|
Není to jedno, kde je hranice kosmického prostoru? Důlezité je, aby si nenabili kokos... |
|
NovýJiřik - práve briti
Presadzovali ideu limitovaného výsostného vzdušného priestoru, podobne ako presadili ideu pobrežných vôd.
Od začiatku 50. rokov totiž mali na tú dobu výborný stroj English Electric Canberra, ktorý vo fotoprieskumných verziách bol schopný sa vyšplhať až nad 18 000 metrov (neskoršie americké RB-57 s väčším krídlom až cez 21 000) - a v Nemecku sa zmocnili značnej časti nemeckých výskumov o výškových letoch a pôsobení podtlaku na ľudský organizmus. Takže mali dobrý základ pre špionážne lety nad Sovietsky zväz a štáty východnej Europy.
A idea limitovaného vzdušného priestoru by im umožnila špehovať a škodiť celkom beztrestne.
[upraveno 17.7.2021 18:30] |
|
Ano, chápu myšlenkové pochody pánů ve 40. a 50.letech 20.století, na jejichž základě máme teď hranici kosmického prostoru na Kármánově hranici. Jen si říkám, jestli už nejsme o 64 roků létání do kosmu bohatší a nenadešel čas nalézt vhodnější či správnější definice. Nebo třeba pochopit,že mezi vzdušným prostorem a kosmickým prostorem je jakýsi subkosmický (nebo nadvzdušný) prostor se svými specifickými podmínkami a potřebami, který není vhodný připočítávat ani ke vzdušnému prostoru ani ke kosmickému. Řešení může být spoustu |
|
A na čo by to malo byť akože dobré? |
|
Hmm..
Dohoda do akej výšky sa dá legálne použiť ASAT, by bola celkom pekná.. Pripúšťam..
Ale obávam sa, žiadna "veľmoc" ktorá aj skutočne nejaký systém ASAT prevádzkuje alebo sa oň snaží, sa o takej dohode ani nebude baviť.
|
|
citace 17.7.2021 - 18:28 - Alchymista: NovýJiřik - práve briti
Presadzovali ideu limitovaného výsostného vzdušného priestoru, podobne ako presadili ideu pobrežných vôd.
Od začiatku 50. rokov totiž mali na tú dobu výborný stroj English Electric Canberra, ktorý vo fotoprieskumných verziách bol schopný sa vyšplhať až nad 18 000 metrov (neskoršie americké RB-57 s väčším krídlom až cez 21 000) - a v Nemecku sa zmocnili značnej časti nemeckých výskumov o výškových letoch a pôsobení podtlaku na ľudský organizmus. Takže mali dobrý základ pre špionážne lety nad Sovietsky zväz a štáty východnej Europy.
A idea limitovaného vzdušného priestoru by im umožnila špehovať a škodiť celkom beztrestne.
[upraveno 17.7.2021 18:30]
Aha, tak dík za zajímavou informaci. |
|
Taká zaujímavosť - látka čo sa teraz pridáva do benzínu ako bezolovnatý antidetonátor sa používala na výškových Canberrách ako prostriedok proti znižovaniu tvorby kondenzačných pásov. Tie totiž predstavovali veľmi významný demaskujúci príznak.
Pre obmedzenie ich tvorby mali vypracovanú aj špeciálnu taktiku - lietali v dvojiciach s niekoľkokilometrovým rozostupom a navzájom sa sledovali. Keď sa začali za niektorou z nich tvoriť pásy, zmenili výšku letu.
Treba mať na pamäti, že strategické prieskumné lety výškových špionážnych lietadiel sa neplánujú z hodiny na hodinu ani zo dňa na deň, naopak, príprava trvá týždne - aj mesiace. A veľká časť prípravy bolo proste nudné čakanie na vhodné počasie na trase a v cielovom priestore. |
|
citace 17.7.2021 - 19:20 - Alchymista: A na čo by to malo byť akože dobré?
K čemu byla dobrá změna definice planety? K čemu se neustále přeměřuje výška Čomolungmy? Proč se pořád měří hloubka Mariánského příkopu? Prostě s novou technikou přicházejí nové znalosti.
Proč se pořád doplňují Stokesovy parametry u geoidu? Za 60 let kosmonautiky se přesnost určení geoidu zvýšila o několik řádů, ale hranice kosmického prostoru je pořád podle odhadu z roku 1947. Pokud je ta hranice proměnlivá, nechť úřad pro kosmický prostor vydává 3x denně aktuální výšku v závislosti na zeměpisné poloze, například. |
|
Premeriavanie Čomolungma sa nerobí kvôli porovnávaniu pindíkov horolezcov, že koho vyniesli šerpovia vyššie, ale kvôli tektonike - toť nedávno to v Nepále potriaslo trochu viac a bolo niekoľko tisíc mrtvych... Marianska priekopa sa premeriava z rovnakého dôvodu.
Parametre geoidu setsakramensky zaujímajú napríklad vojakov s balistickými raketami... Ale aj kopec iných záujemcov - geologov, oceanologov, meteorologov... Prachatých naftárov a plynárov nie v poslednom rade...
Definícia planéty - nazrel čas urobiť poriadok a jasno, aby bolo zrejmé, či je planét osem alebo osemdesiat osem. A čo to vlastne tá planeta je... Tak ako vedátori vystačili vyše dvetisíc rokov s Aristotelovo prírodovedou, ale "Trochu väčší pidižvík ako ten úplne najmenší" už začal vedátorov v 16. storočí dosť štvať, takže v tom Carl Linne urobil aspoň na čas trochu poriadok.
Takže sa pýtam znovu: A na čo by to malo byť akože dobré?
Pretože to, čo požaduješ: citace: Pokud je ta hranice proměnlivá, nechť úřad pro kosmický prostor vydává 3x denně aktuální výšku v závislosti na zeměpisné poloze, například.
stojí peniaze a niekto musí také pozorovania z nejakých peňazí zaplatiť. A aby sa to mohlo zaplatiť, tak to musí niekto na niečo potrebovať.
[upraveno 18.7.2021 12:47] |
|
Jednak mi není jasné, k čemu je "hranice" potřeba, zvláště, pokud ji nedovedeme nějakým potřebným parametrem definovat.
Z jakého důvodu je ta definice potřeba ?
Současné "hranice" jsou pouze dány úzusem a na nic, než na nějaké rekordy nejsou potřeba a nic právně ani nijak nestanovují |
|
USAF stanovilo hranici a NASA/FAA se přidala, FAI stanovila hranici. Rusové uznávají hranici Nejmíň jako Gagarin. Myslím že tři hranice stačí. Každý mimo USA si může vybrat, která mu nejlíp vyhovuje. |
19.7.2021 - 10:12 - novák | |
|
citace 19.7.2021 - 09:58 - Ervé: Rusové uznávají hranici Nejmíň jako Gagarin.
Nesmysl.
Rusové uznávají hranici kosmického prostoru ve výši 100 km. Stejně jako FAI. Odvolávají se přitom na mezinárodní právo a fyziku.
Viz slovník kosmických termínů na webu Roskosmosu http://www.roscosmos.ru/1330/ |
|
Aha, to jsem nevěděl.
Takže Shepardův a Grissomův skok v roce 1961 z nich udělal kosmonauty?
A Titov byl až čtvrtý kosmonaut světa, hned po Grissomovi? |
|
Skôr nie - ani posádke Sojuz 18A Lazarev a Makarov štart ako kozmický let dlho nezapočítavali, pritom dosiahli výrazne väčšiu diaľku (~1600km) a aj väčšiu výšku 192?km ako Shepard a Grissom.
ruská wiki
citace: Полёт Меркурий-Редстоун-3 хотя и не является орбитальным полётом, но так как его максимальная высота составила 187,5 км, то он считается космическим и согласно классификации Международной федерации аэронавтики, по которой космическим считается любой полёт, высота которого превышает 100 км, и согласно классификации Военно-воздушных сил США, по которой вообще достаточно высоты более 50 миль (свыше 80 км .
citace: Hoci Mercury-Redstone 3 nebol orbitálnym letom, ale keďže jeho maximálna výška bola 187,5 km, bol považovaný za vesmírny let podľa klasifikácie Medzinárodnej leteckej federácie, ktorá definuje každý let nad 100 km ako vesmírny let, a klasifikácie amerického letectva, ktorá definuje výšku nad 50 míľ (viac ako 80 km) ako dostatočnú.
Čiže - keď si to chcete počítať, tak si to počítajte... A nezabudnite do zoznamu zapísať aj Hama... [upraveno 19.7.2021 13:08] |
|
citace 19.7.2021 - 12:59 - Alchymista: A nezabudnite do zoznamu zapísať aj Hama...
Předposlední řádek
https://planet4589.org/space/astro/astro.html |
|
Vďaka
|
23.7.2021 - 13:32 - novák | |
|
Ervé: Aha...
Tady spojuješ dvě otázky - definici hranice kosmického prostoru a definici kosmonauta.
Když definuješ kosmonautka jako člověka který strávil nějakou dobu v kosmickém prostoru, tak ano, Titov byl čtvrtý kosmonaut.
Když definuješ kosmonauta jinak, nemusí být. Může dostat číslo od dvou do cca dvacíti.
Obecně kosmonaut může být:
1. člověk který pobýval v kosmickém prostoru
1a. na orbitě
1b. jen překročil hranici
2. člověk který je vycvičen na kosmický let ("má licenci")
2a. a z hlediska zaměstnání:
2a1. je zaměstnán jako "kosmonaut"
2a2. je "poloprofesionální kosmonaut" (udržuje si "licenci" delší dobu ale má jinou práci)
2a3. cvičil se k jednomu letu a pak se vrátil ke svému zaměstnání
/2a4. nemá žádný výcvik, jen po půlhodinové instruktáži ho posadili do kosm. lodi a vystřelili do kosmu(doplněno kvůli úplnosti, dosud se toho nikdo neodvážil)/
2b. a z hlediska letu
2b1. (ještě) neletěl do vesmíru
2b2. (už) letěl do vesmíru
Ohledně seznamů kosmonautů, dosud byl počet lidí splňujících kterékoliv ze jmenovaných kritérií malý, takže seznamy bylo možné sestavovat podle všech těchto kritérií. A taky je nadšenci sestavili. Význam mají lidi co byli na orbitě, i ti co jen "nakoukli do vesmíru" při suborbitálním letu i ti co prošli výcvikem, ale z nejrůznějších důvodů nakonec neletěli.
Nicméně pokud začne masovější suborbitální turistika v řádu desítek-stovek lidí za rok, tak se seznamy takových turistů rychle překročí schopnost fanoušků je udržovat aktuální.
Podobně jako se to stalo se seznamem lidí co vylezli na Everest. Na wiki je seznam Čechů na Everestu, protože jich je pár, ale seznam všech lidí už nikdo nedá dohromady, i technicky by to bylo obtížné - asi by musel být přístup k datům nepálských/čínských úřadů.
Imo se význam termínu kosmonaut časem posune analogicky k termínům "horolezec, potápěč, pilot" - lidi s výcvikem a licencí, kdežto zákazníci, kteří si zaplatí za vyvedení na horu/doprovod při potápění/let letadlem/suborbitální let budou jen zákazníci kteří vylezli na horu/potopili se/letěli/letěli.
Prvních pár let se možná budou i cestujícím suborbitálních letů dávat nějaké odznaky a diplomy a čestné tituly, ale to z nich neudělá "skutečné kosmonauty", podobně jako diplom potvrzující že letěl balónem nedělá z člověka "skutečného pilota balónu". |
|
Souhlas, proto je kosmoskokan / astrojumper něco jiného než kosmonaut. |
24.7.2021 - 11:18 - novák | |
|
A už je to tady: "Federální úřad pro letectví (FAA) zpřísnil podmínky pro udělaní titulu a odznaku astronauta. Může ho dostat jen člen posádky, který navíc přispěl k bezpečí letu. Znamená to, že kosmičtí turisté, kteří překonají hranici vesmíru, nebudou označováni za astronauty."
https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/clanek/v-usa-zprisnili-udelovani-titulu-astronaut-bezos-a-branson-jej-zatim-nemaji-40367089#dop_ab_variant=0&dop_source_zone_name=novinky.sznhp.box&dop_req_id=VOWmQVMJ6bF-202107240916&dop_id=40367089&source=hp&seq_no=7&utm_campaign=&utm_medium=z-boxiku&utm_source=www.seznam.cz |
|
citace 24.7.2021 - 11:18 - novák: A už je to tady: "Federální úřad pro letectví (FAA) zpřísnil podmínky pro udělaní titulu a odznaku astronauta. Může ho dostat jen člen posádky, který navíc přispěl k bezpečí letu. Znamená to, že kosmičtí turisté, kteří překonají hranici vesmíru, nebudou označováni za astronauty."
https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/clanek/v-usa-zprisnili-udelovani-titulu-astronaut-bezos-a-branson-jej-zatim-nemaji-40367089#dop_ab_variant=0&dop_source_zone_name=novinky.sznhp.box&dop_req_id=VOWmQVMJ6bF-202107240916&dop_id=40367089&source=hp&seq_no=7&utm_campaign=&utm_medium=z-boxiku&utm_source=www.seznam.cz
Jsi rychlejší... |
|
citace 24.7.2021 - 11:18 - novák: A už je to tady: "Federální úřad pro letectví (FAA) zpřísnil podmínky pro udělaní titulu a odznaku astronauta. Může ho dostat jen člen posádky, který navíc přispěl k bezpečí letu. Znamená to, že kosmičtí turisté, kteří překonají hranici vesmíru, nebudou označováni za astronauty."
https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/clanek/v-usa-zprisnili-udelovani-titulu-astronaut-bezos-a-branson-jej-zatim-nemaji-40367089#dop_ab_variant=0&dop_source_zone_name=novinky.sznhp.box&dop_req_id=VOWmQVMJ6bF-202107240916&dop_id=40367089&source=hp&seq_no=7&utm_campaign=&utm_medium=z-boxiku&utm_source=www.seznam.cz
a je to vyriesene Branson s Bezosom sa mozu hadat leda tak o titul astroturista |
|
A pokud si to přečteš pozorně, tak jim křídélka podle FAA přísluší.... |
|
citace 24.7.2021 - 16:47 - milantos: A pokud si to přečteš pozorně, tak jim křídélka podle FAA přísluší....
Já si to přečetl ještě pozorněji a vyšlo mi, že Branson nárok má, jelikož letěl ještě před schválením toho rozhodnutí, ale Bezos ne, navíc letěl jen v automaticky fungujícím výtahu. |
|
Tak tady to je zřejmě originál , bez přežvejkání našimi "investigativci"
https://spacenews.com/faa-revises-criteria-for-commercial-astronaut-wings/
Takže platí pro oba dva. |
|
@Nový Jiřík
To by asi Pluto stále bolo planéta..
Pretože ňou bolo, pred tým ako sa zmenili pravidlá.
Retroaktivita je odmietaná (lebo skutočne narobí právnu paseku.. ) pri "ľudských" zákonoch..
"Prírodné zákony" naopak, môžu a musia dôsledky retroaktivity ignorovať..
Hmm..
Snažíte sa definovať "hranicu" z hľadiska zákonov "ľudských" alebo "prírodných"?
Ehm..
A existujú vlastne nejaké prírodné zákony, alebo snaha o ich definovanie iba "vyšla z módy"?
(Prírodné zákony sú vynález bielych a kresťanských.. mužov..)
[upraveno 24.7.2021 17:42] |
|
Branson letěl jako technik ověřující funkci lodě. Takže i podle nových pravidel FAA nárok má. Stejně ale letěli i Bezos a spol. Nikdy předtím loď s lidmi neletěla, a loď přínosem je - vždyť NASA má pokud vím domluvené experimentální lety (delší mikrogravitace). Taky je to jediná raketa s čístě kyslíkovodíkovým pohonem, která je human-rated. Takže pokrok ve výzkumu vesmíru to je. |
|
Slavo - na prírodné zákony sa poslanecká imunita nevzťahuje.
citace: "Prírodné zákony" naopak, môžu a musia dôsledky retroaktivity ignorovať..
Zasa pletieš pojmy a dojmy - musia ich akceptovať, a nie ignorovať.
[upraveno 25.7.2021 14:46] |
|
@Alchymista
Nerozumiem..
Chceš tvrdiť že Pluto je stále planéta, pretože ňou bolo pred tým ako sa zmenili pravidlá? |
|
Slavomir - Naopak
Nikdy ňou nebolo a medzi planety sa dostalo len omylom, kvôli nepresnej a nejasnej definícii.
Keď nazveš psí chvost piatou nohou, päťnohého psa tým nevytvoríš. Chvost je chvost, nech mu už hovoríš akokoľvek.
Takže ak sa zmení definícia planéty, platí aj spätne, že teleso planétou nebolo.
Podobne ani za Aristitela neobiehalo Slnko okolo Zeme, ale vždy Zem okolo Slnka, nech už boli oficiálne tvrdenia a uznávané prírodní zákony akékoľvek. Nenabehli žiadni vesmírni inžinieri, ktorý by poprehadzovali prevody a súkolia podľa aktuálneho "prírodného zákona".
Aj preto "prírodné zákony" nie sú a v principe nemôžu byť axiomy, môžu byť nanajvýš len najlepším dostupným ľudským popisom reality. Ten "popis" zdôrazňujem.
[upraveno 25.7.2021 18:21] |
|
@Alchymista
ahá..
Ja som reagoval na iný príspevok, ktorý napísal NovýJiřík..
Kvalitu tvojej až následnej reakcie.. Radšej si zhodnoť sám..
Inak..
V konečnom vesmíre, ktorého rozmery aj hmotnosť by bola vyjadriteľná konkrétnou hodnotou, a v ktorom môže teda nastať iba obmedzené konečné množstvo "situácii", by malo byť možné čosi ako "teória všetkého" - "finálne poznanie"..
Podobne ako na šachovnici..
Na ploche 8 krát 8.. Pri 6 typoch kameňov.. A dvoch súperoch..
By sa mal dať odohrať, síce fakt veľký ale stále konečný počet rôznych hier.. Situácií - kombinácii - dejov ktoré teoreticky môžu nastať..
Teda aj "prírodné zákony" by mali existovať..
To preto ma tá možnosť, že je vesmír "bublina", tak zaujíma.
|