to Petr_Šída: plyny zo spalovacej komory na pohon turbiny pouziva Blue Origin u BE-3. ide o to ze ked uz sa raz vyvinie funkcna turbina na pohon cerpadla neostava dovod preco tam nechavat aj elektromotor. (iba ak na akusi dodatocnu regulaciu ako tu navrhoval Yamato, len neviem ci to moze v praxi dobre fungovat a ci to poskytne lepsiu kontrolu ako klasicka regulacia pomocou ventilov).
to Alamo: myslim ze Jan B. nemal na mysli pohon cerpadiel turbinou ako v APU ale obmedzenia pre elektromotory pri vacsich vykonoch.
co sa tyka medze efektivity, ide o to ze dynamika obtekania plynov a kvapalin je zavisla aj na v tomto pripade priemere turbiny, pod urcitu hranicu bude prudenie turbulentne a teda "skokovo" menej efektivne.
samozrejme do toho vstupuju aj fyzikalne vlastnosti danych plynov (a teda budu ine vlastsnosti pre H2O+O2 (rozklad H2O2) alebo H2+N2 vznikajuce po rozklade hydrazinu a samozrejme tym padom aj "medza efektivity" bude niekde inde.
co sa tyka torpedoveho pohonu: presne na to som myslel ked som pisal ze pri nizsich vykonoch by mozno vyslo vyrobne a vyvojovo a aj v pomere vykon/hmotnost vyhodnejsie pouzit piestovy motor ako maju torpeda (napr. palivo kerosen + okyslicovadlo peroxid vodika, alebo cisty H2O2).
citace:Bylo by možné odklonit část plynů že spalovací komory a ty použít pro roztočení generátoru elektřiny?
citace:to Petr_Šída: plyny zo spalovacej komory na pohon turbiny pouziva Blue Origin u BE-3.
Je to označované ako "tap-off cycle" - oficiálne označenie v češtine alebo slovenčine neviem, logicky by to asi bolo "s odberom plynov"
Hlavný problém cyklu - rozbehnutie systému, je to tak trochu Prášilovské vytiahnutie samého seba za vlasy z močiaru.
Takže rozbeh čerpadiel elektromotorom by mal istý zmysel...
A elektromotor by mal u takéhoto motoru zmysel aj v inej veci - pri regulácii výkonu a ťahu motoru v "návratovom režime".
Motor s odberom plynov je v princípe značne "nepraktický" na reguláciu - hlavne na reguláciu "smerom hore". Turbína by musela mať dosť veľkú rezervu výkonu pri danom tlaku v spalovacej komore a danom prietoku plynov, aby dokázala dostatočne rýchlo pri regulácii zvýšiť výkon čerpadiel. Čím je táto rezerva menšia, tým pomalšie bude smyčka turbína-spalovacia komora-turbína reagovať. Pomoc elektromotoru by bola "veľmi vítaná".
Pri návratovom režime beží raketový motor/motory na veľmi malý výkon - ťah je okolo 10% i menej. Lenže to je značný problém pre turbínu - tlak v spalovacej komore bude logicky dosť nízky, takže aj tlak a prietok na turbíne bude nízky. A môže byť aj tak nízky, že turbína bude mať problém s vlastnou činnosťou. Elektromotor sa opäť veľmi hodí - dodá na čerpadlá taký výkon, aký bude v oblasti režimov "nízkeho ťahu" potrebný a dá sa veľmi dobre regulovať. Turbína je potom v režime "voľnobehu" - je regulovaná tak, aby nekládla odpor, ale výkon sa od nej nepožaduje...
[Upraveno 29.3.2017 Alchymista]
myslel jsem na odběr plynů, který by poháněl generátor nabíjející baterii a napájející motory, tím by asi odpadly problémy s výkonem při škrcení motoru a ve výsledku by řešení vedlo k minimalizaci hmotnosti baterií, ale zase by navíc přibyl systém alternátoru a turbíny, nic holt není zadarmo
citace: zrejme v BO zvladaju regulaciu BE-3 vyborne lebo pri letoch akcelerovali/decelerovali velmi plynule
"Neplynulý pohyb" skúšaného zariadenia na videu som videl len v troch prípadoch: pri skúškach riadených rakiet a zbraní, pri barierových skúškach automobilov a pri impaktovom teste s raketovými saňami - tam boli pohyb a akcelerácia nápadne neplynulé.
Ale vážnejšie - samozrejme, že sa dá zvládnuť aj regulácia takéhoto motoru.
Ide to vlastne celkom jednoducho - prepojenie medzi spalovacou komorou a turbínou je riešené ako "výrazne predimenzované" - kanál je pri nízkom ťahu /nízkom tlaku v spalovacej komore maximálne otvorený, aby mala turbína potrebný prietok plynu a so zvyšujúcim sa ťahom a teda zvyšujúcim sa tlakom v spalovacej komore sa kanál postupne uzatvára, čím sa hmotový prietok na turbíne udržiava na rovnakej úrovni.
Oproti vyššie uvedenému nákresu toto riešenie predstavuje vlastne pridanie tretieho regulačného prvku do vetvy spájajúcej spalovaciu komoru a turbínu.
Iná možnosť regulácie už bola vlastne naznačená - turbočerpadlový agregát je vzhľadom k potrebnému výkonu predimenzovaný a významná časť čerpaného paliva a okysličovadla ide neustále "do prepadu/spätnej vetvy" - ale zároveň predstavuje regulačnú rezervu motoru.
[Upraveno 30.3.2017 Alchymista]
Já bych nebyl tak opatrný. Je to test, takřka se dostali na oběžnou dráhu hned POPRVÉ. Které firmě, nebo organizaci se to napoprvé podařilo? Ostatně Falcon 1, že ...
Ta rotace hned od startu byla děsivá, divím se, že to vůbec ustáli. Jinak srovnávat se SpX bude možné, až budou mít něco za sebou, ale je celkem jedno, jakou strategii zvolí, pokud to bude mít za následek:
a) Zlevnění 1 kg vynášené hmotnosti.
b) Solidní frekvenci startů.
treba brat do uvahy, ze Electron je karbonova raketa s jednoduchymi motormi pohananymi elektrocerpadlom. V malom to zjavne funguje skvele a da sa to rychlo vyrobit, ale je otazne nakolko je to skalovatelne.
ale notak.. celé roky ste mi tu tlačili do hlavy, že s veľkosťou sa zlepšuje konštrukčné číslo.. takže zväčšovaniu bráni akurát tak veľkosť dostupnej 3D tlačiarne..
yamato.. veď aj MCTčko má byť s "karbónu"
No, nejen motory, ale ani karbonový kompozit není úplně levná věc... a je energeticky náročné to vyrobit. Vícenásobná použitelnost by byla krásná věc, ale asi je u takhle malé rakety dost nereálná.... jen ty přistávací nohy by asi vážily víc, než užitečné zatížení.
citace:ale notak.. celé roky ste mi tu tlačili do hlavy, že s veľkosťou sa zlepšuje konštrukčné číslo.. takže zväčšovaniu bráni akurát tak veľkosť dostupnej 3D tlačiarne..
myslim ze to bolo presne toto vlakno, kde ma tvoji kolegovia zadupavali do zeme za tvrdenie, ze elektrocerpadlo je inovacia, pretoze ziadna bateria nedoda vykon pre velky motor
citace:yamato.. veď aj MCTčko má byť s "karbónu"
ano. A karbonove nadrze su uvadzane ako jedna z dvoch hlavnych technologii, ktore mozu celu vec zhatit (tou druhou je motor).
