|
tento článok
http://usti.idnes.cz/akumulacni-parni-lokomotiva-v-ustecke-setuze-skoncila-pgk-/usti-zpravy.aspx?c=A140411_2055555_usti-zpravy_alh
a spomenul som si na študentský projekt s nemecka, myslím že sa volal aquarius
a najeden diel mythbusters, kde "zadreli" poistný ventil na bojlera, a ten odletel skrz strechu..
bolo by možné na tomto princípe, možné postaviť orbitálny nosič?
vezmite tlakovú nádobu, naplnte ju vriacou vodou pod tlakom.. |
|
Alamo:
ano i ne.
Nosič, který by se skládal z tlakového hrnce a trysky by se nevznesl, energie páry nutné pro vznesení by byla nižší než potenciální energie systému pára-tlaková nádoba. Při zvyšování energie páry, se ti bude zvyšovat hmotnost tlakového hrnce a systém se na orbitu nevyškrábe. U teploty 2000K pak dojde k tepelnému štěpení molekul vody a sitauce se ještě více zhorší.
Nosič, který by se skládal ze zátky v tlakovém hrnci by pak byl teoreticky možný postavit, ale když si uvědomíš, že se v podstatě jedná o orbitální dělo a že energie dodaná výbušninami je vyšší, než můžeš dodat vodě před termálním rozkladem, tak je to taky nesmysl.
Navíc velký problém by byl obecně ventilový systém, po ventilech by byl vyžadována vysoká pevnost a zároveň bleskové sepnutí. To jsou na ventily protichůdné požadavky. |
|
nie je na tej myšlienke nič nové
http://en.m.wikipedia.org/wiki/Steam_rocket
http://www.aquarius-aerospace.de/
..
s prírodnými gejzírmi sa robí taký trik, aby nebolo treba čakať na ten správny čas, hodí sa do nich kus mydla..
ale čo sa to stane netuším
dalo by sa využiť pridanie aditíva? |
|
alamo - ten lietajúci bojler nefungoval "na pare", ale skôr na princípe vodnej rakety http://www.kosmo.cz/modules.php?op=modload&name=XForum&file=viewthread&fid=7&tid=1284&start=0&page=1 kde para nahradila tlakový plyn.
Parné akumulačné lokomotívy sa používali v "nebezpečných prevádzkach" ako rafinérie, liehovary, veľké mlyny, muničky a podobne, kde hrozilo nebezpečenstvo výbuchu plynu/výparov alebo prachu. Predstavovali vo svoje dobe "nevýbušné prevedenie" lokomotív a s určitými obmedzeniami mohli vchádzať aj do väčších výrobných hál "ťažkého priemyslu".
"parná raketa" podľa mňa na orbitu Zeme nikdy nedosiahne, a ani "parné delo".
Čo si tak spomínam, "parné delá" mali vždy malý výkon, menší ako súdobé delá na čierny prach - a že snaha o parné delo bola skoro neustále, svedčí viac ako tisícka US patentov z obdobia pred 1. sv. vojnou, cez 400 US patentov priznaných v medzivojnovom období a skoro toľko aj z povojnového obdobia.
Druhá vec je priestor mimo Zeme - Mesiac, systémy Jupitera či Saturnu... Tam by to fungovať aj mohlo, pretože sa dá vystačiť s relatívne malými Isp. Prípadne používať "ľahko dostupnú" vodu ako médium v systémoch podobných "vasimir", iontových motoroch či iným fyzikálnych pohonoch, kde by (teoreticky) (jednoduchá) dostupnosť väčšieho množstva vody dokázala vyvážiť jej iné nevýhody. [Upraveno 12.4.2014 Alchymista] |
|
a čo tak pre začiatok niečo menej náročnejšie
stačilo by to aspoň pre nejaké suborbitálne skákadlo? |
|
| podotýkám, že jsem se tu několikrát snažil rozpoutat diskuzi o solárně-termálním pohonu :-) pára ale nebude mít dobrý specifický impuls... |
|
dajme teda tomu, že použijeme vodu ako hnacie médium v nejakom solárno termálnom pohone..
ak by sme, tú vodu v nádrži najprv pred štartom predohrali, nemal by si tento vystačiť s menším koncentrátorom - zrkadlom, slnečnej energie? |
