citace:zrcadlo teleskopu, by mohlo mít podle zprávy při dopadu až 1,7 tuny!
ta vaha zrkadla je preklep v tom clanku, nie? zatial som vzdy nasiel vahu zrkadla ako 400kg...
Jj, vypadá to na překlep. Mně se to taky zdálo podezřelé.
Z 2426 kg startovací hmotnosti satelitu by mělo být 1555 kg vědeckého vybavení -> 1,7 t na zrcadlo je nesmysl.
Je úsměvné, jak tuto chybu, vzniklou navíc přímo u zdroje, vesele převzala spousta dalších webů.
Poměrně dost informací o přístrojích je ROSATu je zde http://www.spaceflight101.com/rosat-information.html , ale přímo hmotnosti jednotlivých komponent tam nenajdeme.
Podle článku na Technet.cz má zrcadlo vcelku vážit 400 kg. Skládá se z osmi válců ze zlatem potaženého keramického skla, spojených do dvou sad po čtyřech. Každý blok váží několik desítek kg. Je možnost, že se při průchodu atmosférou od sebe jednotlivé bloky oddělí a zrcadlo tak nedopadne vcelku.
DLR:
On Sunday, 23 October 2011, between 1:45 UTC (3:45 CEST) and 2:15 UTC (4:15 CEST) the german ROentgen SATellite ROSAT has re-entered Earth's atmosphere. There is currently no confirmation if pieces of debris have reached Earth's surface.
mám takú otázku...
prečo tie satelity nezostreľujú? nemyslím zostreliť ešte keď sú na orbite - to by len zanechalo zbytočné trosky... ale napr. keď už je satelit vo výške tých 180km, tak by to zostrelenie mohlo pomôcť, nie? vzniklo by síce množstvo kúskov, ale malých a tak by sa dalo čakať, že zhoria v atmosfére
- viem si predstaviť, že tam môže existovať riziko, ak by ostali kusy veľké, ktoré by v atm nezhoreli - a tak by vznikol len väčší chaos...
Zatim to zuchlo dycky bezpecne ... az to zuchne nebezpecne, tak se teprve lidi zacnou ptat a vznikne narizeni mit na kazde takove druzici "deorbit modul".
citace:Zatim to zuchlo dycky bezpecne ... az to zuchne nebezpecne, tak se teprve lidi zacnou ptat a vznikne narizeni mit na kazde takove druzici "deorbit modul".
Už existuje, myslím že od 1994
24.10.2011 - 21:27 - x
citace:mám takú otázku...
prečo tie satelity nezostreľujú? nemyslím zostreliť ešte keď sú na orbite - to by len zanechalo zbytočné trosky... ale napr. keď už je satelit vo výške tých 180km, tak by to zostrelenie mohlo pomôcť, nie? vzniklo by síce množstvo kúskov, ale malých a tak by sa dalo čakať, že zhoria v atmosfére
- viem si predstaviť, že tam môže existovať riziko, ak by ostali kusy veľké, ktoré by v atm nezhoreli - a tak by vznikol len väčší chaos...
je aj nejaký iný dôvod prečo sa to nezostreľuje?
Uz to udelali USA - kdyz hrozilo podezreni dopadu trosek s velmi jedovatym hydrazinem az nekam na Zem a zrovna to nebylo prijato v lasce. Predpokladam ze vite ze na to musi byt samozrejme balisticka raketa - byla v pripade USA vypustena z valecne lodi a uz jen pouziti balisticke rakety je problematicke.
Nejlepe pokyn OSN - rezoluce tusim nejspis - kde primo narizuje to sestrelit by z duvodu minimalizace politickeho rizika bylo nejvhodnejsim zpusobem jak to politicky zaridit - pak oni jen vyplnili schvaleny pokyn OSN - samozrejme by to mohl zaridit i kdokoliv jiny, kdo si mysli ze to bezpecne (trosky jen v male vysce zustanou) zaridi.
To by melo snad vetsine "konspiracnim" odpurcum USA stacit - ci alespon tem kdo by tom teoriim chteli verit, ze se jedna jen o dobre maskovane zkousky nove protidruzicove zbrane, kterou pak vyuziji pri utoku na stat vlastnici sve drucice na pozemni sledovani bojiste a spojeni mezi jednotkami.
Proste utocit na druzice a to i vlastni je proste za soucasne sitauce politicky velmi riskatni vec - proto jedine schaveleni nejleoe v tom OSN.
citace:mám takú otázku...
prečo tie satelity nezostreľujú? nemyslím zostreliť ešte keď sú na orbite - to by len zanechalo zbytočné trosky... ale napr. keď už je satelit vo výške tých 180km, tak by to zostrelenie mohlo pomôcť, nie? vzniklo by síce množstvo kúskov, ale malých a tak by sa dalo čakať, že zhoria v atmosfére
- viem si predstaviť, že tam môže existovať riziko, ak by ostali kusy veľké, ktoré by v atm nezhoreli - a tak by vznikol len väčší chaos...
je aj nejaký iný dôvod prečo sa to nezostreľuje?
Uz to udelali USA - kdyz hrozilo podezreni dopadu trosek s velmi jedovatym hydrazinem az nekam na Zem a zrovna to nebylo prijato v lasce. Predpokladam ze vite ze na to musi byt samozrejme balisticka raketa - byla v pripade USA vypustena z valecne lodi a uz jen pouziti balisticke rakety je problematicke.
Nejlepe pokyn OSN - rezoluce tusim nejspis - kde primo narizuje to sestrelit by z duvodu minimalizace politickeho rizika bylo nejvhodnejsim zpusobem jak to politicky zaridit - pak oni jen vyplnili schvaleny pokyn OSN - samozrejme by to mohl zaridit i kdokoliv jiny, kdo si mysli ze to bezpecne (trosky jen v male vysce zustanou) zaridi.
To by melo snad vetsine "konspiracnim" odpurcum USA stacit - ci alespon tem kdo by tom teoriim chteli verit, ze se jedna jen o dobre maskovane zkousky nove protidruzicove zbrane, kterou pak vyuziji pri utoku na stat vlastnici sve drucice na pozemni sledovani bojiste a spojeni mezi jednotkami.
Proste utocit na druzice a to i vlastni je proste za soucasne sitauce politicky velmi riskatni vec - proto jedine schaveleni nejleoe v tom OSN.
ďakujem za odpoveď - a áno viem o tom, že sa to už stalo - a teraz som si aj rýchlo vyhľadal nejaké detaily: američania naposledy vo feb. 2008 zostrelili špionážny satelit USA-193 pomocou protibalistickej rakety vystrelenej z krížnika USS Lake Erie (podľa wiki aspoň)
mňa viac zaujímalo, prečo sa to nerobí bežne, keďže kapacity na to sú... vaša odpoveď s medzinárodnou politikou ponúka insight do problému a je mi jasné, že osn rezolúcie presadzovať na niečo také by bolo asi dosť problematické/zdĺhavé...
ono akékoľvek "oprávnenie", hoci aj od OSN, k útoku na cudzí satelit je veľmi problematické a veľmi ľahko sa dá zneužiť.
Náhrada škôd spôsobených pádom satelitu je riešená už v prvej zmluve kozmického práva - v roku 1967 bola podpísaná "Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných telies", a upresnená v "Zmluve o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými predmetmi" podpísanej v roku 1972. Doteraz bola reálne použitá zrejme len raz, pri páde sovietskeho satelitu Kosmos-954 na územie Kanady v roku 1978 - ZSSR následne zaplatil 3 miliony dolárov za práce spojené s odstránením trosiek (na palube družice bol jadrový reaktor).
Precedens ohľadom náhrady škôd teda existuje.
Rozstrenie/zostrelenie satelitu je značne problematická záležitosť, a nielen po stránke samotnej realizácie - kapacity na takú akciu majú dnes len USA, Rusko, pravdepodobne Čína a obmedzene možno ešte pár krajín. Riziká spojené s takouto akciou sú však značné.
Nejde len o vytvorenie mraku trosiek, ktorý "zamorí" značný priestor na LEO. Problematické je i samotné použitie protidružicovej zbrane.
Napríklad Rusko reálne nemôže použiť svoje kapacity na ničenie družice vstupujúcej do atmosféry s bodom dopadu na jeho území, pretože streľba musí byť vedená do "protismeru", teda obvykle západným smerom - a to znamená nekontrolovaný pád trosiek, prípadne aj raketových stupňov protidružicovej zbrane na západ od Ruska - teda niekde v Európe... V podobnej situácii je napríklad i Japonsko, ale aj Čína... Pritom riziká spojené s pádom raketových stupňov protidružicovej zbrane sú porovnateľné alebo väčšie ako riziká spojené s pádom "bežnej" družice, ktorá je obvykle roztrhaná aerodynamickými silami na relatívne malé kusy a značná časť z nej zhorí v atmosfére.
Navyše, predpovede neriadeného zániku sú dnes značne nepresné - chyba určenia okamihu skutočného vstupu do atmosféry je v najlepšom prípade niekoľko minút a to znamená chybu určenia miesta dopadu niekoľko sto kilometrov, až niekoľko tisíc kilometrov.
V prípade zničenia cudzej družice je potom prinajmenšom sporné, či skutočne predstavovala pre daný štát hrozbu, alebo by zanikla až po prelete jeho územia.
Prípad USA-193 nie je "reprezentatívny" - jednalo sa o modernú špionážnu družicu, s prísne utajovaným vybavením na palube a hlavným zmyslom jej zničenia bola ochrana tohoto utajovaného zariadenia, aby sa nedostalo do rúk "potenciálnym protivníkom". Verejné prehlásenia o "nebezpečných materiáloch na palube" sú len zámienka - riziko dopadu trosiek, napríklad z rádionuklidového generátoru, do obývanej oblasti, sa tým rozhodne neznížilo - naopak, predpoveď pádu celej družice sa dá spracovať lepšie, ako dopad trosiek, o ktorých nie je jasné, z ktorej časti družice pochádzajú.
citace:ono akékoľvek "oprávnenie", hoci aj od OSN, k útoku na cudzí satelit je veľmi problematické a veľmi ľahko sa dá zneužiť.
Náhrada škôd spôsobených pádom satelitu je riešená už v prvej zmluve kozmického práva - v roku 1967 bola podpísaná "Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných telies", a upresnená v "Zmluve o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými predmetmi" podpísanej v roku 1972. Doteraz bola reálne použitá zrejme len raz, pri páde sovietskeho satelitu Kosmos-954 na územie Kanady v roku 1978 - ZSSR následne zaplatil 3 miliony dolárov za práce spojené s odstránením trosiek (na palube družice bol jadrový reaktor).
Precedens ohľadom náhrady škôd teda existuje.
Rozstrenie/zostrelenie satelitu je značne problematická záležitosť, a nielen po stránke samotnej realizácie - kapacity na takú akciu majú dnes len USA, Rusko, pravdepodobne Čína a obmedzene možno ešte pár krajín. Riziká spojené s takouto akciou sú však značné.
Nejde len o vytvorenie mraku trosiek, ktorý "zamorí" značný priestor na LEO. Problematické je i samotné použitie protidružicovej zbrane.
Napríklad Rusko reálne nemôže použiť svoje kapacity na ničenie družice vstupujúcej do atmosféry s bodom dopadu na jeho území, pretože streľba musí byť vedená do "protismeru", teda obvykle západným smerom - a to znamená nekontrolovaný pád trosiek, prípadne aj raketových stupňov protidružicovej zbrane na západ od Ruska - teda niekde v Európe... V podobnej situácii je napríklad i Japonsko, ale aj Čína... Pritom riziká spojené s pádom raketových stupňov protidružicovej zbrane sú porovnateľné alebo väčšie ako riziká spojené s pádom "bežnej" družice, ktorá je obvykle roztrhaná aerodynamickými silami na relatívne malé kusy a značná časť z nej zhorí v atmosfére.
Navyše, predpovede neriadeného zániku sú dnes značne nepresné - chyba určenia okamihu skutočného vstupu do atmosféry je v najlepšom prípade niekoľko minút a to znamená chybu určenia miesta dopadu niekoľko sto kilometrov, až niekoľko tisíc kilometrov.
V prípade zničenia cudzej družice je potom prinajmenšom sporné, či skutočne predstavovala pre daný štát hrozbu, alebo by zanikla až po prelete jeho územia.
Prípad USA-193 nie je "reprezentatívny" - jednalo sa o modernú špionážnu družicu, s prísne utajovaným vybavením na palube a hlavným zmyslom jej zničenia bola ochrana tohoto utajovaného zariadenia, aby sa nedostalo do rúk "potenciálnym protivníkom". Verejné prehlásenia o "nebezpečných materiáloch na palube" sú len zámienka - riziko dopadu trosiek, napríklad z rádionuklidového generátoru, do obývanej oblasti, sa tým rozhodne neznížilo - naopak, predpoveď pádu celej družice sa dá spracovať lepšie, ako dopad trosiek, o ktorých nie je jasné, z ktorej časti družice pochádzajú.
dakujem za dalsie informacie
____________________ Per aspera ad astra - 42
28.10.2011 - 00:24 - x
"Prípad USA-193 nie je "reprezentatívny" - jednalo sa o modernú špionážnu družicu, s prísne utajovaným vybavením na palube a hlavným zmyslom jej zničenia bola ochrana tohoto utajovaného zariadenia, aby sa nedostalo do rúk "potenciálnym protivníkom". Verejné prehlásenia o "nebezpečných materiáloch na palube" sú len zámienka - riziko dopadu trosiek, napríklad z rádionuklidového generátoru, do obývanej oblasti, sa tým rozhodne neznížilo - naopak, predpoveď pádu celej družice sa dá spracovať lepšie, ako dopad trosiek, o ktorých nie je jasné, z ktorej časti družice pochádzajú. "
Radioizotopovy zdroj na te druzici dle vseho co vim nebyl, ale plna nadrz ztuhleho hydrazinu (druzice zcela selhala brzy po startu a tak nebyl vubec spotrebovan pri manevrech) - ktery by se proto nemusel uplne vyparit a mohly by tak jeho zbytky dopadnout na troskach i do obydlene oblasti a tam by je mohl - male dite i omylem pozrit.
Raketa dle vseho mela mirit prave na tu nadrz a jejim pravdepodobnym rozbitim na kousky tak byla mnohem vetsi pravdepodonost, ze se vsechen behem pruletu atmosferou staci vyparit.
Takze ono to tak bez rizika rozhodne nebylo - titulky v novinach: male dite se otravilo nalezenymi troskami Americke spionazni druzice, by nebyli opravdu zrovna prijemnou zalezitosti pro USA - kor kdyz by to bylo na miste jineho ne moc zrovna pratelsky nakloneneho statu.
Takze maximalne pripoustim, ze se tim spojila i snaha to utajit, ale zaroven trvam na tom, ze se snizilo jiste riziko.
citace:Počet katalogizovaných umělých kosmických objektů překročil 38000...
Celkem proběhlo od roku 1957 do dnes 4830 úspěšných startů nosných raket, při kterých byla vypuštěna umělá kosmická tělesa.
Jak rostl počet registrovaných umělých kosmických těles od 4.10.1957 (a jak dlouho trval uvedený přírůstek) ukazuje katalogové číslo (kosmického tělesa) = catalogue designation (of space object); SSC number; catalogue number
pořadové číslo přidělované organizací USSPACECOM umělému kosmickému tělesu v okamžiku jeho jednoznačné identifikace:
1000 - rok 1965 - 8 let
5000 - rok 1971 - 6 let
10000 - rok 1977 - 6 let
15000 - rok 1984 - 7 let
20000 - rok 1989 - 5 let
25000 - rok 1997 - 8 let
30000 - rok 2007 - 10 let
35000 - rok 2009 - 2 roky
38000 - rok 2011 - 2 roky
V současné době existuje cca 16300 umělých kosmických objektů (téměř 99% jich je na oběžné dráze kolem Země) a dosud zaniklo v průběhu let 1957-2011 cca 21700 objektů.
Z cca 16300 registrovaných katalogizovaných objektů na oběžné dráze kolem Země je cca 13000 objektů nefunkčních - tedy posledních raketových stupňů, nefunkčních družic a hlavně kosmického smetí, tedy úlomků.
Velká část úlomků kosmického smetí vznikla až následně i vlivem různých havárií a srážek na oběžné dráze.
Počet dalších drobných neregistrovaných úlomků na oběžné dráze bude jistě velký. Vzhledem k tomu, že všechna uvedená tělesa se pohybují rychlostí cca 7,9 km/s, chtělo by to začít s nějakým úklidem na oběžné dráze kolem Země.
Ještě by byl zajímavý údaj, který neznám - (existuje nějaká tabulka ?), které oblasti oběžných drah jsou tímto kosmickým smetím nejvíce ohrožené?
citace:Ještě by byl zajímavý údaj, který neznám - (existuje nějaká tabulka ?), které oblasti oběžných drah jsou tímto kosmickým smetím nejvíce ohrožené?
Zajímavá databáze aktivních/neaktivních satelitů, raketových stupňů a kosmického smetí je třeba pro GoogleEarth - spaceobjects.kml
Viz upoutávka
Pěkná vizualizace zaplnění geo orbitálního prostoru od začátku kosmického věku je třeba také zde
Nad našimi hlavami poletuje velké množství všelijakých družic, zajišťují telekomunikace, televizní vysílání, sledují počasí a vůbec dělají velikou spustu přeužitečných věcí. Ale každá družice jednou douslouží a pomalu začíná být na orbitu více šrotu než pracujících družic. Co s tím?
hmm zajímavé, jinak to udělá na orbitě ještě větší bordel než tam je teď, jestli se rozmontuji stávající nefunkční satelity, tak by to bylo opravdu užitečné kdyby zbytek té rozebrané vysloužilé družice navedly do atmosféry, jinak je to pouhá krádež užitečných a funkčních komponentů s tím že vybrakovaný celek zůstane kde je... takže se nic nezlepší a kosmického šrotu ještě více přibude...
Další otázka je vlastnická... někomu ten kroužící a nefunkční kus šrotu (vysloužilé družice) jistě bude patřit, ať už nějakému státu či soukromé firmě a pořád je to její majetek i když vysloužilý, takže se to muže stát otázkou sporů.
Peknú vianočnú show mali v Nemecku, nad ktorým vstúpil do atmosféry posledný stupeň rakety, ktorá vyniesla Sojuz TMA-03M. Niektorím menej informovaním to pripomínalo vianočnú kométu http://www.tagesschau.de/inland/himmelsleuchten102.html
Ironií osudu dopadla, po selhání nosiče Sojuz-2.1B, část trosek vynášené družice Meridian - 50 cm kulová nádrž do obydlené oblasti Novosibirska (centrální Sibiř) a to na střechu obytného domu Andreje Krivoručenka v Ulici kosmonautů obce Vagajcevo.
Fungovať by to mohlo...
Ja by som tiež videl trochu problém v zásobe pohonných hmôt a v systéme orientácie a manévrovania, potrebný balistický počítač ako taký nie je nejak zložité zariadenie, balistiku pre malé rýchlosti zblíženia poriešiš aj ako program v riadiacom počítači, problém budú skôr zdroje informácií a spracovanie primárnych informácií z nich (najskôr nejaká IR/optická kamera alebo "mikroradar").
Dnes už existujú experimentálne a zrejme i zavedené kinetické protiraketové a protidružicové samonavádzacie bojové hlavice s hmotnosťou pod 15-20kg.
Sú určené proti cieľom s rýchlosťou zblíženia viac ako 10km/s na nedostatočne presne určenej dráhe. Musia sa pritom vysporiadať s chybou určenia dráhy cieľa najmenej 100 metrov v čase rádu jednotiek sekúnd. To vyžaduje dosah detekčného systému viac ako 100km a vysokovýkonný pohonný a riadiaci systém.
Nároky na detekčný systém, pohonný systém a rýchlosť reakcie sú v prípade navrhovaného mikrosatelitu podstatne menšie. Postačuje dosah detekčného systému menej než 10 km, rýchlosť zblíženia postačuje menej než meter za sekundu (vysoká rýchlosť zblíženia je dokonca nežiadúca), mikrosatelit nie je kriticky limitovaný časom operácie, neúspešné navedenie na cieľ je možné opakovať... To všetko výrazne znižuje nároky na celý systém, takže by sa to dalo realizovať aj v rozmeroch a hmotnostných limitoch "veľkého" cubesatu.
sry, ale ten navrh ma rozosmial vypustime na rakete za niekolko desiatok milionov satelit, ktory chyti iny satelit a spadne s nim na zem. Pricom necha za sebou na orbite minimalne druhy stupen nosnej rakety. Cize na odstranenie smetia vynalozime tolko penazi ako na novy satelit, a namiesto srotu ostane na orbite iny srot.
Ak chceme obeznu drahu vazne vycistit, potrebujeme vymysliet nizkonakladovy sposob, ktory nenarobi este viac bordelu. Bohuzial okrem nejakych nerealistickych laserovych postrkovacov nemame moc moznosti.
tak už se nachytaly i novinky.cz - dokonce dvoutunové zrcadlo v nadpisu, v článku pak už obligátních 1,7 t. 
