Okolo Jupiteru môžu kľudne obiehať aj telesá veľké ako Zem a Venuša (pomer 1:317 a 1:390), možno až do veľkosti Neptunu (pomer asi 1:18).
A v stáde pidimesiačikov by tak veľké mesiace zrejme urobili selekciu bleskovo, možno ešte skôr ako by slapovo uzamkli svoju rotáciu, takže bez výraznejšieho rizika pre nasledujúci život. A to je len moja optimistická domnienka - celkom by ma zaujímalo, či na to existuje nejaké serioznejšie modelovanie.
Dinosaury a vesmír - prečo nie? Ale skôr nie, času na civilizaciu mali aj bez toho dosť a dosť a nevyužili ho - aspoň o tom nevieme.
Strojovú civilizáciu zrejme nemali a pokiaľ aj dosiahli napríklad úroveň keltov a galov predrímskeho obdobia alebo i egypťanov "predpyramidálneho" obdobia, tak zmizli celkom bez stopy, pretože žiadny výtvor netechnickej civilizácie miliony rokov neprežije.
Ervé - ani Džingischán, ani osmani nepredstavujú hrozby, ktoré by cestu do vesmíru zastavili. Hippíci hrozba boli/sú, islamský štát nie. A smrteľnú hrozbou predstavuje greendeal, hokejka a multikuti.
Na delfínoch nezáleží, civilizácie delfínov do vesmíru nelietajú.
Obežná rýchlosť nemá vplyv žiadny, proste sa lieta "po prúde", tak ako okolo Zeme či okolo Slnka. "bohatý" systém naopak ponúka "ľahko dostupné" ciele.
Radiácia a elektromagnetické polia - na vývoj pod pancierom atmosféry nebudú mať vplyv takmer žiadny. Na kozmické lety - toť otázka.
yamato - ač si to ľudia často neuvedomujú, výskyt rúd v žilách má hydrotermálne príčiny. Pri vhodnej teplote a tlaku sa vo vode rozpúšťa aj kremeň. Takže odpoveď je v prítomnosti vody v dostatočnom množstve. A voda je zrejme aj časť odpovede na platňovú tektoniku a živý vulkanizmus.
Ostatne - Theia mohol byť aj vodou bohatý svet ako Europa, Titan, Ganymed či iné veľké mesiace. [upraveno 1.4.2021 15:31]
Až na popár závažných drobností:
huby sú heterotrofné, nevytvárajú organické látky, nevedia robiť fotosyntézu, ani chemosyntezu cez siru, metan alebo železo. Potrebujú ma to symbiotické riasy (ako lišajníky).
Rozdrviť mycelium - to je skoro ako pokus kladivom rozbiť molitan...
Samozrejme to nefunguje a fungovať ani nemôže, mycelium je priestorová štuktúra z vlákien tvorených z veľkej časti chitinom (ako kutikula hmyzu) a "beta-glukanmi" a teda pružných. Musí sa strihať - sekať - rezať. Alebo podchladiť/zmraziť tak, aby stratilo pružnosť. Vysušenie nestačí.
K psylocibinu len jedno - veľmi rýchlo vzniká tolerancia, takže prudko rastie spotreba... až dosiahne stav "ako praženicu s cibuľkou alebo ako polievku s rajbaničkou?".
No, kategorie udržitelných uzavřených ekosystémů bude zajímavá sama o sobě. Protože je to daleko reálnější první krok, než úplná teraformace.
Na Zemi s tím žádné závratné výsledky nemáme, takže popravdě není jasné, z jakého důvodu by se to najedno nečekaně mělo povést na Marsu.... samozřejmě, určité plus je samotná sterilita okolního prostředí, ze kterého nemůže přijít žádná hrozba, ale fakticky se bojím, že ty začátky budou těžké, a že k soběstačnosti kosmických kolonií bude strašně dlouhá cesta (i když i vypěstování čerstvého salátu, aby se nejedly pořád jen konzervy, bude jistě úspěch...)
zavratne vysledky uzavretych ekosystem nie su hlavne pre snahu o autonomnu samoregulacnu sebestacnost.
Pokial by sme boli ochotny ich kombinovat s technologiou, tak nemaproblema...
aktivne
- menit ziarenie a teplotu
- menit koncentraciu zlozenia atmosfery
-...
tiez by to chcelo zriect sa naivnych predstav, ze rastliny vyprodukuju dostatok kyslika a pomoct im technologicky...
...Radsej sa zamerat na premenu anorganickych na organicke latky.
Co sa tyka vlastneho pestovania rastlin, tak si myslim, ze je zvladnute na velmi dobrej urovni...
citace 8.8.2021 - 10:27 - xChaos:No, kategorie udržitelných uzavřených ekosystémů bude zajímavá sama o sobě. Protože je to daleko reálnější první krok, než úplná teraformace.
Moc nechápu, proč všichni blázní s uzavřenými ekosystémy. Pokud by na Marsu vznikla kolonie (pod kopulí, v podzemí apod.), tak se přece v žádném případě nebude jednat o uzavřený samoobnovující ekosystém. Právě naopak, dovnitř budou neustále proudit dodávky různých surovin (ze Země, později hlavně z okolních zdrojů), přičemž s rozvojem kolonie objem zejména těch místních dodávek bude prudce narůstat a díky tomu se ta kolonie bude taky rozšiřovat. Naopak lze očekávat, že nepoužitelné odpady budou odváženy ven a uskladňovány na určeném místě (třeba někde v kráteru), čímž se bude i okolí postupně kontaminovat pozemským životem.
Tak to si zrovna nemyslím. Na Marse, ale i na Mesiaci, bude organický uhlík a viazaný vodík osadníkmi veľmi starostlivo recyklovaný a pojem "nevyužiteľný odpad" sa na organický materiál vzťahovať určite nebude.
x-Chaos - celkom zásadný problém je otázka, čo všetko vlastne sebou osadníci dovlečú. Budú to veci evidované v zoznamoch, katalogoch a baliacich listoch, ale i veci neevidované.
A "neevidované" veci sú IMHO násobne dôležitejšie, ako položky ľubovoľného zoznamu či katalogu. Pretože ako sa "neevidovaná živá vec", napríklad z nosa, či z vlasov, zaradí do katalogu, tak asi vyrobila nejaký malér...
[upraveno 9.8.2021 04:54]
Vždycky to bude o poměru cena/výkon - nikdo nebude vozit stovky tun materiálu pro skleníky, aby vypěstoval pár tun jídla. Vždy se bude spíš využívat místní materiály. Prázdné nádrže s osvětlením a marťanskou půdou (po převaření), exkrementy a bakterie, bahnitý rybníček s kapry, skleníky se zeleninou, prasátko pro likvidaci odpadů ze skleníků a kuchyně. [upraveno 9.8.2021 07:32]
Zůstal bych u tlaku 1 bar a pokojové teplotě. Vše ostatní pozemským rostlinám ubližuje.
Když kvasí kvas ve skleněném demižonu, tak se tam neuchytí ani řasy. CO2 ve velkém mnozství rostliny zabíjí. Na Visalajích ve skleníku AV kdysi onehdy přidávali 2x více CO2, ale stále to bylo malinko. A rostliny více prosperovaly. Je to molekula s nejnižším chemickým potenciálem. Fotosyntéze moc nerozumíme.
Můžeš udělat levný pokus. CO2 není drahé.
CO2: https://www.engineeringtoolbox.com/CO2-carbon-dioxide-properties-d_2017.html
Jo. Kolem 0,5 baru je zřejmě hranice přežití rostlin. Vcelku nemá smysl se bavit o marsovské atmosféře, musí být hustější.
A chemie mezi 1 bar a 0,5 bar nebude moc odlišná, bych si tipl.
Mimochodem, rostliny taky dýchají, v čisté CO2 atmosféře by rychle chcíply. Takže CO2 a O2 je nutnost, stejně tak minimálně 0,5 baru. Dusík je v hnojivu, ale fazole a spol potřebují půdní bakterie a tedy vzdušný dusík.
citace 8.8.2021 - 08:34 - Alchymista:Celkom zaujímavé a v mnohom podnetné...
Až na popár závažných drobností:
huby sú heterotrofné, nevytvárajú organické látky, nevedia robiť fotosyntézu, ani chemosyntezu cez siru, metan alebo železo. Potrebujú ma to symbiotické riasy (ako lišajníky).
Rozdrviť mycelium - to je skoro ako pokus kladivom rozbiť molitan...
Samozrejme to nefunguje a fungovať ani nemôže, mycelium je priestorová štuktúra z vlákien tvorených z veľkej časti chitinom (ako kutikula hmyzu) a "beta-glukanmi" a teda pružných. Musí sa strihať - sekať - rezať. Alebo podchladiť/zmraziť tak, aby stratilo pružnosť. Vysušenie nestačí.
https://www.universetoday.com/162697/a-new-paper-shows-how-to-change-an-asteroid-into-a-space-habitat-in-just-12-years/
Akosi sa v tom článku nespomínajú energetické zdroje ktoré tých robotov budú poháňať. To bude asi drobné opomenutie, alebo jedno z mnohých.
V článku sa tvrdí že je to celé popísané v 65 stranovom texte, ako "ľahko pochopiteľný" proces.
Koľko by taký dokument skutočný projekt musel mať strán textu, aby to bolo seriózne uveriteľné?
[upraveno 11.8.2023 14:22]
Napriek vsetkemu su to dychberuce vysledky.
Otazka, ci "může blízko existovat civilizace, která nevytváří námi hledané emise." je spravna, ale aj vzhladom na pocet prvkov vo vesmire predpokladat uhlovodikovy zivot je najlogickejsi smer...
Ale, ak vieme takto detekovat my ich, ako vedia detekovat oni nas?
citace 14.9.2023 - 09:03 - Martin Jediny:Napriek vsetkemu su to dychberuce vysledky.
Otazka, ci "může blízko existovat civilizace, která nevytváří námi hledané emise." je spravna, ale aj vzhladom na pocet prvkov vo vesmire predpokladat uhlovodikovy zivot je najlogickejsi smer...
Ale, ak vieme takto detekovat my ich, ako vedia detekovat oni nas?
Jak by nás indiánská, muslimská, habsburská nebo křovácká civilizace detekovala? Nebo delfíní nebo mravenčí? A i kdyby nás nějaká civilizace detekovala, neexistuje reálný způsob, jak k nám přiletět ve smysluplném čase. Komunikace je reálná, ale my moc neposloucháme.
citace 14.9.2023 - 09:03 - Martin Jediny:Napriek vsetkemu su to dychberuce vysledky.
Otazka, ci "může blízko existovat civilizace, která nevytváří námi hledané emise." je spravna, ale aj vzhladom na pocet prvkov vo vesmire predpokladat uhlovodikovy zivot je najlogickejsi smer...
Ale, ak vieme takto detekovat my ich, ako vedia detekovat oni nas?
Jak by nás indiánská, muslimská, habsburská nebo křovácká civilizace detekovala? Nebo delfíní nebo mravenčí? A i kdyby nás nějaká civilizace detekovala, neexistuje reálný způsob, jak k nám přiletět ve smysluplném čase. Komunikace je reálná, ale my moc neposloucháme.
ta myslienka ze sme sami, resp. ze sme mozno najrozvinutejsi v blizkom vesmire, nie je vobec taka nerealna. Na zemi zacal vznikat zivot prakticky okamzite, ako to vyvoj vesmiru dovolil. Trvalo to 4,5 miliardy rokov a niekolko masovych vyhynuti, nez sa slepa slekcia evolucie dopracovala k niecomu tak komplexnemu, ako je ludsky mozog.
Takze, aka je sanca ze nieco taketo sa podarilo aj inde, v rovnakom case alebo rychlejsie?
Je dost mozne, ze ked nikoho ineho v najblizsom vesmire nevidime, tak je to preto ze tam nie je. Ak niekto niekde je, moze to byt hodne daleko a moze byt na urovni tej krovackej civilizacie.
Ja by som sa skor pytal ako nas mozu objavit Klingoni, a prelet nie je mozny na nasej urovni poznania fyziky...
Napriklad v minulom storoci boli sondy na Mars nemyslitelne, lebo by potrebovali elektraren, aby dokazali MW vysielac na komunikaciu utiahnut...
Stacilo posunut frekvenciu, pouzit smerove anteny a zrazu to ide...
Co treba odhalit, aby sme prekrocili rychlost svetla?
Ale suhlasim, ze uz objav bunkoveho zivota by bol maly zazrak, nie to este inteligentneho ci komunikujuceho...
citace 14.9.2023 - 10:43 - Martin Jediny:
Co treba odhalit, aby sme prekrocili rychlost svetla?
ked uz sme pri tom, mozno netreba prekracovat rychlost svetla. Mozno treba prekrocit svoje vnimanie casu a ludskej civilizacie.
Vesmir sa da kolonizovat aj s (takmer) dnesnymi technologiami, staci ak sa zmierime s tym, ze cestovatel nebude ako kristof kolumbus, ze tu nastupim a tam o pol roka vystupim.
Cestovatel v hybernovanom stave, pripadne ako zmrazene embryo, alebo len ako digitalny zaznam vedomia, moze cestovat desattisice rokov podsvetelnou rychlostou. Ked pristane, nic z civilizacie ktora ho vyslala uz nebude existovat. Ale z hladiska vesmiru je to kratucky cas.
Prave to je mozno ten prelom - nie nadsvetelne rychhlosti, ale rozmyslanie v desiatkach tisic rokov.
A prave to je mozno ten kvantovy skok ktory potrebujeme. Nie nova fyzika.
"Ked pristane, nic z civilizacie ktora ho vyslala uz nebude existovat."
toto tvrdenie sa neustále opakuje na všetkých diskusiách. Ľudia predpokaldajú, že naša civilizácia nebud emať dlhé trvanie, ale nejestvuje dôvod toto tvdiť s istotou. Áno možné to je a sme zraniteľní minimálne do doby, kým naše kolónie mimo Zem budú ako tak sebestačné, prípadne do doby, kým budeme vedieť so 100 percentnou úspešnosťou chrániť Zem pred asteroidmi a pdobne. Iné níástrahy ľudstvo nevyhladia úplne, iba spomalia
citace 14.9.2023 - 13:57 - Lusyen:"Ked pristane, nic z civilizacie ktora ho vyslala uz nebude existovat."
toto tvrdenie sa neustále opakuje na všetkých diskusiách. Ľudia predpokaldajú, že naša civilizácia nebud emať dlhé trvanie, ale nejestvuje dôvod toto tvdiť s istotou. Áno možné to je a sme zraniteľní minimálne do doby, kým naše kolónie mimo Zem budú ako tak sebestačné, prípadne do doby, kým budeme vedieť so 100 percentnou úspešnosťou chrániť Zem pred asteroidmi a pdobne. Iné níástrahy ľudstvo nevyhladia úplne, iba spomalia
napriek tomu to tvrdenie platí. Ak by dnes niekde pristáli pozemskí kolonisti, ktorí cestovali povedzme 5000 rokov, tak civilizácia ktorá ich vyslala boli starovekí egypťania. Ľudská civilizácia existuje naďalej, ale konkrétne egyptská nie.
Presný popis základného zasvinenia vesmíru ("zaprasenia vesmíru" podľa Adolfa) 