|
citace:
yamato
Aj by to sedelo..
Keby v tej "matematike" neabsentoval, druhý stupeň..
pozri si Pinkasov príspevok, na ktorý reagujem. Kde sa tam spomína druhý stupeň? |
|
@yamato
Tak akosi "nikde"..
Ale za to je tam veta " To by ovšem znamenalo zcela jinou konstrukci o kterou se vlastně pokouší SpX u Starshipu."
Som z toho voľaký zmätený.
 |
|
citace:
@yamato
Tak akosi "nikde"..
Ale za to je tam veta " To by ovšem znamenalo zcela jinou konstrukci o kterou se vlastně pokouší SpX u Starshipu."
Som z toho voľaký zmätený.
Starship je koncepcne unikatny v tom, ze spaja druhy stupen, servisny modul a navratovy modul do jedneho celku. Takto daleko nesiel ani raketoplan.
Takze ked rozmyslas v pojmoch z "old-space", ako servisny modul alebo druhy stupen, tak budes mat zakonite zmatok |
|
citace:
Ale "1 kg" nákladu, je príliš anonymný pojem. Nie je náklad ako náklad.
Práve v tomto zmysle je kilo ako kilo, pretože podstatnú časť hodnoty danej veci tvorí práve cena za urýchlenie na orbitálnu rýchlosť. Reč je o zachraňovaní/recyklácii servisného modulu.
Tvrdím, že pokiaľ je cena "záchranného systému" a cena za vynesenie tohoto záchranného systému vyššia ako cena nového servisného modulu, tak nemá zmysel "servisný modul" zachraňovať. Čož sa deje u Apolla i Sojuzu.
U Dragonu je situácia iná - zariadenia "servisného modulu" sú integrálnou súčasťou systému pristátia hlavného nákladu/kabíny. Takže hovoriť o "servisnom module", ako ho poznáme zo starších lodí, nemá zmysel.
V tomto zmysle je Dragon a ďaľšie nové kapsuly bližšie raketoplánom, ako klasickým pilotovaným kozmickým lodiam s jasným rozdelením na návratovú kabínu a servisný modul.
|
|
@yamato
Takže v podstate vravíš, že sa musí človek naučiť myslieť "po novom"..
@Alchymista
S tým sa dá súhlasiť.
Ale..
Otázkou však je koľko "delta v" je rozumné do takejto kabíny integrovať?
Tak napríklad "manévrovacia schopnosť" Apolla bola až 2 800 m/s..
[upraveno 9.7.2020 17:38] |
|
SM Apollo je "špatný príklad" - plnil úlohu stupňa pre navedenie na nízku mesačnú dráhu i stupňa pre odlet k Zemi. Je to teda mnohofunkčný blok zahrňajúci niekoľko rôznych funkcií.
Podobne hodnota deltaV - 2800 metrov za sekundu - je prinajmenšom na pováženie, pretože je súčtom deltaV dvoch zásadne odlišných manévrov, ktoré robila loď s veľmi rozdielnou hmotou - pri navedení na mesačnú orbitu bola zostava o 15,2-16,4 tony ťažšia(~2/5 hmotnosti), prertože mala pripojený celý lunárny modul. [upraveno 9.7.2020 23:56] |
| 09.7.2020 - 18:50 - dodge | |
|
Starship je koncepcne unikatny v tom, ze spaja druhy stupen, servisny modul a navratovy modul do jedneho celku. Takto daleko nesiel ani raketoplan.
Takze ked rozmyslas v pojmoch z "old-space", ako servisny modul alebo druhy stupen, tak budes mat zakonite zmatok
Když nemáš Johna Houbolta, a koncepci stanovuješ na základě přání svých přízniců na sociálních sítích, tak slovo zmatek je ještě kulantním vyjádřením skutečnosti. |
|
@Alchymista
Ja mám podozrenie, že keďže sa dá nájsť "špatný příkkad", asi to znamená, že riešenie Dragonu teda snaha integrovať maximum manévrovacej schopnosti do "kapsule" nemusí byť ideálne riešenie, ktoré by sa mali snažiť bezhlavo všetci kopírovať. |
|
citace:
citace:
@yamato
Tak akosi "nikde"..
Ale za to je tam veta " To by ovšem znamenalo zcela jinou konstrukci o kterou se vlastně pokouší SpX u Starshipu."
Som z toho voľaký zmätený.
Starship je koncepcne unikatny v tom, ze spaja druhy stupen, servisny modul a navratovy modul do jedneho celku. Takto daleko nesiel ani raketoplan.
... ale šel! Přesně na tohle měl motory OMS. Proto taky teprve raketoplán se vlastními motory "dotahoval" na finální dráhu (a odhozená nádrž bez tohot dotažení shořela v atmosféře) ... [upraveno 10.7.2020 10:05] |
|
citace:
SM Apollo je "špatný príklad" - plnil úlohu stupňa pre navedenie na nízku mesačnú dráhu i stupňa pre odlet k Zemi. Je to teda mnohofunkčný blok zahrňajúci niekoľko rôznych funkcií.
Podobne hodnota deltaV - 2800 metrov za sekundu - je prinajmenšom na pováženie, pretože je súčtom deltaV dvoch zásadne odlišných manévrov, ktoré robila loď s veľmi rozdielnou hmotou - pri navedení na mesačnú orbitu bola zostava o 15,2-16,4 tony ťažšia(~2/5 hmotnosti), prertože mala pripojený celý lunárny modul. [upraveno 9.7.2020 23:56]
POZOR - manévr odletu k měsíci zajišťoval poslední stupeň rakety Saturn, nikoliv servisní modul Apolla. |
|
| kačenka: však to tam Alchy napsal, navedení na nízkou oběžnou dráhu, což znamená cirkularizaci a případné korekce rychlosti, bez toho by šli dráhou volného návratu zpátky... |
|
citace:
... ale šel! Přesně na tohle měl motory OMS. Proto taky teprve raketoplán se vlastními motory "dotahoval" na finální dráhu (a odhozená nádrž bez tohot dotažení shořela v atmosféře) ...
porovnavat circularisation burn s pracou druheho stupna je hodne zvlastne, ale to uz sme si zvykli
|
|
citace:
Ja mám podozrenie, že keďže sa dá nájsť "špatný příkkad", asi to znamená, že riešenie Dragonu teda snaha integrovať maximum manévrovacej schopnosti do "kapsule" nemusí byť ideálne riešenie
Apollo je "špatný príklad" v danej úvahe, nie špatné riešenie úlohy, ktorú riešilo.
Dragon je riešenie dané požiadavkami, ktoré sú naň kladené - integruje v sebe záchranný systém, servisný modul a ďalšie prvky. Prakticky ide o "úplnú zostavu" všetkých prvkov tvoriacich pilotovanú loď a je relatívne nezávislý pokiaľ ide o nosnú raketu. Po TKS VA je to druhá loď navrhnutá a postavená ako opakovane použiteľná, ostatné lode boli doteraz riešené vždy ako jednorázové.
IMHO priestor "trunku" je možné celkom efektívne využiť aj na uloženie palivových nádrží a potrebnej armatúry, takže deltaV Dragonu sa dá relatívne jednoducho zvýšiť možno až o 1500-2000m/s, i viac. |
|
citace:
[
IMHO priestor "trunku" je možné celkom efektívne využiť aj na uloženie palivových nádrží a potrebnej armatúry, takže deltaV Dragonu sa dá relatívne jednoducho zvýšiť možno až o 1500-2000m/s, i viac.
To bude asi spíš než prostorem v trunku dáno nosností F9 na LEO. Kolik tom je rezerva ? |
|
citace:
citace:
[
IMHO priestor "trunku" je možné celkom efektívne využiť aj na uloženie palivových nádrží a potrebnej armatúry, takže deltaV Dragonu sa dá relatívne jednoducho zvýšiť možno až o 1500-2000m/s, i viac.
To bude asi spíš než prostorem v trunku dáno nosností F9 na LEO. Kolik tom je rezerva ?
CrewDragon vazi nieco cez 10ton (zdroje sa rozchadzaju)
F9 vynesie na LEO 22,8 t. |
|
| Ta otázka směřovala spíš k tomu, že s těmi čísly, co nejsou čísly ale jen dohady, mi nějak nebvychází možnost delta v pro tu sestavu 2km/s. Vám ano ? |
|
Vychádzal som z odhadu, že Dragon váži okolo desať ton (anglická wiki tvrdí 9525kg dry mass) a Falcon zvládne cez dvadsať ton, takže by Dragon mohol dostať do trunku na cestu 8-10 ton paliva.
Trochu rozpor je s motormi SuperDraco - česká wiki tvrdí, že Isp je 235sec vac, anglická, že 235 sec sea level. Tých 8-10 ton paliva je potom pri Isp 235sec vac 1400-1650m/s
tých 1500-2000m/s bol hrubý odhad bez počítania
[upraveno 10.7.2020 19:25] |
|
@Alchymista
Nebolo by výhodnejšie, než tie extra nádrže nápajať priamo na Dragon "hadičkami", dať Dragonu do trunku extra motoblok, a vybaviť ho špeciálnou verziou SuperDraco s nejak rozšírenými tryskami.. Alebo nástavcami na trisky, pre lepšie využitie expanzie?
A bola by to aj istá redundancia.. |
|
otázka by bola, čo sa takým "trunkom - horným stupňom" chce dosiahnuť.
Ja som to nadhodil ako možnosť na čo využiť "prázdny trunk", nič viac |
|
@Alchymista
V podstate, teda vôbec som si nie som istý či by to niečo prinášalo..
Ale keď si spomeniem na ten posledný lapsus s Progresom, ktorý tiež má združený palivový systém.. Pokazila sa tam jediná súčiastka "rozdeľovač", následne "sfučalo" všetko, aj polohovanie aj pohon, aj záložný motor..
Dragon síce domnievam sa že tie štyri motobloky čo má na sebe navesené, sú navzájom nezávislé.. Aj keď teda nie som si istý..
V tomto SpaceX nie je moc teda komunikatívna..
Tá vízia, tej siete "armatúr", a vedení a ventilov.. Ktoré by to všetko spájali do hromady, v snahe dodať do toho extra palivo z nejakých extra nádrží..
Nejak mi to skôr pripadá ako kopec komplikovanosti naviac, s ktorej by sa čosi mohlo ľahko pokaziť.. |
|
v zasade ide len o to, ci usetrenie hmotnosti jedneho "superdracoVac" vyvazi vsetky komplikacie spojene s privadzanim paliva z trunku do kapsuly
Kedze specializovany Vac motor v trunku by mal vyssi isp, je mozne ze by to tu hmotnost navyse vyvazilo |
|
Ehm, pláčete všichni krásně, ale na špatném hrobě 
Nejmenuje se náhodou tohle vlákno Boeing CST-100 Starliner? |
|
Špatná kontrola kvality? Jaj...
https://spacenews.com/nasa-safety-panel-has-lingering-doubts-about-boeing-starliner-quality-control/ |
|
citace:
Špatná kontrola kvality? Jaj...
https://spacenews.com/nasa-safety-panel-has-lingering-doubts-about-boeing-starliner-quality-control/
Vskutku: "Patricia Sandersová, předsedkyně panelu, byla skeptická, že Starliner bude brzy připraven létat s astronauty NASA"
To mi připadá jako dost ostrý hřebíček do (létající) rakve.
Je to škoda, Starliner na pohled nevypadá špatně, ale vzhled očividně není všechno. |
|
Ja si myslím. Že to totálne "morálne dno", je spôsobené nedostatkom nejakej dlhodobejšej vízie. Vôbec neveria tomu, že to čo robia má nejaký zmysel a preto tomu čo robia nevenujú náležitú pozornosť.
A už sú na tom tak zle. Že by si tú víziu - program skutočne boli ochotný kúpiť od niekoho iného.. Doslova zaň zaplatiť..
[upraveno 24.7.2020 15:28] |
| 09.10.2020 - 11:41 - Ervé | |
|
Starliner vyměnil velitele - Ferguson odchází (rodinné důvody) a Wilmore bude velitelem.
https://otechnice.cz/prvni-posadkova-mise-boeingu-starliner-prisla-o-sveho-velitele/?utm_source=www.seznam.cz&utm_medium=sekce-z-internetu#dop_ab_variant=418811&dop_req_id=SbOgHIJMJoJ-202010090931&dop_source_zone_name=hpfeed.sznhp.box
https://en.wikipedia.org/wiki/Boeing_Crewed_Flight_Test
Možná se Fergusonovi nechce čekat další rok, nebo nevěří Boeingu? |
|
citace:
Starliner vyměnil velitele - Ferguson odchází (rodinné důvody) a Wilmore bude velitelem.
Jasně, tím se všechno vyřeší. Teď to poletí jako po másle. |
|
Tak repeté let starlineru bez posádky k ISS plánuje boeing snad v srpnu-
https://starlinerupdates.com/
Otázka je, proč tam letět... patrně jen aby se splnil úkol.
Jinak čeká hlavně na raketu - mohli by si zaplatit Falcon. Asi by je to vyšlo levněji... |
|
| Aby mohli letět s posádkou (aby dostali další peníze od NASA), musí splnit požadavek na kompletní bezpilotní let. Zajímavé je to čekání na raketu - neobjednali ji na dřívější termín, takže i když je podle Boeingu Starliner připraven od května, poletí nejdřív v srpnu. Nemůžou použít jiný Atlas V, protože většina Atlasů startuje s jednomotorovým Centaurem a i první stupeň bude upravený pro vyšší bezpečnost. |
|
| Kde soudruzi z boeingu tedy udělali chybu? |
