Slavomír Fridrich
|
Posláno 09.5.2024 - 07:44 |
@Martin Jediny
Prepáč. Dalo by sa povedať, že odpánov Bill Nelson a Tory Bruno, som sa dozvedel "príliš veľa informácií" a trochu ma to rozhodilo.
|
Martin Jediny
|
Posláno 08.5.2024 - 22:43 |
naposledy som reagoval 5.5.
1/ odvtedy len prebehnem forum, ci netreba nieco precistit, ale nestiham nic pridavat
2/ neviem na tvoje posledne prispevky prinosne zareagovat
|
Slavomír Fridrich
|
Posláno 07.5.2024 - 19:23 |
@Martin Jediny
"Odpovedal" si, pánovi Dusátkovi..
Mne nie..
|
Slavomír Fridrich
|
Posláno 06.5.2024 - 00:49 |
Čisto prakticky.
Tie nadšené komentáre, po prelete New Horizonts, že na Plute bude pod povrchom oceán tekutej vody , sa akosi vytratili.
Veku toho stále sa obnovujúceho "bublajúceho" oceánu dusíkovej zmrzliny, nezodpovedá nijaký pochopiteľný obsah nejakého známeho izotopu, ktorý by sa tam rozoadal a poháňal proces.
Ten tepelný motor, čo tam "dodnes" funguje, je fakt "sci fi".
|
Slavomír Fridrich
|
Posláno 05.5.2024 - 22:52 |
citace 5.5.2024 - 18:39 - Martin Jediny:
Urobil som chybu.
Voda je totiz na tejto skale stalcitelna [upraveno 5.5.2024 22:21]
Nemôžem si pomôcť.
Nesmúť.
Teoreticky. Keby si použil, ako pracovnú látku amorfný ľad. (furt je to voda) Niekde, na planétke Pluto.
Síce by to fungovalo, pomalšie ako Alpské ľadovce.
Ale bol by s toho omnoho zložitejší a viac sci fi problém.
Ktorý by možno zaujal ľudí, dokonca viac ako Alcubierre drive.
|
Slavomír Fridrich
|
Posláno 05.5.2024 - 19:42 |
citace 5.5.2024 - 14:25 - Slavomír Fridrich:
Neviem či nefantazírujem.
Ale pri naozaj veľkej výške okruhu, by tam nedochádzlo k "fázovým zmenám", keď sa voda v dôsledku poklesu tlaku v "stĺpci" vyvarí a premení na paru?
Mno.. negatívny Joule-Thomsonov koeficient voda má, ale vraj len pri "nízkych teplotách".
citace:
https://link.springer.com/article/10.1007/s11242-014-0379-3
Pretože kvapalná voda má pri nízkych teplotách záporný Joule-Thomsonov koeficient, pri konštantnom gravitačnom potenciáli sa voda ochladzuje, keď sa stláča a ohrieva, keď sa rozpína. Ak ignorujeme gravitačnú energiu, transport samotnej entalpie vedie k ohrevu vody o 2
C na kilometer, keď sa zdvihne z hĺbky. Opravená energetická bilancia prenáša metalpiu, čo je entalpia plus gravitačná potenciálna energia. Hoci jednoduchšia forma vedie k malým zmenám v teplotnom profile pre typické simulácie, existuje niekoľko prípadov, kedy sa tento efekt môže ukázať ako dôležitý. Najdôležitejší vplyv chybnej formy je pravdepodobne v oblasti výroby geotermálnej energie, kde by vytvorenie niekoľkých stupňov tepla v simulácii mohlo viesť k nesprávnemu výpočtu účinnosti elektrárne.
|
Slavomír Fridrich
|
Posláno 05.5.2024 - 18:48 |
citace 5.5.2024 - 18:39 - Martin Jediny:
Urobil som niekde chybu?
Domnievam sa, že "chybu", asi v tom zmysle ako má Alcubierrov pohon.
To je všeobecne populárna a prijímaná teória, akurát si źiada ako súčiastku "matériu s negatívnou hmotnosťou", ktorú neviem skade nabrať.
Tvoj stroj, si asi źiada ako pracovné médium, akúsi teoretickú "kvapalinu" so špecifickými vlastnosťami..
|
Martin Jediny
|
Posláno 05.5.2024 - 18:39 |
citace 5.5.2024 - 01:59 - Jan Dusatko:
Martine, nejsem odborník. Ale mám rád konkrétní ukázky, proto si dovolím lehce výpočtů...
Momentálne sme sa zasekli na privela energii v radiatore. To ze som chcel nejaku energiu este aj odoberat som zatial radsej zatial vypustil.
prietok 1kg/s
línia 1-2 dolný prepoj, tlak 10MPa. Ohrev P12= 20,93 kW ? +36W ?
bod 1: 90°C, Ro1=0,96978 g/ml, Enthalpy: 384,73 kJ/kg , Cp=4,1837 J/(g.K)
bod 2: 95°C, Ro2=0,96641 g/ml, Enthalpy: 405,66 kJ/kg , Cp=4,1884 J/(g.K)
línia 2-3 gravitačné stúpanie teplej vody bez čerpadla. Výška 1000m
línia 3-4 horný prepoj, tlak 0,1MPa, Chladenie P34= 21,04 kW
bod 3: 95°C, Ro3=0,96189 g/ml, Enthalpy: 398,1 kJ/kg , Cp=4,2102 J/(g.K)
bod 4: 90°C, Ro4=0,96531 g/ml, Enthalpy: 377,06 kJ/kg , Cp=4,2052 J/(g.K)
línia 4-1 gravitačné klesanie chladnej vody. Výška 1000m
Urobil som chybu.
Voda je totiz na tejto skale stalcitelna potom T2 > T3 [upraveno 5.5.2024 22:45]
|
Slavomír Fridrich
|
Posláno 05.5.2024 - 14:25 |
Má tá otázka vôbec zmysel, pri matérii menom voda?
Voda je sakramentsky ťažko stlačiteľná..
Kdesi som videl tvrdenie, že ľahšie je zmeniť objem vody ochladením ako "presovaním".
..
Neviem či nefantazírujem.
Ale pri naozaj veľkej výške okruhu, by tam nedochádzlo k "fázovým zmenám", keď sa voda v dôsledku poklesu tlaku v "stĺpci" vyvarí a premení na paru?
V zadaní musí byť uvedené, či sa jedná o vodu ako vodu, alebo o nejakú "ideálnu nestlačiteľnú kvapalinu".. ktorá ale rozhodne nebude voda. [upraveno 5.5.2024 18:13]
|
Martin Jediny
|
Posláno 05.5.2024 - 13:39 |
Ale cely problem stoji na otazke...
...kolko tepla protrebujem, ak ohrievam 1kg vody z teploty 90°C na 95°C pri konstantnom tlaku.
Ak mam tlak 1 bar
Ak mam tlak 100 bar
odporucili mi tabulky...
https://webbook.nist.gov/cgi/fluid.cgi?P=10.0&TLow=90&THigh=95&TInc=1&Digits=5&ID=C7732185&Action=Load&Type=IsoBar&TUnit=C&PUnit=MPa&DUnit=g/ml&HUnit=kJ/kg&WUnit=m/s&VisUnit=uPa*s&STUnit=N/m&RefState=DEF
Ak to spravne odcitujem, tak na spad 90/95 pri tlaku
0,1MPa potrebujem na ohrev 1kg vody 21,04 kJ (len poznamka Cp=4,2102, dRo= 0,96531-0,96189=0,00342 g/ml)
a pri tlaku 10MPa potrebujem na 1kg vody 20,93 kJ (len poznamka Cp=4,1884, dRo= 0,96978-0,96641=0,00337 g/ml)
[upraveno 5.5.2024 14:20]
|
Roman Hamaj
|
Posláno 22.10.2004 - 08:01 |
Vedel by mi niekto poradiť ako vypočítam dráhu letu telesa od brzdiaceho manévru po pristátie na povrchu Zeme (let telesa prebieha v atmosfére ktorej hustota sa mení v závislosti od výšky).
|
|
