Kosmonautika (úvodní strana)
Kosmonautika@kosmo.cz
  Nepřihlášen (přihlásit)
  Hledat:   
Aktuality Základy Rakety Kosmodromy Tělesa Sondy Pilotované lety V Česku Zájmy Diskuse Odkazy

Obsah > Diskuse > XForum

Fórum
Nejste přihlášen

< Předchozí téma   Další téma ><<  1    2    3    4  >>
Téma: Mars Express
05.3.2010 - 21:34 - 
Sonda Mars Expres (ESA) prolétla 3.3.2010 /20:55:40UTC/21:55:40CET/
67km od povrchu měsíce Fobos

http://www.astro.cz/clanek/4188
http://www.esa.int/SPECIALS/Mars_Express/SEMIPX6K56G_0.html
http://webservices.esa.int/blog/blog/7

animace :feature=player_embedded

Další průlety kolem Fobosu 7.,10.,13.,16.,19.,23.,26. III.2010
http://sci.esa.int/science-e/www/object/index.cfm?fobjectid=46571
Phobos flyby campaign 2010
Date Altitude (km) * Instruments used during this flyby
16 February 991 PFS, SPICAM, ASPERA
22 February 574 PFS, SPICAM, ASPERA
25 February 398 PFS, MARSIS
28 February 226 PFS, MARSIS
03 March 50 (pre-flyby estimate) MaRS, ASPERA
07 March 107 HRSC, OMEGA, MARSIS, SPICAM, ASPERA
10 March 286 HRSC, OMEGA, MARSIS, ASPERA
13 March 476 HRSC, SPICAM, PFS, ASPERA
16 March 662 HRSC, SPICAM, PFS, ASPERA
19 March 848 HRSC, SPICAM, PFS, ASPERA
23 March 1341 Not used
26 March 1304 HRSC, SPICAM, PFS, ASPERA
*: Distance from surface of Phobos

 
17.3.2010 - 11:41 - 
Aktuální snímek Fobosu: http://www.astro.cz/apod/ap100317.html 
28.11.2011 - 11:05 - 
Mars Express po problémech s paměťovou jednotkou je opět uváděn do provozu. 
06.2.2012 - 17:50 - 
http://www.esa.int/esaCP/SEMVINVX7YG_index_0.html

ESA's Mars Express radar gives strong evidence for former Mars ocean

silné dôkazy o bývalom oceáne na marse poskytol radar na mars express

 

____________________
Per aspera ad astra - 42
 
15.2.2012 - 15:36 - 
http://sci.esa.int/science-e/www/object/index.cfm?fobjectid=50026

Return to full science operations

navrat do plnej vedeckej prevadzke

 

____________________
Per aspera ad astra - 42
 
03.6.2013 - 22:41 - 
Mars Express pracuje už 10 let! Zde je výroční video (Mars Express ten year highlights):

 

____________________
____________________
Zbyšek Prágr
http://zlutykvet.cz
 
13.12.2013 - 08:21 - 
Mars Water Could Have Carved These ‘Mystery Mounds’.


Layered deposits in Juventae Chasma as seen by the European Space Agency’s Mars Express orbiter’s high-resolution stereo camera in November 2013.

This artist’s concept shows Mars Express set against a 35 km-wide crater in the Vastitas Borealis region of Mars at approximately 70.5°N / 103°E. The crater contains a permanent patch of water-ice that likely sits upon a dune field – some of the dunes are exposed towards the top left in this image.
http://www.universetoday.com/107138/mars-water-could-have-carved-these-mystery-mounds/
 
19.2.2014 - 14:08 - 
Dávný dopad meteoritu na Mars.

Stovky tisíc velkých i malých kráterů představují jizvy na povrchu planety Mars. Byly vyhloubeny velkým množstvím planetek a komet, které se srazily s rudou planetou během její dosavadní historie. Důkazy o tom přinesly především kosmické sondy zkoumající planetu z oběžné dráhy.



Připojený obrázek ukazuje část oblasti severní polokoule planety známé jako Hephaestus Fossae – pojmenované podle řeckého boha ohně – které byly pořízeny 28. 12. 2007 stereokamerou s vysokým rozlišením umístěnou na palubě evropské kosmické sondy Mars Express. Barevné podání snímku odpovídá výškovému profilu terénu: zelené a žluté odstíny představují výškový profil svrchní vrstvy povrchu, modrá a fialová barva byly použity pro hluboké prohlubně, jejichž dno leží až 4 km pod okolním terénem.

http://www.astro.cz/clanek/6170?utm_source=news&utm_medium=mail&utm_campaign=clanky
 
19.2.2014 - 17:05 - 
Nemůžu si pomoct, ale ten levý kanál mi nepřipadá, jako by vznikl vodou tekoucí z tohoto kráteru, ta voda tekla opačně ... 
20.2.2014 - 00:20 - 
máš asi pravdu - nánosové kužele tam smerujú vpravo a terén sa tiež zvažuje zľava do prava (podľa kódovania farieb/výšky). Takže je to skôr zásah staršieho koryta.
Val kráteru nie je nikde viditelne prelomený, ale na pravej strane, v starom koryte, je stopa spadu a trosiek vyvrhnutých z kráteru, badateľne znížená. A tiež celá pravá strana starých tokov sa javí ako hlbšia, než na ľavej strane... Takže z kráteru mohlo niečo "vytekať", teda pokiaľ to nie je len optický klam - trosky sú viacmenej v rovnako hrubej vrstve rozhodené na všetky strany a teda vrstva trosiek prakticky kopíruje tvar pôvodného terénu.

Stiahol som si aj tiff obrázoky z:
http://www.esa.int/spaceinimages/Images/2009/06/The_flood_after_the_impact
http://www.esa.int/spaceinimages/Images/2009/06/Hephaestus_Fossae_nadir_view2
na ktorých dobre vidno detaily.

IMHO nejaká výrazná záplava sa asi nekonala, pokiaľ vôbec k obnove toku v starých korytách došlo...

--------------------------------------

Zaujímavý je aj malý, asi 500 metrový, "tmavomodrý" kráter pod "labyrintom" vpravo hore - do neho naopak celkom zreteľne nejaký tok smeroval.

[Upraveno 20.2.2014 Alchymista]
 
20.2.2014 - 01:13 - 
Já jsem vycházel z tvarů sedimentů v korytu, jsou tam krásný nitrokorytový bary (ty písečný ostrůvky) a ty mají vždy na narázové straně oblouk a na straně po proudu výryzný klín, který dost často pokračuje dál v korytě jako hřeben, takže ten tok tekl zleva doprava a impakt je mladší

to co popisuješ platí taky

zajímavé je, že to padlo do měkkého materiálu, ten val vypadá, jak když se hodí kámen do bahna
 
20.2.2014 - 01:33 - 
O pevnosti materiálu to asi nebude - pri typických dopadových rýchlostiach takýchto meteoritov to nehrá žiadnu rolu. Skôr je to prejav existencie "obstojnej" atmosféry, Takže kým na Mesiaci atmosféra neexistuje a trosky sa pohybujú po parabolách a dopadnú v postupne a plynule sa zmenšujúcej vrstve, v atmosfére sa trosky pohybujú po balistických krivkách a sú v atmosfére aerodynamicky brzdené - väčšina z nich doletí len do istej medznej vzdialenosti, čím vznikne dosť podobný tvar, ako na obrázku.
Plus navyše - nejaký čas tam pôsobila aj veterná erózia, ktorá časť vyvrhnutého jednozrnného materiálu premiestnila a zachovala sa len vrstva, ktorá bola aspoň čiastočne chránená hrubším materiálom. [Upraveno 20.2.2014 Alchymista]
 
20.2.2014 - 13:25 - 
Máš pravdu, tohle mi nedošlo 
20.2.2014 - 14:05 - 
s tou atmosferou sa da polemizovat lebo neexistuju priame dokazy. Je zrejme ze najprv vzniklo koryto a az nasledne doslo k impktu. otazka znie kedy vznikol krater a za akych podmienok. ta hryva skor indykuje nieco ine ako atmosferu. na zemi takyto krater s takouto hryvou nenajdeme a zem ma slusnu atmosferu. problem je ze nemame to s cim porovnat. moj nazor je taky ze hyva sa utvorila ako sekundarny jav v permafroste az v momente kedy doslo k rozsireniu krateru po impakte. na farebnej mape je vidiet ze lem hryvy je tvoreny kopcekmi - nakopenim materialu a to sa neda vysvetlit atmosferou. pevnost horniny sice nehra rolu pri extremnych richlostiach avsak to sa tyka len samotneho kraterua jeho valu toto mi vak pride ako binghemovska kvapalina. neviem aky je vas nazor na to?
na martanskych kanaloch - korytach mi pride jedna podivna vec a to je absencia vyraneho meandrovania. skor dochadza k diverzifikacii toku ako ku meandrovaniu aj ked zasa na druhej strane sa to neda tak jednoducho posudit z jedneho obraku.. na pravo hore je krasna delta ktora je typicka pre vyustenie toku do plytkych zaplavenych oblasti ... a tie trhliny su premna totalnou zahadou. je vsak realne ze prave vnich koncila vsetka voda. tokom chyba na zemi tak vyrazny vejarovity charakter aj ked kde tu sa stym stretneme no nie v takej miere ako na zemi. cele je to uplne i e a asi by som aj bol skepticky k tvrdeniu ze na marse bola voda pritomna v tekutom stave po dlhsiu kontinualnu dobu
 
20.2.2014 - 17:36 - 
binghamovska kvapalina - musel som sa pozrieť čo to je...

Myslím, že to vplyv mať nebude - binghamovskej kvapaline by zrejme zodpovedalo bahno alebo tiež hustá, plastická tavenina.
Minimálna dopadová rýchlosť objektu je rovná únikovej rýchlosti pre danú planétu, čo je u Marsu niečo nad 5km/s (menej než polovica ako u Zemi). To je podľa mňa ešte stále príliš veľa na to, aby sa nejak výraznejšie prejavili materiálové vlastnosti typu pružnosť, pevnosť, viskozita a podobne - aby sa vlastnosti binghamovskej kvapaliny mohli prejaviť, musí si zrejme zachovať istú súdržnosť, čo sa mi zdá už pri rýchlosti nad 1-2km/s dosť nepravdepodobné.

Mimochodom, obrázok, ako je tu uverejnený, je nesprávne orientovaný - správne by mal byť otočený vľavo proti smeru hodín, tak, že veľký kráter je naspodu (juh) a "labyrint" hore (sever), a tiež meno asi nie je celkom presné - útvar by mal byť podľa http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d4/USGS-Mars-MC-14-AmenthesRegion-mola.png správne označený Hebrus valles/vallis, Hephaestus Fossae je systém kanálov/korýt mierne južnejšie a viac na východ

http://www.esa.int/spaceinimages/Images/2009/06/Hephaestus_Fossae_context_map

http://www.esa.int/var/esa/storage/images/esa_multimedia/images/2009/06/hephaestus_fossae_context_map/9844968-3-eng-GB/Hephaestus_Fossae_context_map.jpg

Systém hlbokých korýt na severe (vpravo) pokračuje a silne pripomína lávové tuby, čo je ale zrejme nemožné - v oblasti nie sú žiadne vulkány, naopak, je to dosť plochá oblasť (platinia).
Mohlo by ísť o nejaký prejav "kryovulkanizmu", keď tekutá voda preniká permafrostom...
Je ale celkom problém vysledovať, odkiaľ a kam vlastne tá voda tiekla... A nemohlo jej byť málo - vyhĺbené korytá majú hĺbku niekoľko sto metrov a šírku až niekoľko kilometrov.
 
21.2.2014 - 12:18 - 
quote:
binghamovska kvapalina - musel som sa pozrieť čo to je...

Systém hlbokých korýt na severe (vpravo) pokračuje a silne pripomína lávové tuby, čo je ale zrejme nemožné - v oblasti nie sú žiadne vulkány, naopak, je to dosť plochá oblasť (platinia).
Mohlo by ísť o nejaký prejav "kryovulkanizmu", keď tekutá voda preniká permafrostom...
Je ale celkom problém vysledovať, odkiaľ a kam vlastne tá voda tiekla... A nemohlo jej byť málo - vyhĺbené korytá majú hĺbku niekoľko sto metrov a šírku až niekoľko kilometrov.



ok ... len neviem ci si presne pochopil ako funguje binghemovska kvapalina ... nechcem sa teraz bavit ze energie a ktovie co este pri rychlostiach akym dopadne meteorit na povrch vytvoria specificke podmienky - toto je pravda ale celkovo sa jedna len o obmedzeny priestor vo vacsich vzdialenostiach alebo neskorsich casovych okamzikoch sa fyzika uz znova dostava do realu. ked som pozeral na tu kontextovu mapu tak skoro vsetky vacsie kratery na modrastom podklade maju tuto hrivu ... u mensich ju asi len nieje vydiet ...
... binghemovska kvapalyna je podstate pevny material ktory obsahuje ako pevne castice tak kvapalnu v medzizrnovom priestore. za normalnych okolnosti je taketo teleso pevne, avsak ak taketo teleso mierne postrasime (zemetrasenie, nahle zvysenie sklonu... ) tak prejde do tekuteho skupenstva a zastavi sa az ked strati energiu trenim o podklad ... typycky vznikaju tzv. fany ktore maju vyslovene kopceky na leme ... taci pozriet na gearth na ustie nejakeho podmorskeho kanonu...
... ja by som skor bol za teoriu kde tie hrivy vznikli tesne po dopade kedy doslo k vzdutiu okoliteho terenu okolo aktualne vznikajuceho kratera. v momente ked sa zacal krater rozsirovat do stran prebehla horninou mohutna tlakova vlna ktora spolocne so vzdutim a teplom z dopadu spustila zosuvy povrchovych nespevnenych vrstiev ...

mna by zaujimal detailny obrazok napravo od sktualneho tam kde zacinaju tie kanaly ... je celkom mozne ze boli vytvorene zaplavovymi vlnami pri rozpade ladovcov. jednoducho ladovec urobi barieru a vytvori sa obrie jazero ... bariera nevydrzi a vytvori sa zaplavova vlna ... ta ked dosiahne plochsie uzemie rozleje sa do stran a tam dojde k vymiznutiu kanalov ale s typickou deltou ... to sa koze zopakovat aj niekolko krat ...
avsak nevysvetluje to trhliny ... tie mozu byt sposobene nerovnomernym ochladzovanim kory alebo izostatickou zatazou ladovcov. na zemi take to nic nepozname lebo tu sa kora stale obnovuje a rapidne eroduje.
 
21.2.2014 - 12:20 - 
este nieco k mojim tvrdeniam ...



http://www.psi.edu/sites/default/files/images/epo/explorecraters/intro_pics/impact_stages_16.jpg
 
21.2.2014 - 22:37 - 
Obe videá sú celkom poučné - lenže sa týkajú dopadu telesa do relatívne hlbokej vody - to sa v diskutovanom prípade asi nepredpokladá.
http://www.esa.int/spaceinimages/Images/2009/06/The_flood_after_the_impact - zaujímavé sú komentáre (pri predošlom linku som im nevenoval pozornosť), užívateľ "Castigar" si myslí zrejme niečo podobné ako my dvaja a linkoval zaujímavý materiál k téme: http://articuloscientificos.files.wordpress.com/2013/01/doc12.pdf

[Upraveno 21.2.2014 Alchymista]
 
22.2.2014 - 01:43 - 
Pokúsil som sa poskladať mozaiku, ako vlastne vyzerá celý ten systém korýt. Dosť ma výsledok prekvapil - vedie to akoby "odnikiaľ - nikam"

plné rozlíšenie http://i.imgur.com/U5IFHpB.png
Tok sa proste z jednej trhliny (dolu) "vynorí", nejaký kus tečie krajinou a potom zasa zmizne v systéme trhlín (hore)...

K meandrovaniu, respektíve jeho nedostatku, ma napadá možné vysvetlenie: Tok nebol ani náhodou tak mohutný, ako to sugeruje vzhľad "koryta" - koryto je široké 2-3km, v najširších miestach až cca 10km. To zodpovedá skôr celému údoliu rieky, než samotnému korytu rieky. A menadre nevidíme z dvoch dôvodov - jednak ich zotreli miliony rokov veternej erózie a náveje prachu a jednak sú na dostupných snímkach pod rozlišovacou schopnosťou.
Asi by to chcelo nájsť nejaká snímky vo veľmi vysokom rozlíšení, ako vlastne dno "riečneho údolia" vyzerá...
edit: Stiahol som si HiView a pár snímok HiRise vo vysokom rozlíšení. Výsledok prehliadky: korytá/údolia sú takmer celé vyplnené suťou zo stien, na niektorých miestach sa na dne údolí vyskytujú aj prachové duny, niekedy v celých skupinách za sebou.

Na mozaike vidno aj ďalší jav, ktorý na farebnom obrázku "nevidno" - oblasť okolo výrazného valu z "hrubých" trosiek je do pomerne veľkej vzdialenosti tiež pokrytá jemnejšími troskami vyhodenými z kráteru. Nie je to zrejme nejak hrubá vrstva, ale postačuje, aby prekryla drobné detaily "jednoliatym" povrchom. To opäť naznačuje, že veľký kráter je v porovnaní s terénom v širšom okolí relatívne mladý.
[Upraveno 22.2.2014 Alchymista]
 
22.2.2014 - 20:33 - 
To, jestli bude tok meandrovat je čistě a jenom závislé na rychlosti proudění a spádu

pokud je rychlost proudění a spád nad určitou mezí, meandry nevznikají (tzv divočící tok), což je přesně tenhle případ

budí to ve mě dojem, že ten tok je vyvolaný roztátím permafrostu ve spodní části snímku, že tekl velmi dlouho a mnohokrát překládal koryta a že mizel v systému puklin, či se vlil do mělkého jezera, které pak vyschlo, či zmrzlo

z šířky koryt se nedá snadno usuzovat na čas, který byl třeba, je to hodně závislé na soudržnosti materiálu a taky mohutnosti průtoku
 
23.2.2014 - 10:05 - 
Podľa výškovej mapy vychádza výška medzi oblasťou "prameňa" a "deltou" na cca 500 metrov, rozhodne nie viac ako 1km. Dĺžka riečiska vychádza na nejakých 320-350km (odvodené podľa priemeru kráteru ~20km). Pritom hĺbka údolia v oblasti "prameňa" sa zdá väčšia ako hĺbka údolí v oblasti "delty", takže samotný tok mal zrejme spád menší, než je spád okolitého terénu. 
26.2.2014 - 15:58 - 
podla sirky delty a jej komplikovanosti by som sa skor priklanal k tomu ze ten tok bol naozaj mohutny. nebol to proste len potocik ale riadny tok. v delte su korita zarezane zhruba do rovnakej vysky. meandrovanie nie je nikde vramci celeho toku zretelne. a ak sa jedna o dlhodobo tecuci tok tak by malo byt. je ale vidiet caste prekladanie koryta. je to pekne vidiet hlavne tam kde sa spajaju alebo rozdeluje, ze jednotlive koryta su v inych vyskovych urovniach. ale priznam sa ze z takejto vzdialenosti je to ako pohlad do krystalovej gule. mozno sa dockam do svojej smrti misie ktora preskuma a doriesi aspon nieco.... 
26.2.2014 - 16:47 - 
http://www.uahirise.org/katalogos.php - keyword Hebrus valles -> 12 záberov, treba pohľadať aj ďalšie
jeden z oblasti delty http://www.uahirise.org/ESP_019184_2020
ukážka v menšom rozlíšení http://hirise-pds.lpl.arizona.edu/PDS/EXTRAS/RDR/ESP/ORB_019100_019199/ESP_019184_2020/ESP_019184_2020_RED.abrowse.jpg

ale zatiaľ som neprišiel na to, ako zistiť, ktorý obrázok zachycuje požadovanú časť mapy.
 
11.9.2015 - 14:23 - 
Nádherný kalibrační snímek jižní polární čepičky, s pohledem přes jižní vrchoviny poseté krátery až k Hellas Basin na horizontu z kamery HRSC, pořízený 25.2.2015. Nejlepší rozlišení na snímku je 1 km/px.
Více komentařů tady: http://www.esa.int/Our_Activities/Space_Science/Mars_Express/Sweeping_over_the_south_pole_of_Mars

 
11.9.2015 - 14:35 - 
Úplně tam vidím vybuchovat Muskovy atomovky.  
11.9.2015 - 14:45 - 
quote:
Úplně tam vidím vybuchovat Muskovy atomovky.


tenhle nápad je oh-so-much fifties (spolu s ruskou konspirační teorii, že civlizaci na Marsu vyhladily vodíkové bomby, po kterých tam dodnes zbývá jinak nevysvětlitelná povrchová radioaktivita...)
 
11.9.2015 - 14:50 - 
quote:
Úplně tam vidím vybuchovat Muskovy atomovky.

Myslím, že to co předevčírem říkal v Colbert's Late Show o využití atomových bomb pro terraformaci Marsu, bylo trochu plácání bez hlubší přípravy a možná chtěl spíš udržet humoristickou úroveň show, než že by to měl do důsledků promyšlené.
 
11.9.2015 - 15:01 - 
quote:
quote:
Úplně tam vidím vybuchovat Muskovy atomovky.

Myslím, že to co předevčírem říkal v Colbert's Late Show o využití atomových bomb pro terraformaci Marsu, bylo trochu plácání bez hlubší přípravy a možná chtěl spíš udržet humoristickou úroveň show, než že by to měl do důsledků promyšlené.


Vidím to stejně. Navíc to není ani jeho původní nápad(co dělat s ledem)...
Ale pobavilo...
 
12.9.2015 - 22:01 - 
quote:
quote:
quote:
Úplně tam vidím vybuchovat Muskovy atomovky.

Myslím, že to co předevčírem říkal v Colbert's Late Show o využití atomových bomb pro terraformaci Marsu, bylo trochu plácání bez hlubší přípravy a možná chtěl spíš udržet humoristickou úroveň show, než že by to měl do důsledků promyšlené.

Vidím to stejně. Navíc to není ani jeho původní nápad(co dělat s ledem)...
Ale pobavilo...

Elon to už pomalu začíná brát zpátky

@elonmusk: Btw, not saying we *should* nuke Mars -- just layin' out a few options …
 
13.12.2016 - 23:42 - 
Průlet údolím Mawrth Vallis

 
<<  1    2    3    4  >>  


Stránka byla vygenerována za 0.239556 vteřiny.