nie.. priemer, otvora na turbíne bol 50 mm, priemer difúzora 46 mm..
ale možno sa k tomu ešte vrátim, to že som spravil turbínu tak aby sa nasadzovala na hriadeľ, a nespojil to na pevno, umožňuje vyskúšať viac verzií, tak isto na difúzor, sa dajú rýchlo spichnúť rôzne tvarované nástavce. možno do niektorého napresujem, aj tie usmerňovacie lopatky.
ale čím viac, otáčok turbína urobí, tým viac "motania" pri znovunastavovaní. takže to zatiaľ nechám ležať, a vrátim sa k tomu pri nejakom budúcom tipe, čo vyfasuje aj reduktor otáčok..
mám niečo čo jasne funguje, takže teraz idem riešiť "kazetu" pre padák, inak sa môže stať, že budem čakať, na letové počasie, až do jari
tu je video aj s ukážkou "časovania"
na začiatku je nastavený plný jeden meter "časovacieho média"
potom tam nastavím, teda "namotám" polovicu 50 cm
prví pokus 6 sekúnd, druhý 4 sekundy
"normálny" tlak 250 kpa
rozdiel je spôsobený poklesom tlaku v "zdroji" po prvom pokuse
a hlavne, čím viac toho cievka pohonu na seba navinie, tak úmerne k tomu, rastie jej priemer
tu je ten "rekordný" pokus zo včera, 12 otáčok za sekundu (okolo 350 kpa)
video som ale nahrával ako avi, a pri prevode to nejak zbastardilo zvuk
možno natočím nové, ale zase sa budem musieť pohrať z bezpečnostným ventilom, čo nemusí byť zdravé
kryt dostal "štíty" na výstupné otvori, najprv som to skúšal ako nástavec z papiera
potom so sa rozhodol, spraviť ich na "pevno" s priehľadného "pet"
(asi som to prehnal s lepidlom, ale drží to "helvítská víra" )
požičal som si kryt s prototypu, a na rýchlo z neho "spáskoval" nástavec, rozširujúci vstupný otvor
ale v "praxi" to asi používať nebudem, za nárast otáčok sa určite potom "zaplatí", nárastom odporu..
veľké fotky, a pár ďalších v galérii: http://www.papirove-modely.cz/galerie/index.php?showimage=52707
ozaj prihlásil som sa na ďalšie fórum a tentoraz, ku "kolegom" papierovým modelárom. asi nevedia čo si o tom myslieť, podľa návštevnosti tam len chodia obzrú to, a komentár nijaký.. http://www.papirovemodelarstvi.cz/forum/viewtopic.php?t=6357 [Upraveno 08.10.2009 alamo]
blahozelam vizera to dobre, a aj to funguje. Len to namotavanie vlasca asi budes musiet prerobit. resp upravit, lebo komu sa to bude chciet stale rozoberat a namotavat. ale tak sa zda ze to funguje super. Som velmi zvedavi na letove skusky. inac alamo z kade si ? mozno by som sa prisiel aj pozriet...
"..robis nieco dynamicke a na lietanie"
asi som na to "namotal" aj niekoho ďalšieho
citujem: "Jdu vyhrabat pumpu na auto a pár PETek, tohle se prostě musí vyzkoušet..."
"Len to namotavanie vlasca asi budes musiet prerobit. resp upravit"
hm.. rozhodne to bude chcieť ten "reduktor"
mohol by vypadať takto "trojstupňoví":
papierové kolieska, spriahnuté gumičkami do vlasov..
a to "motanie" by tiež (v budúcnosti) mohlo úplne odpadnúť
trochu som sa zaujímal, o mechanické počíače, a našiel toto video http://www.guardian.co.uk/science/video/2009/jul/29/antikythera-computer-animation
keď toto, dokázali v antike, prečo by som nezvládol, niečo oveľa jednoduchšie z papiera?
raketa je komplet
padákový systém používa vyťahovací padák, vyhadzuje ho pružina
malý padák je pripojený o vrchlík, aby sa to dalo ľahšie zbaliť, spravil som ho odpojiteľný, uvažujem že ho nahradím "stuhou"
tu je aj so "zdrojom" tlakového vzduchu
tu je detail stabilizátorov, materiál "papundekel", "olaminovaný" lepiacou páskou
stručná správa o priebehu, prvého ostrého letu..
poviem to hneď, zmenil sa na brutálny "crashtest"
čakal som na testovací let aresu, a pri poslednom odklade štartu, pri pohľade s okna zistil, že nárazový, a sústavne smer meniaci vietor ktorý tu celý deň pofukoval, ustal, dva dni nepršalo..
rýchlo som všetko zbalil a bežal na "palpost"
príprava na štart zabrala desať minút
pol litra vody, nízky tlak (odhad 500- 600kpa)
časovanie - 40cm časovacieho média
štart..
raketa pri lete vytvorila pravidelný oblúk, s výškou približne 30 metrov, a o 40metrov ďalej, narazila v plnej rýchlosti "nosom" do zeme..
kryt turbíny, aj kryt uloženia stendu sú zdeformované a nevhodné na ďalšie použitie, zafungovali ako deformačná zóna..
stacionárny hriadeľ stendu zlomený..
na počudovanie, turbína a časovač (súčiastky najnáročnejšie na stavbu), prežili v poriadku, a budú sa dať, znovu použiť..
doma pri rozoberaní časovacích cievok, som zistil, že časť zubov na spojke je vylámaných (tie čo zabrali)
na cievke pohonu, bol komplet namotaný, celý jeden meter časovacej nitky..
takže počítajme
100 cm / 2,1 (obvod cievky pohonu) = 47,6 otáčky
vydelené dvomi sekundami letu, to dáva 23,8 otáčok za sekundu..
ak to nebolo aj viac..
rozhodne je to noví rekord v otáčkach papierových turbín
v dôsledku vysokých otáčok, došlo asi k vytrhnutiu hornej časti časovača..
takže, ako ďalej?
pohon je až sakramentsky účinný (až moc), rozhodne to utiahne aj reduktor otáčok (rozhodne ho to bude chcieť), bude sa dať zmenšiť priemer vstupného otvoru difúzora (prínos pre aerodynamiku, zmenší to odpor) a tak zostane medzi turbínou a difuzorom miesto na usmerňovacie lopatky..
a to som uvažoval, o tom vstupný otvor rozširujúcom nástavci
ps: fotky dodám zajtra, video je nepoužiteľné, v tom šere kamerka na mobile, vyprodukovala len rozmazané šmuhy..
na cievke pohonu je navinutý komplet celí vlasec..
navyše bol poriadne utiahnutý, vlastne až "šprajcnutý", keď som ho chcel odmotať, musel som ním mierne trhnúť, aj pár gramová turbína teda má riadny točiaci moment..
vylámané zuby, na spodnej spojke..
spojka bola vo východiskovej pozícii, ani to s ňou nepohlo..
to znamená že musela byť doslova "pricucnutá" o podložku, muselo tam byť veľké trenie ktoré jej zabránilo otočiť sa
to by znamenalo že ukladať časovač osou otáčania po smere letu, je nevhodné, a treba jeho uloženie otočiť o 90°
domnievam sa že časovač zaradil spätný chod ešte počas chodu motora, keď bolo preťaženie veľké..
30.10.2009 - 15:27 - M:
ucinok tvojej turbinky ja minimalne pre mna povzbudivy, lebo mam strach stavat duchadlo, resp. jednostupnovu turbinu.
Ale budem ju potrebovat, lebo po Vianociach zacinam stavat lietadielko a chcem ho za letu prevadzkovat v prvom upgrade v troch rezimoch.
turbinovy
turbinovy + forsaz
len forsaz ala ramjet.
druhy upgrade
nuteny privod vzduchu do pulznej komory
namporovy privod vzduchu do pulznej komory
treti upgrade je este dalekooo
len prve dve verzie vyzaduju nejaku tu turbinku a predavane su hodne drahe. Tak skusim nieco vytvorit.
Ja by som kolmo na os letu otacajuce sa suciastky nedaval. Podla mna by mali este vedsi problem sa otacat kvoli pretazeniu pri starte. Zameral sa pri otacajucich suciastkach na redukciu trenia na hriadeloch, a fixsaciu miesta. A pocitat s tym ze kruh sa moze mierne deformovat na kuzel. Podla toho co som videl cely sistem fungoval az na spojku tak zamerat sa na upravenie toho. Inac blahozelam k uspesnemu startu. Z neuspechu si nic nerob spomen si kolko ich mala nasa
teraz laborujem s rozostupmi koliesok..
keď sú gumičky príliš napnuté, rýchlo sa opotrebujú, a rastie trenie na ložiskách
keď sú napnuté málo, na prvom stupni to pri štarte "prešmykuje"
asi to vyriešim tým že na prvom stupni prevod zdvojím..
našiel som túto stránku http://www.kartonwork.pl/forum/viewtopic.php?t=6302&postdays=0&postorder=asc&start=40
je na nej fotodokumentácia stavby, "funkčného" reťazového prevodu
takže mám v hlave poriadneho chrobáka, ako to spraviť dostatočne robustné, aby to nebola len ozdoba na model do vitrínky
A nezkoušel jsi použít lankového (provázkového) převodu. Používá se třeba u vrtulníků a ponorek poháněných lidskou silou. Lanko je jednoduší a lehčí. Místo ozubeného kolečka nebo řemenice budeš mít bubínek a lanko na něj přivedeš, kolem něj několikrát omotáš a zase odvedeš.
gumicka je dobra pre vysoky sucinitel trenia.
skus odklanaciu kladku, dvojite opasanie hnacieho bubna a len mierne predpruzenu gumicku.
Ak to chces principialne otestovat, tak odpoj prevody a
pouzi hnaci centralny ako centralny, 1° ako 1° a 2°ako napinaciu kladku. takze ovin:
1/ 1° dolu odtial na
2/ hnaci centralny dolu odtial na
3/ 2° hore odtial na
4/ druhy krat na hnaci centralny ale hore, odtial na
5/ 1° dolu a sme uzavrety
gumicka len z lahka napnuta.
P.s. pre krizenie gumiciek je vyhodne, ak je napinacia podstatne mensia ako 1° a vtedy moze byt umiestnena napinacia aj na jednej oske s 1°, avsak nezavisle otocna. [Editoval 03.11.2009 martinjediny]
spravil som nejaké pokusi s "lankom", ale to prinieslo ďalšiu haldu problémov,
predovšetkým to bolo na presnosť ešte náročnejšie ako gumičky, bolo by k tomu treba pridávať ďalšie súčiastky
a zistil som že neviem ani zbla o uzloch
ako sa lanko postupne obmotávalo okolo "bubna", vždy ho nakoniec pritlačilo o "obrubu"
a tam kde bolo zviazené dohromady (na uzle, nech bol akokoľvek malí) to prevod bloklo
ale k lankám sa ešte vrátim, použijem ich na to aby som mohol časovač po prvom zredukovaní
otočiť o 90 stupňov, a nastavovať to bez rozoberania a motania
vrátil som sa ku gumičkám
našiel som tie správne rozostupi, a teraz to funguje perfektne
s troskou uloženia, prvej letovej verzie, som spravil ešte jeden experiment
tri stupne, dávajú spolu redukciu 13:1 (tá halda ústrižkov je odpad, po výrobe posledného stupňa)
tak som v nadšení začal tvoriť "finálne" prevody
som to riadne prehnal ops:
dvojcentimetrové kolieska v kombinácii s 6mm hnacími, dali "monštruóznu" redukciu 38:1 :shock:
čo bolo v praxi nepoužiteľné, "časovacie médium" by som musel merať na milimetre
takže prišla na rad druhá verzia 16 mm
čo dáva 18:1, a funguje celkom prijateľne
potom prišlo na rad uloženie
ps: dostal som nápad, ako to spraviť "beznitkové", a nastaviteľné otáčaním kolieska
stačí keď dám do kopy dostatočný počet redukcií, tak aby to tak šesť sekúnd chodu,
zredukovalo na jednu otáčku, a potom môžem to motanie a rozoberanie pri nastavovaní, úplne "vyškrtnúť"
citace:
PS: k tomu otvaraniu padaku ohladom gravitacie ma nieco napadlo, ono to by mozno slo, trosku porozmyslam, ono by tym slo detekovat kedy motor prestal fungovat a az nasledne by sa dalo riesit nieco s aerodynamickym odporom. Bud vecer alebo zajtra napisem.
Zatial len myslienkovy experiment, konkretna realizacia ma este nenapadla.
Ak do rakety umiestnime male zavazie, to bude na nejaku podlozku posobit nejakou silou. V momente zapalenia motorov sa tato sila zvysi. A bude vyssia ako v kludovom stave az po okamih ked prestane posobit motor. V tom momente bude vyvijat na podlozku nulovu silu, dostane sa do stavu beztiaze. Teda v tomto momente vieme, ze az po dopad na zem sa ten stav beztiaze nezmeni.
Ok, co sa da robit v okamihu ked prestane pracovat motor? Raketa od toho momentu zacne voci zemi spomalovat, zastane a zacne opat padat na zem. No ale mame tu atmosferu a ta kladie odpor voci rakete.
Ak vysku v ktorej prestane pracovat motor oznacime d1 a vysku kam este doleti nebrzdena raketa bez motoru d2, tak ked vo vyske d1 vypustis padak, ktory bude na lanku dlhom dv (dv=d2-d1), tak padak by mal zacat brzdit raketu najskor vo vyske d1-dv, otazne ci ta vyska je este kladne cislo. Otazne este je ci poznas d2. Ak by dv bolo podstane vacsie ako d1, tak este mozes nechat aj rezervu ked presne nepoznas d2.
Ak by to slo tak este vymysliet mechanizmus, ktory ked na podlozku prestane posobit sila zavazia uvolni padak.
fungovalo by to..
miesto turbíny by ako pohon "časovača" slúžil padák
ale malo by to jeden problém, už s turbínou bolo znovu nastavovanie,
celé to rozoberanie a "motanie, dosť otrava, a keď navyše necháš vlasec voľne "von".. hm.. použitie v "praxi" by bol "záhul"
navyše to má ten istý problém, ako môj TDE, vstavaný odpor, proste raketa vďaka odporu vzduchu vyletí do menšej výšky
ÁLE
nešlo by apogeum, detekovať aj inak? než pomocou časovača?
vodná raketa má "na palube" špecifické podmienky
(ako ukázal ten experiment air comand s lentilkami)
po skončení chodu motora, nenastane "na palube" bezváhoví stav hneď
ale vďaka tomu, že raketa letí v hustej atmosfére, "nízkou" rýchlosťou,
má nízku hmotnosť konštrukcie, a teda aj malú zotrvačnosť
v momente keď prestane fungovať motor, začne vďaka aerodynamickému odporu brzdiť, a na jej palube sa vytvorí "antigravitácia"
negatívne preťaženie, a to pominie až v momente keď je raketa prakticky v apogeu, a začne padať k zemi
a až vtedy "na palube " zavládne bezváhoví stav
dajme tomu že ten "gravi" detektor, nejak upravíme, a vylepšíme ho na "akcelerometer", ktorý by reagoval práve na bezváhový stav
takže máme jeden spínač ktorý reaguje na štart, ten "odblokuje" druhý ktorý reaguje na skončenie preťaženia,pri skončení chodu motora druhý spínač aktivuje tretí, ktorý bude vlastne "možno" identický s tým druhým, ibaže bude otočený "hore nohami" aby detekoval skončenie negatívneho preťaženia, a až potom tretí spínač aktivuje vyhodenie padáka
citace:
fungovalo by to..
miesto turbíny by ako pohon "časovača" slúžil padák
ale malo by to jeden problém, už s turbínou bolo znovu nastavovanie,
celé to rozoberanie a "motanie, dosť otrava, a keď navyše necháš vlasec voľne "von".. hm.. použitie v "praxi" by bol "záhul"
navyše to má ten istý problém, ako môj TDE, vstavaný odpor, proste raketa vďaka odporu vzduchu vyletí do menšej výšky
Ked som bol maly, mama motala klbka s vlnou na takom "zariadeni" s klukou. Islo o taky vyoseny tubus. Slo s tym namotat jedno klbo asi za minutu. A ked sa vzal koniec z vnutra klbka tak to slo rozmotavat takmer bez ziadneho odporu a klbko stalo, netocilo sa.
07.12.2009 - 19:58 - M:
citace:...Ak by to slo tak este vymysliet mechanizmus, ktory ked na podlozku prestane posobit sila zavazia uvolni padak....
velka ocelova gulocka visiaca na gumicke. pod nou je maly magnet, ale daleky na pritiahnutie.
v okamihu startu rakety a pretazenia gulicka poklesne k magnetu a spoja sa.
V okamihu ukoncenia pretazenia sa gulocka s magnetom "mierne" vrati a magnet odisti padak.
este by to mohlo byt umiestnene relativne natesno v trubke s olejom, aby bol pohyb tlmeny...