~8 TJ nejak extra veľa nie je
A čo sa týka seizmometrov - desať kilo tritolu (~40MJ) sa v Europe dá detekovať na zhruba 300-500 kilometrov, ak je definovaný čas, tak na viac ako 800-1000km.
citace:~8 TJ nejak extra veľa nie je
A čo sa týka seizmometrov - desať kilo tritolu (~40MJ) sa v Europe dá detekovať na zhruba 300-500 kilometrov, ak je definovaný čas, tak na viac ako 800-1000km.
Což ale předpokládá, že to bouchne na zemi, pak je to jenom o citlivosti seismometru a jeho odstínění od šumu na povrchu
Tohle ale bouchlo vysoko a impuls povrchu předala jenom atmosférická rázová vlna
2 kilotuny nejsou rozhodně málo, tuším Halifax by mohl vyprávět
chcel som naznačiť, že seizmometre sú kvalitné, vysokocitlivé prístroje, ktoré zachytia aj javy, ktoré si človek nielen že ani nevšimne ale už v princípe nemá šancu ich zaregistrovať
Výbuchu v Halifaxe (1917) to výkonom zhruba zodpovedá, ale efekty tlakovej vlny na povrchu klesajú rýchlo s rastúcou výškou - ako stúpa hustota atmosféry pozdlž pohybu tlakovej vlny, tak rýchlosť tlakovej vlny klesá
citace:chcel som naznačiť, že seizmometre sú kvalitné, vysokocitlivé prístroje, ktoré zachytia aj javy, ktoré si človek nielen že ani nevšimne ale už v princípe nemá šancu ich zaregistrovať
Výbuchu v Halifaxe (1917) to výkonom zhruba zodpovedá, ale efekty tlakovej vlny na povrchu klesajú rýchlo s rastúcou výškou - ako stúpa hustota atmosféry pozdlž pohybu tlakovej vlny, tak rýchlosť tlakovej vlny klesá
Jistě, mluvíme o scénáři, že podobný šutr přiletí pod jiným úhlem a vybuchne až na povrchu/těsně nad povrchem. Pak 2 kt stačí na poničení hodně velkého města.
Podľa modelovania simulátoru "impact earth" (aktuálnu adresu neviem) to vychádalo tak, že rozdiely výšky bodu zániku/výbuchu neboli veľké a "kolmý dopad" ani náhodou nezaručuje pri inak rovnakých podmienkach dosiahnutie povrchu. A to ani pre "ocelový blok".
Pre objasnenie prečo dochádza k výbuchom - podmienky v bode zbrzdenia (tiež v "bod zastavenia prúdu", stagnation point):
pre rýchlosť 20km/s = Mach 62,5; T~265-270K; gama pre vzduch je 1,4
Potom teplota v bode zbrzdenia je T0=211 000 K
pt a Tt sú tlak a teplora v bode zbrzdenia prúdu
pre rýchlosť 20km/s; výška ~50km p~0,008Pa; T~265-270K, gama 1,4
Potom tlak v bode zastavenia je pt=106,7 MPa
Je zrejmé, že vzduch za týchto podmienok bude veľmi intenzívne žiariť - a tým ohrievať medznú vrstvu i materiál povrchových vrstiev objektu za bodom zbrzdenia. Jej odparenie - a teda vznik plynu s teplotou vyššou ako teplota varu daných materiálov (2000-4000K) a hustotou rovnou hustote pôvodného materiálu 1-3g/cm3 zodpovedá podmienkam v okamihu detonácie bežných trhavín.
To je fakt...
Potom by bolo zaujímavé vedieť, ako "odhalenie" prejavov na seizmografoch prebiehalo.
Teda či bol najprv pozorovaný optický jav a následne sa skúmali seizmogramy, alebo naopak na seizmogramoch vyskočila "udalosť" a následne sa dohľadávala príčina.
Každopádne efekt vzdušného výbuchu a efekt seizmickej udalosti v zemskej kôre (alebo špecificky pre Grónsko - v ľadovej vrstve) budú dávať kvôli rozdielnym rýchlostiam šírenia tlakovej vlny veľmi rozdielny obraz. A to isté platí aj pre antropogénne seizmické udalosti.
Navyše, aj prechod tlakovej vlny cez seizmickú meraciu stanicu bude silne odlišný od otrasu od javov v ľade alebo v zemskej kôre - kvôli jej relatívne nízkej rýchlosti.
Osobně bych si tipnul, že detekovali zemětřesný jev způsobeny tlakovou vlnou, proti tlakovým vlnám jsou seismografy ošetřené
Průběh mohl být takový ( a jenom odhaduju z toho, co znám), že detekovali antropogenni výbuch a lokalizovali jej někam na ledovec v Grónsku, nu a protože tam nic nebouchlo, tak hledali jiné vysvětlení
Na bolidove sítí asi záznam nebude, to by na to přišli okamžitě
Ještě k tomu odlišení zemětřesení a výbuch - odlišuje se to podle orientace první amplitudy vlnění - u zemětřesení se pohnou dva bloky proti sobě a vlnění se od epicentra šíří ve čtyřech kvadrantech s opačnými výchylkami
U výbuchu je to jako u vody centricka vlna s první výchylkou na všechny strany stejnou
Síť seismografu byla primárně budována jako hlídací pec nukleárních výbuchů
Tady jim musel vyjít slabý výbuch na povrchu ledovce
Blízkozemní asteroid 2016 AZ8 (kolovitý tvar , průměr 430m) a jeho měsíc (podlouhlý tvar. max délka 180 m) .
Binárních asteroidů je zhruba 15% , proto by neměla udivovat svým tvarem ani Ultima Thule, kde jsou obě tělesa spojena.
8. ledna prolétl jen 8.600km od povrchu Země asteroid 2019 AS5, o velikosti 1-2m. Objekt byl objeven 9 hodin po největším přiblížení, kdy se dostal až pod orbitu GPS družic.
citace:Astronomové narazili i díky HST na asteroid, který se rozpadá uřejmě vlivem YORP efektu.
Jen drobné upřesnění. HST byl v podstatě poslední dalekohled, který se zapojil do pozorování tohoto asteroidu ( snímek je z 28. března)- i když s nejdetailnějším zobrazením.Aktivita asteroidu se projevuje na pozorováních od cca 5 ledna, a je vidět i na amatérských snímcích.
Roztrhnúť nie - na to bude ich väzba dosť silná, a budú dostatočne ďaleko (5 182 015 km), ale budúce priblíženie v roku 2036 bude len na 2 323 106 km. Môže to ich obehové parametre pohýbať aj merateľným spôsobom?
Nakoľko presne sú/boli známe dráhové parametre toho astreroidného mesiačika? A nakoľko presné sú/budú známe o pár dní či týždňov po maxuimálnom priblížení? Domnievam sa, že zmena bude tak malá, že bude na hranici presnosti merania.
Na "lepších pristrojoch" proste takýto objekt len ťažko získa pozorovací čas.
