skôr inak:
koľko percent kuchárskeho umenia spočíva na vizuálnom dojme?
koľko percent kuchárskeho umenia spočíva na aromatických vnemoch?
koľko percent kuchárskeho umenia spočíva na chuťových vnemoch?
koľko percent kuchárskeho umenia spočíva na hmatových vnemoch? ("chrumkavosť" ect)
Povedal by som, že prvá a posledná položka dáva aj 50% celého "zážitku z jedla" a túto časť dokážeš priamo ovplyvniť 3D tlačou.
Proste z jablčného prášku vyrobíš klasicky kašičku, v lepšom prípade tyčinku, ale 3D tlačiareň dokáže vyrobiť aj jablčka. Výživovo je to jedno, ale z jablčka je zážitok väčší. Podobne zo škrobového zemiakového prášku bude klasicky len kaša, tú vyrobí aj 3D tlačiareň - akurát na ňu dostrekne "kúsky praženej cibuľky", na druhý deň to naformuje ako zemiačiky pečené, jemne pripálené, na tretí deň varené, na švrtý natlačí čínske rezance... stále ten istý zemiakový prášok, len inak ochutený a prifarbený.
Bez té 3d tiskárny si to uplácáš do podoby sám, ale bez toho prášku se nanajíš Technologie osvobodí tvoje ruce, ale jídlo si musíš přivést s sebou , byť v podobě prášku . To ti do tiskárny nikdo elektronicky nedopraví tak , jako autocadový plánek bábovky
to je síce pravda, ale balíčky s identickým práškom sa skladujú oveľa ľahšie ako 20-50-100 druhov balíčkov "niečím". Priestorovo i hmotnostne.
To jedna vec.
Druhá vec - senzorická kvalita žranice má celkom podstatný význam pre "morálku" a výkonnosť posádky. Overené experimentami. V jednom prípade dokonca dostávali tri experimentálne skupiny to isté jedlo (doslova z jedného hrnca) - akurát jedna to dostávala rozmixované alebo mleté na kašu, pritom nie zmiešané (teda napríklad knedlo-vepřo-zelo by dostali ako mletý knedlík, mletý bůček a zelní kaši), druhá to dostávala zabalené v konzervových obaloch, sklených pohároch a igelitových sáčkoch a tretia normálne na servírované na tanieroch. Už po týždni bol rozdiel vo výkonnosti skupín 10% a po 50 dňoch prevyšoval 25%.
Experiment robili pre potreby posádok atomových ponoriek. Preto tam majú kuchárov a kompletnú kuchyňu.
Tretia vec - "šveštičky z vlastnej zahádky"
Nie všetko, čo sa dá "efektívne vypestovať", sa dá aj "efektívne zjesť". Napríklad taká vňať z mrkvy. Normálne je to akože biologický odpad do kompostu - pritom je to jedlé a aj chuťovo "ešte priateľné". Lenže tak ako narástla ju bude sotvakto prežúvať. Tak sa premení na kašu a 3D tlačiareň z nej obratom vyrobí "mladý mrkvový zelený hrášok" alebo podobnú "zelenú fazuľku" - dobré do polievok, šalátov, aj na priamu konzumáciu. Oči jedia prvé - a aj zo susedovho taniera.
[Upraveno 09.8.2018 Alchymista]
@Lusyen
Populárny "popularizátor vedy" vyzval aby sa nepoužívalo slovo kolonizácia ale radšej osýdlenie, lebo slovo kolonizácia pripomína napríklad utrpenie indiánov atď.
Lenže slovo osýdlenie zase pripomína "zlé skutky" Izraelskej vlády pri zakladaní nových osád na západnom brehu.
Zabranie panenského územia je zase príšerný sexizmus keď nie rasizmus.
V závere článku sa pripomína že tieto politickokorektné jazykové otázky, nastoľujú hlavne ľudia ktorý odmietajú nielen kolonizáciu a osýdľovanie, ale aj samotné výpravy na iné vesmírne telesá vôbec.
Napríklad ten populárny "popularizátor vedy" Bill Nye viac krát spochybňoval a odmietal, už samotnú realizovateľnosť čo i len "zapichnutia vlajky" na Marse.
tento rok sa po bazosovej prednáške dosť riešil rozdielny pohľad na kolonizáciu slnečnej sústavy, ktorú majú s Muskom. Kým Musk razí striktne smer osídlovania planét, Jeff sa priláňa k výstavbe obrích O"Nellových vesmírnych staníc (miest) s umelou gravitáciou. Vznikla debata, kde sa rozoberalo, ktorá predstava je prijateľnejšia, ale osobne si myslím, že vlastne obe. Postupne od piky sa dá budovať jedno aj druhé. Teda základne na pevnom povrchu aj stanice niekde v priestore. Teraformácia celej planéty tu bola diskutovaná viackrát a dospeli sme k zhode, že ide o tak rozsiahly a dlhodobý prjekt že dovtedy by v prietore mohlo byť vystavných niekoľko lietajúcich miest, rovnako ako niekoľko miest na povrchu. Zhrniem myšlineku tak, že netreba vždy hľadať za všetkým rozpor a vyberať z možností tú jednu správnu v prípade ak všetky možnosti môžu byť správne.
O'Neilův cylinder je přirozeně nestabilní. Takže bych horoval spíše pro Stanfordský torus.
Problém nastane, když se řeší radiace. Zrovna po poslední Kosmoschůzce jsme to řešili. Není to trivka a obávám se, že hmotnost konstrukce je pro naši civilizaci prozatím naprosto děsivě velká a nedostupná i pro "malou vesničku"...
* první kdo navrhoval vesmírné stanice s umělou gravitací, za pomoci odstředivé síly, byl Ciolkovskij a po něm řada dalších, proto pojmenovávat tento typ staveb po O"Nellovi, který se navíc narodil až o řadu let později! a pouze v polovině 70 let skrze NASA publikoval několik náladových obrázků na toto téma, mě příjde praštěné.
* nejen páni Musk a Jeff, ale i Vy všichni jste zapomněli na vskutku předlouhou řadu problémů, které znemožňují realizovat tyto nápady. a nejsou to problémy nikterak záhadné. ten první problém a zdaleka největší je KDO? znovu zopakuji KDO?? a ještě jednou KDO???? bude obývat ty kolonie? NIKDO z Vás, ze skalních nadšenců kosmonautiky, nehnul ani prstem pro práci na tomto úkolu, a příležitost jste měli přímo pod nosem naservírovanou na zlatém podnosu (hvezdolet.cz) a NIC, vůbec NIC. a KDO jiný než skalní nadšenec by to měl udělat jako první? KDO JINÝ?????? tudíž: NENÍ ZÁJEM = NEBUDE.
* technicky pro a proti: planeta má výhodu opravdu velké zásobárny surovin / stanice má výhodu nulové únikové rychlosti; z planety se blbě odlétá i přistává / na stanici se blbě shání materiál na stavbu čehokoliv. tudíž: žádná možnost není ideální.
PS: osobně si myslím, že to jde, ale časově to nyní s lidmi odhaduji na mnoho tisíciletí. (jsem nenapravitelný optimista :-D )
Problém s Fobosem je ten, že je blízko odhadované Rocheovy meze. A teď do něho ještě vrtat.
Měl by vydržet ještě 10M let, ale kdo dá za to ruku do ohně...?
"Vŕtať"?
Stačilo by "bagrovať".. Je to iba hromada poréznej suti, podľa všetkého.. A podľa hustoty, sa odhaduje že by v sebe mohol nať vodný ľad.
10 mega rokov je dosť.
Hmm..
A čo keby sme časom na Phobos, namontovali taky "malý" motorček?
..
A potom je tam aj Deimos..
Navyše s Phobosu na Deimos alebo cesta povrch - povrch, je iba zhruba 1,5 "delta v".
..
Apropó..
Ak to s teraformáciou Marsu myslíte fakt vážne..
Tak s Phobosom budete musieť urobiť "poriadok" na tuti.. S rizikom že sa "zrúbe" na povrch a všetko tam "rozrúbe", teraformácia moc zmyslu nedáva. [upraveno 6.11.2019 12:10]
Pokiaľ Phobos vydrží najbližších 2-5 tisíc rokov, "nemáme" čo riešiť. Bude to PNI (problém niekoho iného). Buď to budúci marťania zvládnu, alebo nie... Prírodný výber.
pekne sa tu rozbehla debata o marsovských mesiacoch. Inak keď sme pri základni na niektorom z týchto mesiacov, nebolo by praktické spraviť z nich niečo ako čerpacie stanice? Nákladné starshipy by lietali čisto s vyrobeným metánom sem do "čerpacej stanice" a plnili obrie zásobníky. A lode s ľudskou posádkou by sa mohli hore dotankovať do plna podľa potreby v čase kedy by to bolo potrebné. Bola by to obdoba tej čerpačky na obežnej dráhe Zeme o kroeej bola nedávno reč tu na fóre ohľadne starshipov.
Lusyen
Otázka je, či by tie nápady bolo vhodné namontovať už do počiatočnej architektúry pre úplne prvú prieskumnú výpravu?
Ja som poväčšine dostal odpoveď "je to zbytočné zdržiavanie".
Vážení kosmonautičtí pardálové,
já i myslím, že terraformaci Marsu můžeme (zatím nemůžeme) provést jedině tou metodou, že na něj budeme směrovat vzdálená tělesa, obsahující ve velkém vodu, CO2 a další látky, to jest komety a asteroidy. Měnit jejich dráhy na kolizní. Jistě, je to záležitost nejméně na mnoho tisíciletí, ale už se připravuje test ovlivnění malého asteroidu impaktorem, uvidíme. Bez tekoucí vody a deště, který vymeje z atmosféry ten příšerně jemný prach a atmosféra se zahustí natolik, že nebudou obtěžovat i malé meteority a zeslabí se kosmické záření, bez toho je Mars naprosto nehostinné těleso, kde se nedá žít, jen přežívat. A to je málo.
Možná by se dala obnovit sopečná činnost, chtělo by to několik seismických stanic, abychom změřili, jak hluboko je magma, a jestli by nepomohla větší bombička.
Pvel Nedbal
pán nedbal tiež sa mi páči čo navrhujete a už pred rokmi keď som videl v nejakom dokumente tento spôsob sa mi páčil. kométy sú plné ľadu a energia pri dopade je riadna. Uvidíme čo však na to povedia marťania v referende
citace:pán nedbal tiež sa mi páči čo navrhujete a už pred rokmi keď som videl v nejakom dokumente tento spôsob sa mi páčil. kométy sú plné ľadu a energia pri dopade je riadna. Uvidíme čo však na to povedia marťania v referende
neviem co martania, ale pozemski ochranari nemozu ani pipnut. Tato metoda je 100% prirodna, takto sa tvoria planety
citace:pán nedbal tiež sa mi páči čo navrhujete a už pred rokmi keď som videl v nejakom dokumente tento spôsob sa mi páčil. kométy sú plné ľadu a energia pri dopade je riadna. Uvidíme čo však na to povedia marťania v referende
neviem co martania, ale pozemski ochranari nemozu ani pipnut. Tato metoda je 100% prirodna, takto sa tvoria planety
materiálu medzi marsom a jupiterom je dosť, a bola by to aj skvelá príležitosť na overenie technológií na odkláňanie objektov, ktoré by nás niekedy mohli ohroziť
Takovej Chiron (166km) by se hodil. Je na nestabilní dráze za Saturnem, má malý sklon k ekliptice, stačilo by poťukat, aby si ho Saturn a Jupiter podali a poslali na perihel ve vzdálenosti Marsu, a pak na vhodném místě prásk.
Já vím, že to (ještě) nejde. Ale jednou?
Technologie osvobodí tvoje ruce, ale jídlo si musíš přivést s sebou , byť v podobě prášku . To ti do tiskárny nikdo elektronicky nedopraví tak , jako autocadový plánek bábovky