neexistoval.
Cena jedneho kila nakladu dopraveneho na LEO sa znizuje s tonazou nosica (cca. 11tis. Falc.1, 4tis Falc.9), je teda celkom ekonomicky odovodnene sa o takyto nosic pokusat. To ze nie je komercny 100t naklad nie je celkom pravda, je mozne vynasat naraz cele sety satelitov, a to lacnejsie nez mensimi raketami. Preco by sa inak francuzi vzdali svojej osvedcenej Ariane 4 a pouzivali vylucne Ariane 5 na vynasanie viacerych satelitov naraz?
Ohladom volieb a noveho programu NASA, tiez ocakavam dalsie okliestenie financovania a stanovenie nejakych nerealistickych cielov, ktore posluzia na to aby zopar miliard pretieklo do tradicnych dodavatelov za zopar studii a konceptov, z ktorych opat vzide cosi ako apollo, ale drahsie. Dalsi dovod preco sa obracat s nadejou na Muska, Bigelowa a im podobnym...
|
|
"Program COTS zatial do bodky naplna to, co vedia vsetci ekonomovia, a sice ze sukromny sektor dokaze generovat sluzby a tovary ovela efektivnejsie."
to je pravda
ale dokáže to v porovnaní so službami štátneho sektora, ktoré už existujú
"Sam Musk sa netaji, ze taky nosic chce postavit, a pritom od nikoho ziadnu objednavku nema."
a to neustále reptanie v kongrese a nasa (a nakoniec aj tu) že "treba ťažký nosič, lebo treba ťažký nosič, a bez ťažkého nosiča sa nikam nepohneme" to je akože čo?
musk iba naň stvoril primeranú odpoveď, vo formáte pdf
"Nie je to skor tak, ze najprv musi byt ponuka, aby vznikol nejaky dopyt?"
nie je..
urob experiment, vezmi si tabuľu a napíš na ňu "odrežem vám uši, jeden kus za jedno euro, rýchlo - lacno -kvalitne"
som zvedaví koľko k tebe príde zákazníkov 
"Aj keby na zaciatku bol jedinym odberatelom NASA, samotna existencia 100t nosica si vygeneruje dopyt sukromneho sektora. "
zaujímavé.. tak mi vysvetli, keď už existovalo monštrum menom saturn 5, ako to že nevynieslo ani jeden komerčný náklad? |
|
"Cena jedneho kila nakladu dopraveneho na LEO sa znizuje s tonazou nosica (cca. 11tis. Falc.1, 4tis Falc.9), je teda celkom ekonomicky odovodnene sa o takyto nosic pokusat."
táto veta je pravdivá.. a zároveň je to omyl..
dopracuješ sa k nemu tak že berieš do úvahy len "netto" cenu samotného nosiča, a zabudneš k nej prirátať najrôznejšie maličkosti
tak napríklad cenu za poistenie nákladu, tá čuduj sa sete rastie s hodnotou nákladu ako takého, takže keď odpáliš dve rakety s dvomi družicami, vyjde ťa poistenie lacnejšie ako keď to realizuješ pri jednom štarte
na to sa ale musíš spýtať nejakého poisťováka, prečo je to tak..
ak by so mal pravdu, nemalo by napríklad zmysel, aby rusi stavali na kourou odpaľovaciu rampu pre sojuzy, a esa by nevyvíjala vegu.. |
|
citace:
"Program COTS zatial do bodky naplna to, co vedia vsetci ekonomovia, a sice ze sukromny sektor dokaze generovat sluzby a tovary ovela efektivnejsie."
to je pravda
ale dokáže to v porovnaní so službami štátneho sektora, ktoré už existujú
a co? akoze lepsie statna sluzba hned, nez sukromna lacnejsia zajtra? tak potom zakazme komercne letectvo, a vobec vsetko sukromne, kde hral kedysi prim statny sektor
citace:
"Sam Musk sa netaji, ze taky nosic chce postavit, a pritom od nikoho ziadnu objednavku nema."
a to neustále reptanie v kongrese a nasa (a nakoniec aj tu) že "treba ťažký nosič, lebo treba ťažký nosič, a bez ťažkého nosiča sa nikam nepohneme" to je akože čo?
musk iba naň stvoril primeranú odpoveď, vo formáte pdf
reptanie v kongrese nie je zavazna objednavka
citace:
"Nie je to skor tak, ze najprv musi byt ponuka, aby vznikol nejaky dopyt?"
nie je..
urob experiment, vezmi si tabuľu a napíš na ňu "odrežem vám uši, jeden kus za jedno euro, rýchlo - lacno -kvalitne"
som zvedaví koľko k tebe príde zákazníkov
minimalne jeden van Gogh by sa u mna zastavil Ok, urobte experiment vy: chodte do Tesca a skuste si kupit nafukovaciu jachtu. Stavim sa ze ja urobim viac predajov ako vy nakupov
"Aj keby na zaciatku bol jedinym odberatelom NASA, samotna existencia 100t nosica si vygeneruje dopyt sukromneho sektora. "
citace:
zaujímavé.. tak mi vysvetli, keď už existovalo monštrum menom saturn 5, ako to že nevynieslo ani jeden komerčný náklad?
pretoze to monstrum neprevadzkoval komercny dodavatel, ale ine monstrum menom NASA. A ta dostala povel monstrum zlikvidovat a vyrobit nieco "lacnejsie". Ako to dopadlo, vieme. Navyse v tej dobe sa na GEO toho moc nevypustalo, dnes je situacia ina. Stale ste neodpovedal preco komercna Arianespace presedlala z ariane 4 na ariane 5, ktora vynasa cele sety satelitov. |
|
"Stale ste neodpovedal preco komercna Arianespace presedlala z ariane 4 na ariane 5, ktora vynasa cele sety satelitov."
pretože chcela pomocou ariane 5 vanášať čosi čo sa malo volať hermes, k niečomu čo sa malo volať kolumbus, s čoho akosi zišlo, a tak dnes finišujú s omnoho lacnejšou a pohotovejšou vegov, a pustili do guaiany rusov
"a co? akoze lepsie statna sluzba hned, nez sukromna lacnejsia zajtra? tak potom zakazme komercne letectvo, a vobec vsetko sukromne, kde hral kedysi prim statny sektor"
keby kolumbus čakal, kým sa bude môcť do "cipanga" dostať lacno a rýchlo, tak že si kúpi letenku na 747 alebo airbus, 747 ani airbus by nevznikli do dnes..
našťastie nebol taký tupec, vyžobral nejaký obolus od štátu (aj súkromníkov) a doplával k amerike na troch starých takmer vyslúžilých
obchodníckych bárkach "neckách", menom santa maria, pinta a nina
"reptanie v kongrese nie je zavazna objednavka "
nieje.. a primeranou odpoveďou bol formát pdf
"Ok, urobte experiment vy: chodte do Tesca a skuste si kupit nafukovaciu jachtu. "
a načo by mi bola?
aj keby to niekto predával, nekúpil by som to.. [Upraveno 08.9.2010 alamo] |
|
"pretože chcela pomocou ariane 5 vanášať čosi čo sa malo volať hermes, k niečomu čo sa malo volať kolumbus, s čoho akosi zišlo, a tak dnes finišujú s omnoho lacnejšou a pohotovejšou vegov, a pustili do guaiany rusov"
ale ved presne o tom hovorim. Statna objednavka na tazky nosic, ktory vtedy nikto iny nepotreboval, a dopyt sukromnikov prisiel neskor, ked sa ukazalo ze vyniest tym hovadom 5 satelitov je lacnejsie nez urobit to 5 raketami.
Mimochodom Vegu finisuju uz peknych par rokov, a to je "len" na TPH. Hovorte mi o efektivnosti...
Pustenie rusov do guayany nema nic spolocne s ariane 5, rusi dali dobru ponuku a urobil sa obchod.
"keby kolumbus čakal, kým sa bude môcť do "cipanga" dostať lacno a rýchlo, tak že si kúpi letenku na 747 alebo airbus, 747 ani airbus by nevznikli do dnes..
našťastie nebol taký tupec, vyžobral nejaký obolus od štátu (aj súkromníkov) a doplával k amerike na troch starých takmer vyslúžilých
obchodníckych bárkach "neckách", menom santa maria, pinta a nina"
co ma spolocne kolumbus s efektivnostou sukromneho sektora? ja hovorim o tom ze rutinu ma robit sukromny sektor. Co bolo na ceste do ameriky rutina? Prave preto, ze rutinne obchodne cesty realizovali obchodnici a nie koruna, mohla koruna venovat prostriedky kolumbovi. U NASA detto, keby sa neondiali s dopravou na LEO, maju viac penazi aj kapacit na vzdialenejsie lety, ktore sukromnik neurobi. Sukromnik naopak urobi efektivne to, co NASA robi uz roky, ale draho.
"nieje.. a primeranou odpoveďou bol formát pdf "
formaty pdf z dielne spacex su v poslednej dobe jedine, ktore sa neskor stali realitou
"a načo by mi bola?
aj keby to niekto predával, nekúpil by som to.. "
keby to niekto predaval, je sanca ze to niekto kupi (nemusite to byt zrovna vy). Ked to nikto nepredava, nikto to nekupi (a vy uz vobec nie) |
|
nemôžem si pomôcť, odrazu m napadla otázka, čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?
"co ma spolocne kolumbus s efektivnostou sukromneho sektora?"
čo má súkromný sektor spoločné s vecami (napríklad cesta na mars alebo na mesiac, alebo hocijaká výprava do neznáma) na ktorých zadávateľ nemá šancu zarobiť ani halier?
"ja hovorim o tom ze rutinu ma robit sukromny sektor."
a ja hovorím o veciach, ktoré sa ani náhodou za rutinu považovať nedajú..
"formaty pdf z dielne spacex su v poslednej dobe jedine, ktore sa neskor stali realitou "
hip hip hurá! sláva muskovi!
"keby to niekto predaval, je sanca ze to niekto kupi (nemusite to byt zrovna vy)"
ak si myslíte že to niekto kúpi, tak zainvestujte svoje peniaze, a ponúknite to na trhu. a nenúťte ma aby som tú vašu "nafukovaciu jachtu" financoval napríklad prostrednctvom daní..
ps: ten kto si tú otázku s vajcom a sliepkou položil ako prví, zdá sa úplne zabudol na to, akú úlohu pri tom hrá kohút [Upraveno 08.9.2010 alamo] |
|
"nemôžem si pomôcť, odrazu m napadla otázka, čo bolo skôr, vajce alebo sliepka? "
dobra otazka
"co ma spolocne kolumbus s efektivnostou sukromneho sektora?
čo má súkromný sektor spoločné s vecami (napríklad cesta na mars alebo na mesiac, alebo hocijaká výprava do neznáma) na ktorých zadávateľ nemá šancu zarobiť ani halier?"
preco si statne urady nechavaju robit IT u sukromnikov? preco obstaravaju v sukromnom sektore? pretoze sluzby ktore potrebuju nie su takeho charakteru, ze by to musel robit stat a zriadovat si na to odborne oddelenia. Robi to uz sukromny sektor, a lacnejsie. Tak si to stat proste objedna.
Takisto napr. let na mars by samozrejme organizovala NASA, pretoze sukromny sektor to nezaplati a nezarobi na tom. Ale preco by NASA v ramci tohoto letu mala vyvijat vlastnu raketu pre lety na LEO, ked to robi sukromny sektor lacnejsie? Preco si proste neobjedna dopravu svojho nakladu na LEO "na kluc"? Chapete co chcem povedat? V nasich stanoviskach v skutocnosti nie je rozpor, ja nechcem aby sukromnici nahradili NASA, ja chcem aby NASA objednavala rutinne sluzby u efektivnejsieho sukromneho sektora, a lepsie tak plnila svoje ulohy.
"ja hovorim o tom ze rutinu ma robit sukromny sektor.
a ja hovorím o veciach, ktoré sa ani náhodou za rutinu považovať nedajú.."
zase o tom istom. Doprava nakladu na LEO JE rutina, a ak aj po 50 rokoch stale nie je, je to len dokaz ze statne institucie by to mali prenechat niekomu inemu a venovat sa niecomu, co nikto iny neurobi.
"formaty pdf z dielne spacex su v poslednej dobe jedine, ktore sa neskor stali realitou
hip hip hurá! sláva muskovi!"
bozkavat ho nebudem, ale drzim mu palce
"keby to niekto predaval, je sanca ze to niekto kupi (nemusite to byt zrovna vy)
ak si myslíte že to niekto kúpi, tak zainvestujte svoje peniaze, a ponúknite to na trhu. a nenúťte ma aby som tú vašu "nafukovaciu jachtu" financoval napríklad prostrednctvom daní.."
presne tym smerom Musk smeruje. Objednavka od NASA by to ovsem urychlila, pretoze znizuje riziko (ze si to niekto objedna). |
|
"preco si statne urady nechavaju robit IT u sukromnikov? preco obstaravaju v sukromnom sektore? pretoze sluzby ktore potrebuju nie su takeho charakteru, ze by to musel robit stat a zriadovat si na to odborne oddelenia. Robi to uz sukromny sektor, a lacnejsie. Tak si to stat proste objedna."
tak prečo si to proste neobjedná?
prečo nenavrhne architektúru ktorú by na leo bol súkromný sektor schopný dopraviť nosičmi ktoré momentálne používa?
prečo miesto samotnej cesty na mars (alebo mesiac) do zblbnutia objednáva nové nosiče?
je predsa jasné, že ak by súkromný sektor zistil, že prevádzka stávajúcich nosičov mu vytvára malí zisk, investoval by do supernosičov aj sám..
čo vlastne chcete?
chcete pilotované lety aj ďalej ako na leo?
alebo stále väčšie "rachejtle"?
to sú totižto dve rozdielne veci, ktoré spolu nemajú nič spoločného
rovnako ako ponuka a dopyt, môžu spolu "korelovať" pričom vznikne "biznis" a "zisk", ale aj nemusia, ich korelácia je udalosť čisto náhodná, a kto si myslí že jedno stimuluje druhé, ten prerobí aj gate, rovnako ako obava.. ten v snahe stimulovať niektoré oblasti, uvádza do krachu celí štát.. |
|
"preco si statne urady nechavaju robit IT u sukromnikov? preco obstaravaju v sukromnom sektore? pretoze sluzby ktore potrebuju nie su takeho charakteru, ze by to musel robit stat a zriadovat si na to odborne oddelenia. Robi to uz sukromny sektor, a lacnejsie. Tak si to stat proste objedna.
tak prečo si to proste neobjedná?
prečo nenavrhne architektúru ktorú by na leo bol súkromný sektor schopný dopraviť nosičmi ktoré momentálne používa?
prečo miesto samotnej cesty na mars (alebo mesiac) do zblbnutia objednáva nové nosiče?"
no presne, preco? preco sa musel objednavat Ares1, ked sa mohli ovela lahsie modifikovat nosice EELV? preco sa vymyslal giganticky ares5, ked stacilo upravit STS do verzie cargo? kto z toho profituje?
"je predsa jasné, že ak by súkromný sektor zistil, že prevádzka stávajúcich nosičov mu vytvára malí zisk, investoval by do supernosičov aj sám.."
stavajuce nosice na stavajuce naklady vyhovuju, a preto nie je tlak na vacsi nosic, kedze v kozmonautike neexistuje skutocna konkurencia. ak si pripocitame vyvojove naklady 100t nosica, ktore by sa museli rozpustit v cenach, zrejme im to vychadza tak, ze sa to neoplati. statna objednavka typu COTS by ovsem cisla zmenila.
"čo vlastne chcete?
chcete pilotované lety aj ďalej ako na leo?
alebo stále väčšie "rachejtle"?
to sú totižto dve rozdielne veci, ktoré spolu nemajú nič spoločného
rovnako ako ponuka a dopyt, môžu spolu "korelovať" pričom vznikne "biznis" a "zisk", ale aj nemusia, ich korelácia je udalosť čisto náhodná, a kto si myslí že jedno stimuluje druhé, ten prerobí aj gate, rovnako ako obava.. ten v snahe stimulovať niektoré oblasti, uvádza do krachu celí štát.. "
chcem aby sme sa uz konecne niekam pohli. chcem aby sa americky narodny urad pre letectvo a vesmir neondial s ulohami, ktore dnes zvlada sukromna firma s 1000 zamestnancami, a robil vyskum a vyvoj on the edge, na hranici moznosti. To je jeho povodna uloha, ktoru ovsem pri stavajucom sposobe cinnosti nie je schopny plnit. |
|
"no presne, preco? preco sa musel objednavat Ares1, ked sa mohli ovela lahsie modifikovat nosice EELV? preco sa vymyslal giganticky ares5, ked stacilo upravit STS do verzie cargo? kto z toho profituje?"
nemám ani len šajnu..
naozaj neviem kto môže profitovať s nekonečných "papierových vojen" |
|
citace:
"no presne, preco? preco sa musel objednavat Ares1, ked sa mohli ovela lahsie modifikovat nosice EELV? preco sa vymyslal giganticky ares5, ked stacilo upravit STS do verzie cargo? kto z toho profituje?"
nemám ani len šajnu..
naozaj neviem kto môže profitovať s nekonečných "papierových vojen"
profituje z toho ten, kto dostane vopred platbu zo statneho rozpoctu za "studiu", co je zopar papierov, ktore pojednavaju o tom, co sa spravilo, co by sa mohlo spravit, ake strasne narocne by to bolo a kolko by to stalo. A nazve sa to projekt. Platby su samozrejme v sest az sedemcifernych sumach. |
|
zaujímavé.. akurát tu je jeden aktuálny článok v zmysle
"dostaneme sa ku hviezdam, lezením na hory s papiera"
http://www.thespacereview.com/article/1691/1
aj keď sa mi zdá že to celé autor tak nejak ospravedlňuje
na mňa ten článok, nezapôsobil dobre, a zmocnila sa ma hlboká skepsa |
|
tak ma napadá, autor toho článku tvrdí že cena za papierové štúdie je v porovnaní so skutočným vývojom zanedbateľná, ale podľa mňa akosi zabudol na jednu vec.. čas..
čas počas ktorého nasa nič viditeľného nevyprodukuje sa pomali vlečie, a sním akosi odchádza aj viera v to že je nasa niečo schopná spraviť |
|
citace:
"no presne, preco? preco sa musel objednavat Ares1, ked sa mohli ovela lahsie modifikovat nosice EELV? preco sa vymyslal giganticky ares5, ked stacilo upravit STS do verzie cargo? kto z toho profituje?"
nemám ani len šajnu..
naozaj neviem kto môže profitovať s nekonečných "papierových vojen"
Ares 1 se objednal, protože z nabízených možností splňoval požadavky ne bezpečnost posádky a mohl být vyvinut rychleji - to bylo po Columbii důležitější než mírně vyšší cena za start. Taky udržoval technologii pro supernosič (TPH, J-2X) a práci v Utahu. |
|
citace:
zaujímavé.. akurát tu je jeden aktuálny článok v zmysle
"dostaneme sa ku hviezdam, lezením na hory s papiera"
http://www.thespacereview.com/article/1691/1
aj keď sa mi zdá že to celé autor tak nejak ospravedlňuje
na mňa ten článok, nezapôsobil dobre, a zmocnila sa ma hlboká skepsa
ten clanok popisuje to co ma tak tozculuje a co sa vam tu snazim uz odvcera vysvetlit.
citace:
Ares 1 se objednal, protože z nabízených možností splňoval požadavky ne bezpečnost posádky a mohl být vyvinut rychleji - to bylo po Columbii důležitější než mírně vyšší cena za start. Taky udržoval technologii pro supernosič (TPH, J-2X) a práci v Utahu.
nevidim vobec nijaku vyhodu oproti EELV+STScargo. Nikto ma nepresvedci ze upravit rokmi osvedcenu raketu na man-rated (=vyvoj LAS) je drahsie nez navrhnut, vyrobit a otestovat uplne novu raketu, navyse s nebezpecnym prvym stupnom.
Zachovanie prace je sice volicsky lubive, ale totalne kontraproduktivne. Nas byvaly najsocialnejsi premier dotoval zeleznice, aby zachoval pracovne miesta, a vysledok je ze su zadlzene este viac, a bud sa draho ozdravia a predaju, alebo krachnu. |
|
citace:
zaujímavé.. akurát tu je jeden aktuálny článok v zmysle
"dostaneme sa ku hviezdam, lezením na hory s papiera"
http://www.thespacereview.com/article/1691/1
Tak po přečtení tohoto članku se mi udělalo nevolno a je mi z toho až smutno, to jsi tu ani neměl dávat..  I když na druhou stranu je dobré být informovaný |
| 10.9.2010 - 13:53 - Ohara | |
|
| Proc vas to tak desi? Pracuji v it firme ktera se zabyva vyvojem vyzkumem a presne takto to chodi i zde. Analyza je 50% veskere prace a rekl bych ze cca je 20% vsech analyz se dostane k realizaci. Cim slozitejsi odvetvi prumyslu a hlavne investicne narocnejsi, tim vyssi tato cisla budou. Clovek dopredu s timto musi pocitat, mnohem vice demotivujici jsou zastavene peace na uz rozdelanem projektu. |
|
