Celé mi to všetko pripomína projekt Stratolaunch. Jedno aj druhé je z finančného hľadiska nezmysel a pritom za tým stoja ľudia, ktorí to podľa mňa dobre vedia.
pani, zabudate na jeden "maly" detail. Tazit sa ma na blizkozemnych asteroidoch (dostupnejsie nez mesacny povrch), a tazit sa maju drahe kovy. Tie kovy sa tak volaju z isteho dovodu. Na zemi sa vyskytuju iba obmedzene, a aj to malo su iba depozity po impaktoch asteroidov. Takze tazba v kozme je vlastne iba tazba "pri zdroji". Ak su tieto kovy na niektorych asteroidoch vo vacsich koncentraciach, nemusi byt tak tazke prekonat "break event" a dostat sa do ciernych cisel. Nezabudajte ze sa nam rozbieha masova produkcia elektroautomobilizmu, ktory je do znacnej miery zavisly od vzacnych kovov. V rockefellerovych casoch bola tazba ropy tiez dost nezmysel, ved vsade bolo uhlie... lenze panko videl za roh, ostatni nie
Doporučuji k tématu článeček od "zlého astronoma" Phila Plaita- http://blogs.discovermagazine.com/badastronomy/2012/04/24/breaking-private-company-does-indeed-plan-to-mine-asteroids-and-i-think-they-can-do-it/ , který hovořil s prezidentem společnosti Planetary Resources Chrisem Lewickim.
Zdá se, že investorům zde nejde o nějaký zisk, ale spíše o to, dokázat něco nového. To dává smysl, protože také pochybuji, že by tato činnost (těžba na asteroidu) byla v dohledné době rentabilní. Jistá šance by tu snad byla, kdyby se podařilo najít vhodný kovový NEA, ale obávám se, že statistiky populací blízkozemních asteroidů nejsou tomuto příliš nakloněny. V každém případě bude trvat hodně dlouho (>10 let) než z toho poplyne nějaký zisk.
Ale držím jim palce.
ak sa na to pozrieme z hladiska historickej analogie, tak tie najvynosnejsie investicie casto zacinaju ako ten "fantasmagoricky projekt, ktory nemoze byt v dohladnej dobe ziskovy" Bratia Wrightovci postavili lietadlo, pretoze chceli lietat a verili ze vedia ako na to. Urcite neocakavali navratnost investicii, a v kratkom case uz vobec nie. Prvi investori do applu alebo microsoftu boli dost odvazne natury, kedze v tej dobe sa osobny pocitac pouzival len na hranie a pre fandov. Branson zalozil hudobne vydavatelstvo Virgin, pretoze to bol hipik a v skole neobsedel
Vsetky tieto investicie boli skor otazkou presvedcenia, nez kalkulu o navratnosti a vynosoch
"ak sa na to pozrieme z hladiska historickej analogie, tak tie najvynosnejsie investicie casto zacinaju ako ten "fantasmagoricky projekt, ktory nemoze byt v dohladnej dobe ziskovy" Bratia Wrightovci postavili lietadlo, pretoze chceli lietat a verili ze vedia ako na to."
Nevím jestli je to dobrý příklad výnosné investice, nakonec nepamatuji se, že bychom létali ve Wrightu 737.
citace:"ak sa na to pozrieme z hladiska historickej analogie, tak tie najvynosnejsie investicie casto zacinaju ako ten "fantasmagoricky projekt, ktory nemoze byt v dohladnej dobe ziskovy" Bratia Wrightovci postavili lietadlo, pretoze chceli lietat a verili ze vedia ako na to."
Nevím jestli je to dobrý příklad výnosné investice, nakonec nepamatuji se, že bychom létali ve Wrightu 737.
oni osobne mozno nezbohatli, ale ich vynalez bol zaciatkom celeho noveho priemyslu, v ktorom zbohatli mnohi a zlepsil zivot vacsine
viete si predstavit to HDP, ak by sa tazilo, obchodovalo a platilo v kozmickom meradle? dochodky vyriesene
Ani vynálezcovia a priekopníci automobilu obvykle na svojich vynálezoch príliš nezbohatli - to sa podarilo obvykle až ich následníkom či potomkom.
A automobil, podobne ako lietadlo, sa stali "komerčne zaujímavými", až keď ich množstvo presiahlo istý kritický počet a prestali byť drahými, kusovo vyrábanými "hračkami".
Problém s ťažbou vzácnych kovov by som videl v nasledujúcej veci - materiál asteroidov, možno okrem najväčších, nebude príliš "diferenciovaný". Nedajú sa teda čakať žiadne "rudné žily" ani podobné geologické javy, ktoré by hľadaný kov predbežne koncentrovali do ložísk. Naopak, kovy budú v materiále asteroidu viacmenej rovnomerne rozptýlené - to znamená spracovávať obrovské objemy "hlušiny" na získanie "rozumných" množstiev požadovaných kovov. Pokiaľ teda nedokážu rozumne využiť "obrovské" množstvo silikátov, hliníku, železa, horčíku, alkalických kovov - a kyslíku - ktoré bude počas spracovania a separácie vznikať, nedávam tomuto zámeru príliš šance na komerčný úspech.
V zemskej kôre pripadá na jeden atom zlata asi 2,5 atomu platiny (platina je hojnejšia ako zlato) a zhruba sto atomov striebra, ale tiež
- miliarda atomov kremíku,
- 3 miliardy atomov kyslíku,
- 300 milionov atomov hliníku,
- 100 milionov atomov železa
- a podobné množstvá sodíku, horčíku, draslíku a vápnika.
Zemská kôra však už prešla separáciou a časť ťažkých prvkov klesla do hĺbok plášťa a jadra, takže ich kôra obsahuje menej, než ich obsahoval prapôvodný materiál, podobný materiálu asteroidov.
Otázkou je, o koľko viac či menej vzácnych kovov (ale nielen ich) obsahuje v priemere zemská kôra napríklad v porovnaní s materiálom typických skupín meteoritov, hornín z Mesiacu či hornín z Marsu. (celkom by ma také porovnávacie tabuľky zaujímali - a asi nielen mňa)
Na druhej strane, v zemskej kôre prebehli aj procesy, ktoré časť kovov a minerálov skoncentrovali do rudných ložísk, z ktorých ako jediných sa kovy aj skutočne ťažia. Takéto procesy na asteroidoch pravdepodobne neprebehli, pretože, okrem iného, vyžadujú dlhodobú prítomnosť vody a horúcich vodných roztokov v puklinách horniny.
Takže zopakujem to, čo som už uviedol na prvej strane témy: Je veľký rozdiel, či na získanie jedného gramu zlata alebo iného pre verejnosť "zaujímavého kovu" potrebujeme spracovať pol tony či tonu "zlatonosnej horniny", alebo 100 či 1000 ton "hlušiny".
Navyše, je tu aj problém číslo dva - technológia ťažby a selekcie. Na Zemi využívame pri ťažbe kovov, predovšetkým "vzácnych", obrovské množstvá vody, v objemoch i rádovo presahujúcich objemy spracovávanej matečnej horniny. Pre kozmické baníctvo a hutníctvo budú potrebné celkom iné technológie - a tie sú stále ešte len "v plienkach".
No, ale dá se na to dívat i jinak.... část novějších asteroidů jsou pozůstatky srážek větších těles...a ty mohly být dostatečně velké na to, aby proběhla diferenciace... takže část asteroidů bude z "kovů jádra" a část z "hliny pláště"
To, že něco takového proběhlo je dokazováno případy pádú "železných" meteoritů...
citace:
To, že něco takového proběhlo je dokazováno případy pádú "železných" meteoritů...
trefa az tak nediferencovane to nebude tu vidime logiku prveho kroku tazby - vyzkum. Najst telesa, ktore su perspektivnejsie z hladiska tazby (doteraz sme sa zameriavali na vedecky zaujimave telesa)
citace:
Pre kozmické baníctvo a hutníctvo budú potrebné celkom iné technológie - a tie sú stále ešte len "v plienkach".
a v plienkach aj ostanu, kym ich niekto nezacne realne pouzivat, alebo sa o to aspon snazit. Stredoveki banici s ich krompacmi by len cumeli na nase dnesne rypadla
zatiaľ:
Diamandis:
- cieľom je ťažba asteroidov - kovy, plyny
- prečo teraz? znižujúca sa cena techn., komerční poskytovatelia, nasa ide robiť deep space exploration
Anderson:
- nie je dôležité, či zarobia, ale ak nič iné, tak aspoň odštartujú ďalšie spoločnosti (ten techn. demoštrátor, čo som spomínal, hehe )
- prečo asteroidy? blízko zeme, voda je najvzácnejšia surovina, potom platina a pod...
- biznis plán: vytvorili skupinu lodí (arkyd), ktoré odštartujú v priebehu 24 mesiacov; chcú pozornosť z celého sveta, aj verejnosti; okrem vývoja tech. ako druhý cieľ si dávajú hľadanie ďalších asteroidov; tretí cieľ je hľadanie surovín v nich
- prekvapený, potešený záujmom médií za posledné dni
- ak vytvoríme sieť vesmírnych čerpacích staníc, prakticky sa nám otvorí celá slnečná sústava
Liwecki:
- cieľ je vyhľadávacia loď v cene jednotiek mil.
- zníženie cien je rovnako dôležité ako tech. prelomy
- začíname robotickými misiami
- arkyd 100 - aj ďalší zákazníci môžu nájsť využiť pre tú loď - ide o osobný teleskop, podobne ako je osobný počítač (moja pozn.: áno, je to skoro to isté... cena je podobná a všetko... )
- arkyd 200 má nejaké vylepšenia, arkyd 300 je už skutočný hľadač - posielaný v rojoch po 6 lodí ku každému cieľu - spolupráca, cloud computing, etc.
- ďalšia séria - po 300 - bude robiť samotné ťaženie
- naša skutočná sila je v ľuďoch, inžinieroch, etc... využívame poznatky nasa - náš tím je na webe
- teleskopy vo vesmíre sú veľká výhoda pri hľadaní/mapovaní asteroidov
- kopa vecí o tom, čo a ako chcú využívať a robiť...
[Edited on 24.4.2012 Agamemnon]
citace:myslim ze je to len maketa, nie je to v mierke 1:1
ja myslím, že áno, podľa toho, čo včera hovorili... má to mať len nejakých 100-150kg alebo tak... a vynášať to chcú ako piggy-back...
takže si viem v pohode predstaviť, že to je reálna veľkosť toho
____________________ Per aspera ad astra - 42
25.4.2012 - 22:26 - x
"Pre kozmické baníctvo a hutníctvo budú potrebné celkom iné technológie - a tie sú stále ešte len "v plienkach".
--------------------------------------------------------------------------------
a v plienkach aj ostanu, kym ich niekto nezacne realne pouzivat, alebo sa o to aspon snazit. Stredoveki banici s ich krompacmi by len cumeli na nase dnesne rypadla"
Dokud nedokazi predem, ze pak to s nima pujde EKONOMICKY tak je proste nikdo nepodpori - na Zemi je rada zajimavejsich (mene riskatnich zcela urcite) investicnich prilezitosti dle vseho nez toto.
citace:
Dokud nedokazi predem, ze pak to s nima pujde EKONOMICKY tak je proste nikdo nepodpori - na Zemi je rada zajimavejsich (mene riskatnich zcela urcite) investicnich prilezitosti dle vseho nez toto.
no, zopar velmi bohatych investorov to uz podporilo Ekonomika v tejto faze nie je pre nich rozhodujuca. Vdaka bohu za takychto fantastov.
zaujimalo by ma aky bol "vseobecny" nazor investorov koncom 80tych rokov na IT technologie a informacne siete. Tiez existovali bezpecnejsie investicie, nez drahe a poruchove skatule s obrazovkou a klavesnicou, na ktorych sa daju hrat hry a posielat liebesbriefy
tak si myslím - ak je niekto skutočne bohatý, a navyše aj odvážny a rád riskuje, môže to poňať aj ako stávku, ako hazardnú hru. Takáto "stávka" navyše nie je takmer nikdy celkom stratová - je to síce hazardná hra s peniazmi, pokiaľ ide o primárny cieľ, ale na druhej strane, prináša aj "postranné výsledky", ktoré môžu byť pre hráčov (investorov) aj veľmi výnosné.
Napríklad technológie na získavanie cenných materiálov z "málo bohatých" surovín sa môžu efektívne uplatniť pri likvidácii "elektronického odpadu" - z vyradenej elektroniky, ktorej svet produkuje obrovské množstvá a pritom ide na jednej strane o obtiažne spracovateľný odpad, na druhej strane je v ňom celkom vysoký podiel medi, striebra, zlata a mnohých ďalších cenných prvkov... Kto takú technológiu vytvorí, príde si (možno) na pekné peniaze.
26.4.2012 - 15:41 - Jan Bastecky
citace:zaujimalo by ma aky bol "vseobecny" nazor investorov koncom 80tych rokov na IT technologie a informacne siete. Tiez existovali bezpecnejsie investicie, nez drahe a poruchove skatule s obrazovkou a klavesnicou, na ktorych sa daju hrat hry a posielat liebesbriefy
... to si pleteš videohry s počítači!
U nás byl jiný režim, takže u nás nebyli reální investoři a reálně fungující počítače, ale na západě počítače představovaly sice nákladnou, ale výnosnou a strategickou investici. Firma, která si je mohla dovolit, tak poskočila velmi dopředu ...
Mimochodem:
- první globální reservační systém letenek běžel od roku 1946 a od roku 1953 byl již plně počítačový a terminálový.
- od roku 1952 prodávala firma IBM počítače Type701 až Type704. To již byly vyspělé stroje s velkým obchodním úspěchem. První zákazníci: "USA Ballistic Missile Agency Redstone", "USA White Sands Missile Range Control Office", "USA White Sands Missile Range Integrated Range Mission", "USN David Taylor Model Basin", "USN Ordnance Laboratory, White Oak". Mezi komerční zákazníky patřili od Disneye, přes CocaColu až po Texaco téměř všechny velké americké korporace. Upravený procesor později řídil loď Apollo.
Dokonce jeho "reinkarnace" (v podstatě binárně kompatibilní s mainframem IBM System/360) AP-101 a AP-101S řídili donedávna raketoplán.
mal som na mysli firmy ako apple a microsoft, ktore sa venovali osobnym pocitacom a osobnym aplikaciam. Ani jedna z nich samozrejme nevymyslela pocitac ako taky, len ho pouzili inym sposobom
az tak nediferencovane to nebude