|
A psoledni vec - prezil delsi dobu i diky tomu, ze jine firmy v pozdejsi dobe snad 1985 a pozdeji vyrobit disketouvou jednotku za jiz pouzitelny peniz a ve forme pridavneho zarizeni ji ke nemu nabidli.
Evidence zakazek a ucetnictvi napriklad v male firme se tak na nem dalo pak jiz i seriozne provadet. Stejne jako relativne kvalitni levna jehlickova tiskarna pro tisk dodacich listu tez jiz byla k dispozici do jinych firem na trhu.
Dalsi pokles cen PC kompatibilnich je definitivne vytlacil zpet do segmentu nadsencu. |
|
ale ja mám zato, že obdobu "integráčov" už dávno máme, iba sa nikto nezamyslel nad otázkou ako ich predať "bežnému človeku", teda pardon "bežnému milionárovi"  |
| 28.5.2012 - 19:17 - Tlama | |
|
Sinclair dal dohromady existující procesor, ROM, a RAM.
Musk dal dohromady existující raketový motor, palivo, zázemí atd.
Když se na člověk podívá takhle, tak je tam jasná analogie. |
|
citace:
"http://cs.wikipedia.org/wiki/Clive_Sinclair
... integrovany obvod vynalezl Intel pokud tusim ...
Ano, správne prvý procesor Intel 4004 sa používal v kalkulačkách, po ňom nastúpil 8-bitový 8008, potom 8080, 8086, 8088, 80186, 80286 a vlastne procesor 80286 a nasledujúci 80386 sa pričinili, že osobné počítače IBM kompatibilné sa masovo rozšírili z veľkých firiem do domácností a do škôl Pritom už v podstate nešlo o nejakú prevratnú novinku, len masovou výrobou s zapojením mnohých, aj malých lokálnych súkromných firiem do procesu montáže a predaja sa naštartovala lavína cenovo dostupnej computerizácie sveta. Uvoľnením Know-How a dostupných technológií sa osobný počítač IBM komaptibilný stal najdostupnejšou a zrejme aj najmasovejšou platformou na trhu osobných počítačov a pracovných staníc.
A dnes tu máme tretiu generáciu procesorv Intel Core i 3/5/7 ktorej predchádzalo x - už to ani neviem spočítať - verzií jedno aj viacjadrových procesorov vychádzajúcich z platformy okolo prvého 16 bitového procesora 8086
Ináč môj prvý počítač s procesorom AMD 80386 (... už tu máme derivát pôvodného Intelu) stál v roku 1992 nejakých 60.000 Kčs, dnes za ekvivalent 2.000 € musím vymýšľať, čo by som do toho napchal. WKS pre databázy alebo DTP či CAD/CAM s i7 alebo Xeon e3-12xx, kopou pamäte a SSD diskami vyjde zťažka tak na 1200 - 1500 €
[Upraveno 28.5.2012 fritz.lochmann] |
|
je to švanda
http://cs.wikipedia.org/wiki/Integrovan%C3%BD_obvod
"První integrovaný obvod zkonstruoval Jack St. Clair Kilby z firmy Texas Instruments již v roce 1958 a ve stejném roce Robert Noyce z Fairchild Semiconductor (nezávisle na něm)."
teda "integráče" sa narodily tri roky pred Gagarinovým letom..
a táto "predpotopná" technológia, vám nie je dobrá ako analógia  |
|
Nove a nove generace CPU a porad ten samy smejd jen doplneny o dalsi hruzy :-)
http://hysteria.sk/prielom/25/#vid " target=_blank> http://hysteria.sk/prielom/25/#vid |
|
citace:
je to švanda
http://cs.wikipedia.org/wiki/Integrovan%C3%BD_obvod
"První integrovaný obvod zkonstruoval Jack St. Clair Kilby z firmy Texas Instruments již v roce 1958 a ve stejném roce Robert Noyce z Fairchild Semiconductor (nezávisle na něm)."
teda "integráče" sa narodily tri roky pred Gagarinovým letom..
a táto "predpotopná" technológia, vám nie je dobrá ako analógia
dúfam, že toto nemyslíš vážne...
nejde o vek... to som kľudne mohol prirovnať ku poľnohospodárstvu... a začatiu používania traktorov alebo čo...
ide o ten skok...
aspoň z môjho pohľadu
vo vesmírnych letoch zatiaľ žiaden nenastal... keď nastane, potom sa môžeme baviť o podobných analógiach... z môjho pohľadu
[Edited on 28.5.2012 Agamemnon] ____________________
Per aspera ad astra - 42 |
| 28.5.2012 - 19:40 - Tlama | |
|
| elektronky jsou jako čínské rakety na střelný prach a ten skok je právě teď, doufám |
|
Pokud se bavime o analogiich, lepsi je pohled na stare systemy. At se jedna o IBM S-360, DEC VAX a dalsi vyrobky firem jako NCR, Hewlett-Packard, Texas Instrument ... a dalsi. Mozna by bylo lepsi sahnout jeste dale do historie, napriklad k systemum na kterych bezel Multivac, releovym pocitacum atd. Z te doby jsou zname ekonomicke "odhady", ze na celem svete je trh tak maximalne pro 4-6 kusu pocitacu typu .... Spolecnosti jako je Boeing, Lockheed-Martin atd. lze prirovnat k salovym pocitacum. STS a dalsi vydobytky jsou ohromne ukazky sily ekonomiky a technologii ... a ohromne neekonomickeho provozu.
Na druhou stranu, soukroma firma, snazici se stlacit cenu za start je ekvivalentem prvnich osobnich pocitacu. Je tu snaha dostat pocitace mezi masu ... jak do dopadlo si muzeme overit pri psani nasich textu.
Jinak co se tyka generaci pocitacu, technologii a veci s tim souvisejicich. Cela analogie je jen tak dobra, jak moc ji budeme ochotni akceptovat. |
|
citace:
elektronky jsou jako čínské rakety na střelný prach a ten skok je právě teď, doufám
čínske rakety na strelný prach sú skôr ako mechanické "počítače" (počítadla)
alebo nie?
ono, problém je napr. to...
že súčasne motory idú na hrane z chemického (energetického?) hľadiska (nielen techn.) - v zmysle, že nie je veľmi možné dostať z nich väčšiu efektivitu - ak si na to dobre spomínam (ak nie, opravte ma, pls), tak teoretické limity pre špecifický impuls tých kombinácií palív s okysličovadlom sú už takmer dosiahnuté... to v preklade znamená, že na dosiahnutie potrebného delta-v bude stále treba veľa paliva, teda veľké nádrže a teda veľa zbytočnej hmotnosti (na palivo a nádrže)... etc...
ale možno si to pamätám zle a mýlim sa niekde bola na tie teoreticke efektívnosti kombinácií palív aj nejaká app, ktorá to počítala
____________________
Per aspera ad astra - 42 |
|
citace:
Nove a nove generace CPU a porad ten samy smejd jen doplneny o dalsi hruzy :-)
Hehe, nuž aj to je názor. Ono to zas až tak čierne nebude, spätná kompatibilita s pôvodným 80286 je tatam. Po technológii Core2Duo/Core2Quad siahol aj sám veliký Jablkôň a evidentne mu to funguje, pokiaľ sa do Jablka nedostane niečo od Mrchochvostu. Najväčším problémom tejto architektúry je MS, pretože vidieť, že u Jablkoňa aj Linuxu to funguje dobre a aj pomerne bezpečne - teda v rámci možností  |
|
aktualny let urcite nie je revolucia z technologickeho alebo ekonomickeho hladiska. Je to revolucia organizacna. Sukromny sektor vstupil do vyskumu vesmiru. Ten bol doteraz organizovany a zabezpecovany vylucne statom, a stat nedokaze znizovat ceny. Proste na to nie je stavany, tak nefunguje. Sukromny sektor tento potencial ma. Samozrejme nic nie je garantovane, ale aspon sme si otvorili dvere.
Technologickou revoluciou bude toto
ak to bude fungovat. Ale uz fakt ze 10 rocna minifirma sa pokusa o nieco na co velke polostatne giganty v podstate rezignovali potvrdzuje fakt, ze sukromny sektor ma ten zlacnovaci potencial, ktory statny sektor nema. Samozrejme nepojde to lahko a mozno sa to nepodari, ale podstatne je, ze kym z prveho citit uprimnu snahu nieco zmenit, z druheho citit hladanie vyhovoriek a dovodov, preco nic nemenit. |
|
citace:
Technologickou revoluciou bude toto
ak to bude fungovat.
alebo toto, ak to bude fungovať
[Edited on 28.5.2012 Agamemnon] ____________________
Per aspera ad astra - 42 |
|
citace:
citace:
Nove a nove generace CPU a porad ten samy smejd jen doplneny o dalsi hruzy :-)
Hehe, nuž aj to je názor. Ono to zas až tak čierne nebude, spätná kompatibilita s pôvodným 80286 je tatam. Po technológii Core2Duo/Core2Quad siahol aj sám veliký Jablkôň a evidentne mu to funguje, pokiaľ sa do Jablka nedostane niečo od Mrchochvostu. Najväčším problémom tejto architektúry je MS, pretože vidieť, že u Jablkoňa aj Linuxu to funguje dobre a aj pomerne bezpečne - teda v rámci možností
aj ms to funguje pomerne dobre a bezpečne...
len ms má veľké množstvo bfu, ktorí robia problémy keď urobíme také množstvo bfu na linux, tak aj linux bude mať svoje problémy podobné ako má windows
____________________
Per aspera ad astra - 42 |
|
citace:
alebo toto, ak to bude fungovať
[Edited on 28.5.2012 Agamemnon]
alebo aj ked to prve ma vacsie sance, pretoze je to nepomerne jednoduchsie. Pri tom druhom som bol trosku prekvapeny tymi cenovymi kalkulaciami, od kompletne reusable SSTO by som ocakaval vacsi pokles cien  |
|
no tak keď vám nesedí technológia
tak je tu starí dobrí Ford a jeho pásová výroba, ktorú vlastne iba "obšľahol", od mäsiarov, sa tam nič nemontovalo, ale "demontovali" sa tam kurence, každý pracovník "odmontoval" nejakú "súčiastku" (krídelko alebo stehienko..)
Ford na tom iba otočil postup..
takže žiadny prevratný technologický objav.. ale čo to narobilo s cenami..
Muskov "postup" využívania existujúcich technológií, má podľa mňa rovnaký potenciál dopadu na ceny, ako ten Fordov [Upraveno 28.5.2012 alamo] |
|
citace:
alebo aj ked to prve ma vacsie sance, pretoze je to nepomerne jednoduchsie. Pri tom druhom som bol trosku prekvapeny tymi cenovymi kalkulaciami, od kompletne reusable SSTO by som ocakaval vacsi pokles cien
jj, to áno... ja si tiež myslím, že grasshopper má oveľa väčšiu šancu - a inak myslím, že to minimálne do istej miery dokončia - ako to bude efektívne, to netuším... ale myslím, že to dokončia minimálne tak, že to na falcone skúsia použiť...
a inak...
ja skylonu neverím inak bol by som strašne rád, keby to vyšlo... ale neverím tomu, že sa skylonu podarí znížiť ceny dolu (už kvôli strašne drahému vývoju), aj keby sa technologicky podaril dokončiť (pre moju spokojnosť by to úplne stačilo, inak aby to postavili, je tá jediná vec, čo ja od skylonu chcem )
plus asi nebude mať dostatok letov na to, aby lietal dosť často (aj keď bude mať jednoznačne najlepšie poistky, keď skutočne urobia tých 300 testovacích letov ) [Edited on 28.5.2012 Agamemnon] ____________________
Per aspera ad astra - 42 |
|
grasshopper zase nikdy nebude lietat tak ako bezne lietadla, ze pristanem, natankujem a letim zas. Bude to treba prevazat na miesto startu, poskladat s druhym stupnom, nasadit aerodynamicky kryt, posadit na rampu... a to neratam kontrolu a udrzbu
Skylon by teoreticky mohol lietat ako bezne lietadlo, preto sa mi zda logicke ze by bol lacnejsi. Lenze nie je |
|
| Skylon nikdy nebude fungovat jako běžné letadlo. Křehkou jehlu plnou kyslíku a vodíku nikdo z FAA nebo JAA na normální letiště nepustí a to nemluvím o řevu raketového motoru, se kterým se nedá nic dělat. Jedině bývalé vojenské letiště dost daleko od vesnic a měst. |
|
citace:
Skylon by teoreticky mohol lietat ako bezne lietadlo, preto sa mi zda logicke ze by bol lacnejsi. Lenze nie je
nj, len tie miliardy za vývoj
otázka je ako tú cenu za vývoj riešiť - resp. ako sa im to podarí, ak to vôbec dokončia... ich biznis plán je predávať skylony a neprevádzkovať... kto vie, čo toto urobí s cenou (resp. ako sa ku tomu postaví prípadná konkurencia medzi prevádzkovateľmi, ak by k nejakej došlo, a pod)...
njn, ďaleká budúcnosť, ak vôbec...
[Edited on 28.5.2012 Agamemnon] ____________________
Per aspera ad astra - 42 |
|
citace:
aktualny let urcite nie je revolucia z technologickeho alebo ekonomickeho hladiska. Je to revolucia organizacna. Sukromny sektor vstupil do vyskumu vesmiru. Ten bol doteraz organizovany a zabezpecovany vylucne statom, a stat nedokaze znizovat ceny.
Myliš sa v jednej veci - pokiaľ je jediným zákazníkom štát a firma/y si dokáže, aj prostrednícvom politického lobbingu, presadiť "svoju cenu", je to trh kontrolovaný predajcom/výrobcom. Teda zákazník (štát, NASA) musí zaplatiť toľko, koľko predajca/výrobca požaduje, bez ohľadu na skutočnú cenu produktu.
Vstup SpaceX (a potenciálne ďalších firiem) do kozmickej dopravy je významný v tom, že tu je šanca zmeniť existujúci trh, doteraz kontrolovaný predajcom/výrobcom, na trh kontrolovaný zákazníkom, teda na trh, kde si zákazník môže vybrať z niekoľkých ponúk tú, ktorá najlepšie zodpovedá jeho požiadavkám.
Pokiaľ ovšem NASA má vôbec možnosť chovať sa ako normálny zákazník - mnoho javov okolo schvaľovania rozpočtu NASA však naznačuje, že jej možnosti voľby, výberu dodávateľa ani zďaleka nie sú slobodné a je jej politikmi nadiktované, nielen koľko peňazí na projekty dostane, ale aj to, u koho musí realizáciu projektov objednať a akým spôsobom musí projekty financovať.
IMHO dôležitejšia je iná vec - Aký veľký je vlastne trh kozmickej dopravy?
Opäť sa nám tu vynorí pán Ford a jeho model T. Okrem iných vecí urobil jednu vec celkom fantastickú.
"Nafúkol" si svoj trh.
Autá existovali už pred modelom T a zväčša boli po technickej stránke a "pohodlím" o hodný kus pred ní. Ale boli tiež oveľa, oveľa drahšie.
V roku 1909 stál model Tourer $850, konkurenčné vozidlá $2000-$3000, v roku 1915 klesla cena modelu T na $450 a niekedy po roku 1920 na $250 - na desatinu toho, čo obvykle stála "luxusnejšia" konkurencia.
Čo tým dosiahol? To, že jeho trh, limitovaný predovšetkým cenovým stropom zákazníka, nemal 10-20 000 bohatých a najbohatších zákazníkov, ale mnoho milionov zákazníkov v strednej triede.
Efekt zníženia ceny tu už bol mnohokrát rozoberaný. [Upraveno 28.5.2012 Alchymista] |
|
citace:
citace:
aktualny let urcite nie je revolucia z technologickeho alebo ekonomickeho hladiska. Je to revolucia organizacna. Sukromny sektor vstupil do vyskumu vesmiru. Ten bol doteraz organizovany a zabezpecovany vylucne statom, a stat nedokaze znizovat ceny.
Myliš sa v jednej veci - pokiaľ je jediným zákazníkom štát a firma/y si dokáže, aj prostrednícvom politického lobbingu, presadiť "svoju cenu", je to trh kontrolovaný predajcom/výrobcom. Teda zákazník (štát, NASA) musí zaplatiť toľko, koľko predajca/výrobca požaduje, bez ohľadu na skutočnú cenu produktu.
Vstup SpaceX (a potenciálne ďalších firiem) do kozmickej dopravy je významný v tom, že tu je šanca zmeniť existujúci trh, doteraz kontrolovaný predajcom/výrobcom, na trh kontrolovaný zákazníkom, teda na trh, kde si zákazník môže vybrať z niekoľkých ponúk tú, ktorá najlepšie zodpovedá jeho požiadavkám.
IMHO dôležitejšia je iná vec - Aký veľký je vlastne trh kozmickej dopravy?
Opäť sa nám tu vynorí pán Ford a jeho model T. Okrem iných vecí urobil jednu vec celkom fantastickú.
"Nafúkol" si svoj trh.
Autá existovali už pred modelom T a zväčša boli po technickej stránke a "pohodlím" o hodný kus pred ní. Ale boli tiež oveľa, oveľa drahšie.
V roku 1909 stál model Tourer $850, konkurenčné vozidlá $2000-$3000, v roku 1915 klesla cena modelu T na $450 a niekedy po roku 1920 na $250 - na desatinu toho, čo obvykle stála "luxusnejšia" konkurencia.
Čo tým dosiahol? To, že jeho trh, limitovaný predovšetkým cenovým stropom zákazníka, nemal 10-20 000 bohatých a najbohatších zákazníkov, ale mnoho milionov zákazníkov v strednej triede.
nesuhlasim s tym, ze sa mylim, inak suhlasim so vsetkym Stat ako jediny zakaznik, ktory zaplati hocico, to nie je vobec ziadny trh. Zakladne zakonitosti trhu prestanu platit, a zostanu nam len absurdity verejneho obstaravania, ktore pozname aj u nas...
Ak tu ma ist o "komercnu" revoluciu, Musk bude musiet mat nasledovnikov a konkurentov. Inak sa ani pri najlepsej voli nic nezmeni. |
|
citace:
elektronky jsou jako čínské rakety na střelný prach a ten skok je právě teď, doufám
Problem je v tom, ze elektronky jsou dodnes potencialem nevyuzite. Navic, oproti tranzistorum mohou pracovat v radiacne zatizenem prostredi, maji mensi pomer sumu atd. K tomu by urcite povedel sve i RYS. Takze - i stare technologie mohou mit sve opodstatnene pouziti. |
| 29.5.2012 - 00:10 - Adolf | |
|
citace:
Problem je v tom, ze elektronky jsou dodnes potencialem nevyuzite. Navic, oproti tranzistorum mohou pracovat v radiacne zatizenem prostredi, maji mensi pomer sumu atd. K tomu by urcite povedel sve i RYS. Takze - i stare technologie mohou mit sve opodstatnene pouziti.
Pokud vím, v řadě výkonových použití jsou elektronky tak jako tak nenahraditelné - třeba ty s postupnou vlnou.
Kromě toho elektronky lze vyrábgěl mikrolitograficky také jako mikroelektroniku s vysokou hustotou integrace jako pidikomůrky v jakémsi čipu - ne jen jako makroskopické baňky. Bohužel v popularizujících zdrojích o tom moc zpráv není. Zatím v hustotě integrace křimíkovým čipům konkurovat nemohou, ale to křemíku nemohou ani ty lepší polovodiče, než je křemík. Takového mikrolitografické mikroelektronky by ale měly odolávat teplotním extrémům a radiaci - mohly by tedy být ideální pro extrémní prostředí, se kterými se potýká kosmonautika. Až přijde sonad, co bude trvale vysílat z povrchu Venuše, pokud nezvládneme technologicky polovodiče jako je turmalín, bude asi na bázi mikrolitografických mikroelektronek. ____________________
Áda |
|
citace:
Kromě toho elektronky lze vyrábgěl mikrolitograficky také jako mikroelektroniku s vysokou hustotou integrace jako pidikomůrky v jakémsi čipu - ne jen jako makroskopické baňky. Bohužel v popularizujících zdrojích o tom moc zpráv není.
asi preto že je to čerstvý objav, a bolo publikované sotva pred týždňom
http://news.sciencemag.org/sciencenow/2012/05/return-of-the-vacuum-tube.html?ref=hp
je tam tvrdenie, že nanoelektrónka pracovala na 0,46 terahertzov, 10 krát rýchlejšie ako najrýchlejší tranzistor..
http://wattsupwiththat.com/2012/05/24/nanoscale-vacuum-transistors-way-cool-but-still-not-as-pretty-as-a-glowing-12au6/
ehm.. celá debata, ohľadom prirovnania Muskovho úspechu, k nástupu osobných počítačov, a námietky "potrebujeme mikroprocesory - nové technológie", sa tak s možným návratom od trnzistorv k elektrónkam "lampám", dosť postavila "na hlavu" [Upraveno 29.5.2012 alamo] |
| 29.5.2012 - 00:45 - Adolf | |
|
Všichni víme, že Ford T byl vlastně z konstrukčního hlediska kafemlejnek proti těm cutting edge technology řešením své doby, která na rozdíl od toho zastaralého krámu Fordu T obvykle neznáme, pokud nejsme fanatičtí historici techniky.
Technologický odstup od paralelních superpočítačů CRAY a ZX Spectrum byl ještě o kus větší, ale na počátek 80. let vzpomínáme jako na věk průlomu primitivní hračky ZX Spectra a ne cutting edge technology CRAYe.
V tomto případě je nutný průraz přes jinou hranu. Jde ji geometrikcy znázornit v grafech. Ve tvaru poptávkové křivky (ale i nabídkové) je důležitá lokální vlastnost pružnost. (V podstatě je to záležitost diferenciální geometrie.) Zjednodušeně mívají pružné šásti křivek plochý průběh, nepružné svilsý, ale je to složitější - i přímka má pružnou i neprušnou část, ač má všude stejnou směrnici. Standardní poptávková křivka má pružnou - skoro vodorovnou - část za kterou přijde nepružná část - skoro svislá - a pak zase tak plochá pružná, skoro jako písmeno Z.
V pružné části křivky se snížením ceny dosazuje tak velkého zvýšení prodeje, že jsou z něj vyšší výnosy, a výrobci se to vyplatí, pokud si to výrobními náklady může dovolit. V nepružné části křivky, snížení ceny má za následek tak malé zvýšení prodeje, že výnosy klesnou. Produkce je sem dotlačena jen na silně konkurenčním trhu. Monopol sem nikdy nespadne a této fáze poptávkové křivky se vyhýbá.
Tržní průlom ale spočívá obvykle v tom, že se nabídka nějakého technologického krámu - cutting edge technologie se sem nedostane - dostane za tu nepružnou poptávku do dašího úseku pružné poptávky - druhá plochá fáze Z křivky.
Tak vypadá průlom, který dělá stejně revoluce jako od technologicky "podřadných" Ford T a ZX Spectrum. A my optimisti doufáme, že Dragon je Téčko a Spectrum. ____________________
Áda |
|
citace:
citace:
Kromě toho elektronky lze vyrábgěl mikrolitograficky také jako mikroelektroniku s vysokou hustotou integrace jako pidikomůrky v jakémsi čipu - ne jen jako makroskopické baňky. Bohužel v popularizujících zdrojích o tom moc zpráv není.
asi preto že je to čerstvý objav, a bolo publikované sotva pred týždňom
http://news.sciencemag.org/sciencenow/2012/05/return-of-the-vacuum-tube.html?ref=hp
je tam tvrdenie, že nanoelektrónka pracovala na 0,46 terahertzov, 10 krát rýchlejšie ako najrýchlejší tranzistor..
http://wattsupwiththat.com/2012/05/24/nanoscale-vacuum-transistors-way-cool-but-still-not-as-pretty-as-a-glowing-12au6/
ehm.. celá debata, ohľadom prirovnania Muskovho úspechu, k nástupu osobných počítačov, a námietky "potrebujeme mikroprocesory - nové technológie", sa tak s možným návratom od trnzistorv k elektrónkam "lampám", dosť postavila "na hlavu" [Upraveno 29.5.2012 alamo]
Alamo,
nejedna se o novy objev ... mikroelektronky se pouzivaji jiz vice jak jedno desetileti. Pokud se ale jedna o takhle male potvurky a tuhle analyzu ... no, to cerstva zalezitost je ;o) |
|
Adolf - zrejme máš pravdu.
Čo vlastne urobili Ford, Sinclair aj Musk tak neobvyklého?
Proste zobrali dostupné technológie, ktoré už boli vymyslené inými a za peniaze iných a začali vyrábať veci, ktoré sa predávajú za podstatne dostupnejšiu cenu. Ako napísal yamato, je to revolúcia organizačná, skôr než technická alebo technologická.
Obchodovali a obchodujú s niečím, čo vlastne sami ani nevymysleli. Lenže to vlastne silne srdí porušovaní autorských a patentových práv, javom dnes úporne prenasledovaným. A keďže prvá dvaja menovaní už dosiahli technologický prielom a tretí je na najlepšej ceste ho tiež dosiahnuť, je na mieste aj otázka, či je dnešná filozofia ochrany práv duševného vlastníctva ešte správna, či je skutočne tou filozofiou, ktorá podporuje technický a technologický pokrok a či sa nestala naopak brzdou pokroku. Desiatky patentových vojen, často vyslovene absurdných, medzi výrobcami "všetkého možného" naznačujú, že táto koncepcia už skutočne silne zastarala, respektíve v dnešnom svete a tempe vývoja sú prinajmenšom ochranné doby nezmyselne dlhé.
------------
Mikroelektronky - podľa nákresu mi to pripomína skôr MOSFET tranzistor s hradlom izolovaným vákuom, než elektronku v tradičnom zmysle. Ostatne, technológia plazmovej obrazovky tiež nie je od tohto nápadu až tak vzdialená - a je celkom dobre zvládnutá.
Mimochodom, elektonka je vhodná aj na analógové aplikácie a odtiaľ je možno len krok k viacstavovej logike. To by tiež nebolo na zahodenie... |
|
citace:
...Mikroelektronky - podľa nákresu mi to pripomína skôr MOSFET tranzistor s hradlom izolovaným vákuom, než elektronku v tradičnom zmysle. Ostatne, technológia plazmovej obrazovky tiež nie je od tohto nápadu až tak vzdialená - a je celkom dobre zvládnutá.
Mimochodom, elektonka je vhodná aj na analógové aplikácie a odtiaľ je možno len krok k viacstavovej logike. To by tiež nebolo na zahodenie...
Ono je to vicemene jedno. Dalsi analogii je kyslikovodikovy motor jako tranzistor, elektronka jako kerolox. Jak uz jsem rikal, i starsi technologie muze byt nove (spise vhodne) pouzita, ve vysledku usetrit.
Alternativa, ktera neni daleko od vesmirneho programu. Stejne jako existuji radioizotopove generatory, existuji i reaktory s primou premenou tepla na energii (napr. Topaz). Nekde jsem cetl ale i o alternativni ceste, vyuzivajici napr. Stirling a obdobne, mechanicke (z dnesniho integrovaneho kremikoveho sveta rozumej zastarale) technologie.
On i Ford T by se dnes uzivil. Vzduchem chlazeny, naroky na palivo a presnost nizke ... v poustnich oblastech by byl odolnejsi nez posledni verze armadnich vozidel, prevybavenych elektronikou a ruznymi ochranami ochran natolik, ze je pomer jejich uzitecne nosnosti, dojezdu a spotreby prakticky stejny, jako u stareho Tcka. Az na to, ze T opravite kladivem, kdyz budete na motor hodni,vezmete si sroubovak.
Musk se poucil z vyvoje poslednich let. Snazi se jit cestou evoluce a nezahazuje (byt stare) napady. Co na tom, ze leta s ekvivalentem semjorky. Ta je casem odzkousena, spolehliva a nizkonakladova. Mozna se casem dostane i k necemu lepsimu, aby jsme si my technokrati mohli smlsnout, ale ted je dulezite dostat co nejlevneji co nejvetsi mnozstvi materialu nahoru tak, aby bylo mozne rozjet dalsi obchod, ktery mu umozni se dostat dal. Je to jedina mozna cesta. |
|
ako som uz pisal velakrat, Musk zatial neurobil technicku revoluciu. Revolucia je v tom, ze mala sukromna firma moze postavit, odstartovat, navigovat a uspesne pristat vesmirnu lod. Doteraz sme zili vo svete kde to neslo, pretoze to je prilis komplikovane, vyzaduje si to vela riadenia a dohladu, a vela financii, a preto to sukromnik urobit nemoze. Musk ukazal ze moze.
Technicka revolucia bude vtedy, ked prvy stupen F9R po stagingu otoci motormi napred, restartuje a po riadenom zostupe pristane na landingpade v neporusenom stave. A to tiez nebude zrovna vynalez warpu, iba sa stavajuce technologie pouziju inym sposobom (takze tu bude zase ohniva diskusia o tom ze zas tolko toho nepredviedol...) |
|
